znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 387/09-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. novembra 2009 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. S., T., zastúpeného advokátom JUDr. A. S., D., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C/157/2008, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. J. S.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. júla 2009 doručená sťažnosť Ing. J. S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou   namieta porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Námestovo   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní vedenom pod sp. zn. 5 C/157/2008.

Z   obsahu   sťažnosti   najmä   vyplynulo,   že: „Sťažovateľ   ako   žalobca   podal(...)   na Okresný   súd   Námestovo   žalobu   o   určenie   vlastníckeho   práva   k   nehnuteľnostiam(...) Žalobný návrh zo dňa 15.08.2008 bol OS Námestovo prijatý dňa 22.08.2008 o čom bolo zaslané   sťažovateľovi   z   OS   aj   písomné   potvrdenie,   vrátane   písomného   poučenia o procesných   právach   a   povinnostiach   účastníka   konania.   Žalobnému   návrhu   bola pridelená sp. zn.: 5C/157/2008.

Nakoľko nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom žalobného návrhu sa začali prevádzať vlastníkmi   na   ďalšieho   nadobúdateľa   a   vzhľadom   na   to,   že   sa   na   predmetných nehnuteľnostiach   taktiež   započala   rozsiahla   stavebná   činnosť,   sťažovateľ   zaslal   na   OS Námestovo   sťažnosť   voči   nečinnosti   súdu   zo   dňa   14.05.2009   nakoľko   vo   veci   nebolo vytýčené   žiadne   pojednávania,   doručené   žiadna   výzva   súdu,   ani   uznesenie   súdu.   Na sťažnosť predsedníčka OS Námestovo do dnešného dňa neodpovedala, hoci jej to ukladá osobitný   zákon   č.   757/2004   Z.   z.,   podľa   ktorého   je   predseda   súdu   povinný   písomne odpovedať na podanú sťažnosť v 30 dňovej lehote odo dňa jej doručenia. (...)

Do dnešného dňa, čo je takmer 11 mesiacov!! od podania žalobného návrhu OS Námestovo na tento vôbec nereagoval. Nebolo vytýčené žiadne pojednávanie, doručené žiadne   uznesenie,   výzva   na   doplnenie   podania,   zaplatenie   správneho   poplatku   a   pod., dokonca nebolo odpovedané sťažovateľovi na jeho písomnú sťažnosť, hoci v tomto prípade zákon direktívne ustanovuje lehotu na jej odpoveď, čím bolo opätovne hrubo zasiahnuté do jeho základných ústavných práv.

Aktuálny stav je taký, že pozemky, ktoré sú predmetom tohto žalobného návrhu sú už vo   výlučnom   vlastníctve   jednej   osoby,   ktorá   tieto   bez   akýchkoľvek   problémov   odkúpila v čase,   kedy   už   o   veci   mal   konať   OS   Námestovo   z   dôvodu   podania   žalobného   návrhu a taktiež sa na týchto pozemkoch za tento čas aj ukončila stavebná činnosť a tieto sú už takmer úplne zastavané.

Som   presvedčený,   že   otázka   množstva   a   náročnosti   ďalších   vecí   vedených   na okresných súdoch, najmä na tých novovzniknutých, však nemôže byť dôvodom na upieranie základných ústavných práv účastníkov súdneho konania. Ak by sťažovateľ vedel vyriešiť tento svoj právny problém mimosúdne určite by tak urobil, nakoľko už po tejto skúsenosti neverí v možnosť slovenského súdnictva prompte a spravodlivo rozhodnúť spory.

Sťažovateľ postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn.: 5C/157/2008 namieta porušenie svojho základného práva – právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného čl. 48, ods. 2 Ústavy SR a čl. 6, ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Z dôvodov porušenia základného práva - práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, keďže sťažovateľovi Ing. J. S. do dnešného dňa nebolo právoplatne rozhodnuté o otázke vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam – pozemkom a to ani len o procesnej stránke veci, nie to ešte o merite veci. Sťažovateľ taktiež v zákonnej 30 dňovej lehote nedostal riadnu odpoveď na jeho podanú sťažnosť na OS Námestovo. Keďže týmto nekonaním došlo k hrubému zásahu do jeho základných práv garantovaných tak Ústavou SR, ako aj ďalšími medzinárodnými dokumentmi, týmto prostredníctvom svojho právneho zástupcu Ústavný súd SR žiadam, aby mi zároveň priznal aj primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5.000,-€ z dôvodu vzniknutej nemajetkovej ujmy spôsobenej bezdôvodným nekonaním zo strany Okresného súdu Námestovo, ktorým došlo k závažnému zásahu do sťažovateľových základných práv a slobôd garantovaných tak Ústavou SR, ako aj Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a zároveň porušeniu zákona č. 757/2004 Z. z. nevybavením sťažnosti v zákonom stanovenej lehote.“

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti takto rozhodol:

„1. Ústavnej sťažnosti sa vyhovuje.

2. Základné právo sťažovateľa Ing. J. S., bytom T. priznané v čl. 48, ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo porušené   postupom   Okresného   súdu   Námestovo   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.: 5C/157/2008.

3. Okresnému súdu Námestovo Ústavný súd SR prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.: 5C/157/2008 konal bez zbytočných prieťahov.

