znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 385/2024-7

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára a sudcov Petra Straku (sudca spravodajca) a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ Maďarská republika, proti rozsudku Mestského súdu Košice sp. zn. K2-43P/143/2020 z 1. februára 2024 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci

1. Ústavnému súdu bola 15. júla 2024 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa vo veci namietaného porušenia základných ľudských práv a slobôd rozsudkom mestského súdu označeným v záhlaví tohto uznesenia a postupom mestského súdu v konaní sp. zn. K2-43P/143/2020, ktoré rozsudku predchádzalo. Namieta zaujatosť sudkyne a požaduje „prešetrenie súdneho konania, nakoľko sú pochybnosti v rozhodnutí“.

2. Napadnutým rozsudkom mestský súd schválil dohodu rodičov (sťažovateľa ako otca maloletého dieťaťa a matky tohto dieťaťa), ktorou zmenil rozsudok Okresného súdu Košice I č. k. 15C/303/2010-46 z 11. septembra 2012 vo výroku o výživnom tak, že zvyšuje výživné zo strany sťažovateľa pre maloleté dieťa zo sumy 50 eur mesačne na sumu 120 eur mesačne, počnúc dňom 5. mája 2021 do budúcna, a sťažovateľovi zároveň uložil povinnosť zaplatiť dlžné výživné za obdobie od 5. mája 2021 do 31. januára 2024 vo výške 3 000 eur v mesačných splátkach po 30 eur spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom právoplatnosti napadnutého rozsudku až do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 28. februára 2024.

⬛⬛⬛⬛

II.

Argumentácia sťažovateľa

3. Sťažovateľ v podanej sťažnosti namieta, že rozhodnutie mestského súdu nevychádzalo z riadne zisteného skutkového stavu veci a súdne konanie, ktoré mu predchádzalo, bolo vedené nespravodlivo, a to iba jednostranne v neprospech sťažovateľa. Sťažovateľ namieta, že mestský súd sa nezaoberal jeho argumentáciou, že nemá žiaden príjem, zatiaľ čo príjem matky maloletého dieťaťa súd neskúmal, aj keď sa toho sťažovateľ dožadoval. Sťažovateľ argumentuje, že nie je v jeho možnostiach platiť súdom určené výživné, a preto navrhuje jeho zníženie zo sumy 150 eur na sumu 30 eur alebo aby bol oslobodený od povinnosti platenia výživného.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

4. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní preskúmal, či ústavná sťažnosť sťažovateľa obsahuje všeobecné náležitosti podania [§ 39 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)], všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania (§ 43 zákona o ústavnom súde) a osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123, § 124 a § 132 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

5. Ústavný súd konštatuje, že ústavnú sťažnosť je potrebné odmietnuť z dôvodu jej oneskoreného podania podľa § 56 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde. Sťažovateľom napadnutý rozsudok mestského súdu nadobudol právoplatnosť 28. februára 2024, keď začala plynúť lehota dvoch mesiacov na podanie ústavnej sťažnosti podľa § 124 prvej vety zákona o ústavnom súde. Posledným dňom lehoty bol 29. apríl 2024. Ústavná sťažnosť bola podaná osobne do podateľne ústavného súdu 15. júla 2024, a teda zjavne po uplynutí lehoty podľa § 124 zákona o ústavnom súde.

6. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd nepovažoval za účelné vyzývať sťažovateľa ani na odstránenie nedostatkov ústavnej sťažnosti, keďže je daný aj iný dôvod, ktorý bráni preskúmaniu napadnutého rozsudku. Rovnako stratilo opodstatnenie rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. augusta 2024

Peter Molnár

predseda senátu