4. Sťažovateľovi Ing. J. S. priznáva finančné zadosťučinenie v celkovej výške 5.000,-€ (slovom   päťtisíc   eur),   ktoré   mu   je   Okresný   súd   Námestovo   povinný   vyplatiť   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

5. Okresný súd Námestovo sú povinní uhradiť spoločne a nerozdielne sťažovateľovi Ing. J. S. trovy právneho zastúpenia(...)“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O   zjavne   neopodstatnený   návrh   ide   vtedy,   ak   ústavný   súd   pri   jeho   predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (I. ÚS 117/05, I. ÚS 225/05).

Sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva   na   prejednanie   veci v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   okresného   súdu   v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C/157/2008.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov(...)

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy, osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   (II.   ÚS   57/01,   I.   ÚS   46/01, I. ÚS 66/02).   Pojem   „zbytočné   prieťahy“   obsiahnutý   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   je   pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne   okolnosti   veci   sa   totiž   postup   dotknutého   súdu   nemusí   vyznačovať   takými významnými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné   kvalifikovať   ako   „zbytočné   prieťahy“ v zmysle   čl.   48   ods.   2   ústavy   (napr.   I.   ÚS   63/00).   Ústavný   súd   už   vo   svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 42/01). Postup okresného súdu v danej veci sa v napadnutom konaní zjavne nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.

Ústavný súd vychádzajúc zo sťažnosti, ako aj z obsahu súvisiaceho spisu okresného súdu, ktorý si vyžiadal, zistil tento priebeh napadnutého konania:

Dňa 22. augusta 2008 sťažovateľ doručil okresnému súdu žalobu proti odporcom v 1. – 10. rade o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.

Dňa 3. septembra 2008 okresný súd vyzval žalovaných na vyjadrenie k žalobe.Dňa 19. septembra 2008 sa k žalobe vyjadril J. Ž.Dňa 6. októbra 2008 okresný súd požiadal Okresné oddelenie Policajného zboru T. o doručenie písomnosti pre M. J.

Dňa 22. septembra 2008 odporcovia v 1. až 9. rade poverili svojím zastupovaním Mgr. I. P.

Dňa 16. októbra 2008 sa odporcovia v 1. až 9. rade vyjadrili k žalobe.Dňa 30. októbra 2008 Okresné oddelenie Policajného zboru T. oznámilo, že doručilo písomnosť pre M. J

Dňa 16. januára 2009 sťažovateľ podal návrh na vydanie predbežného opatrenia.Dňa 29. januára 2009 okresný súd uznesením č. k. 5 C 157/2009-48 zamietol návrh na vydanie predbežného opatrenia (uznesenie sa stalo právoplatným 24. februára 2009).Dňa 29. januára 2009 okresný súd uznesením uložil sťažovateľovi zaplatiť súdny poplatok 33 € za návrh na vydanie predbežného opatrenia.

Dňa   2.   marca   2009   bol   spísaný   úradný   záznam, v ktorom   je   uvedené,   že   súdny poplatok nebol zaplatený.

Dňa 21. júla 2009 okresný súd uznesením č. k. 5 C 157/2008-54 uložil sťažovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh 99,50 €.

Dňa   21.   júla   2009   okresný   súd   požiadal   Notársky   úrad   JUDr.   M.   o zapožičanie spisov súvisiacich s prerokúvanou vecou.

Dňa 29. júla 2009 právny zástupca sťažovateľa JUDr. S. doručil doplnenie žalobného návrhu.

Dňa   22.   septembra   2009   sa   uskutočnilo   vo   veci   pojednávanie.   Účastníci   okrem žalovanej   v   5.   rade,   boli   prítomní.   Pojednávanie   bolo   odročené   na   neurčito   pre   účely dokazovania.

Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou, s jej prílohami a spisovým materiálom na vec sa vzťahujúcim dospel k záveru, že sťažnosť je zjavne neopodstatnená.

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva   na konanie bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   môže   podľa   štandardnej judikatúry   ústavného súdu   vyplývať aj z toho,   že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (IV. ÚS 343/04, III. ÚS 59/05).

Ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   zohľadnil   svoju   doterajšiu judikatúru   a   konštatuje,   že   konanie   na   okresnom   súde   prebieha   od   22.   augusta   2008 a sťažnosť na porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1   dohovoru   v   napadnutom   konaní   bola   ústavnému   súdu   doručená   22.   júla   2009. Ústavný   súd   je   toho   názoru,   že   doterajšia   dĺžka   predmetného   súdneho   konania v okolnostiach   daného prípadu, keď okresný súd priebežne vykonával úkony smerujúce k rozhodnutiu veci, vyzýval sťažovateľa na platenie súdnych poplatkov za podanie návrhu na   začatie   konania   i   návrhu   na   vydanie   predbežného   opatrenia,   vyzýval   účastníkov   na vyjadrenie k žalobe a v konečnom dôsledku už aj pojednával, nie je takej povahy, aby v tomto štádiu intenzívne signalizovala porušenie označených práv.

S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade s doterajšou rozhodovacou činnosťou neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup okresného súdu v označenom konaní po   prípadnom   prijatí   návrhu   (sťažnosti)   na   ďalšie   konanie   kvalifikovať   ako   porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a v práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. novembra 2009