znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 385/2015-29

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   29.   októbra   2015 v senáte   zloženom   z predsedu   Sergeja   Kohuta   (sudca   spravodajca)   a zo   sudcov   Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza prerokoval prijatú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,

,   zastúpenej   advokátom   JUDr.   Petrom   Havlíkom,   Advokátska   kancelária, Podzámska 18, Nitra, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Nové Zámky v konaní vedenom pod sp. zn. 16 Er 3072/2000 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Nové Zámky v konaní vedenom pod sp. zn. 16 Er 3072/2000 p o r u š e n é   b o l o.

2. Valérii Rebrovej p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré jej j e   Okresný súd Nové Zámky p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. ⬛⬛⬛⬛   p r i z n á v a   úhradu   trov   konania   v   sume   260,32   €   (slovom dvestošesťdesiat eur a tridsaťdva centov), ktoré j e   Okresný súd Nové Zámky p o v i n n ý vyplatiť   na   účet   JUDr.   Petra   Havlíka,   Advokátska   kancelária,   Podzámska   18,   Nitra, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. II. ÚS 385/2015-15 z 23. júna 2015 prijal na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej   len   „sťažovateľka“),   vo   veci   namietaného   porušenia   jej   základného   práva na prerokovanie   veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 Er 3072/2000 (ďalej aj „namietané konanie“).

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla najmä: «V právnej veci oprávneného: Slovenská sporiteľňa...   Bratislava...   (v   súčasnosti   WM   Consulting   &   Communication,   s.   r.   o... Piešťany...), proti povinným: 1.... 2. ⬛⬛⬛⬛... 3. ⬛⬛⬛⬛... 4.... o vymoženie 1 509,99 € s prísl., sa vedie exekučné konanie na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 16 Er 3072/2000, EX 327/2000, v ktorom bolo udelené poverenie pre súdneho exekútora JUDr. Ing. Jozefa Štoreka dňa 29. 9. 2000....

Samotné exekučné konanie začalo v roku 2000 a po vydaní Upovedomenia o začatí exekúcie sa povinný 1. dohodol s povereným exekútorom, že celú pohľadávku uhradí v splátkach...

Nakoľko sťažovateľka od exekútora a ani zo súdu v ďalšom období neobdržala žiadne upovedomenie ani inú písomnosť, domnievala sa, že ⬛⬛⬛⬛ celú pohľadávku aj s príslušenstvom uhradil a exekúcia sa zrejme skončila. zomrel 18. 9. 2006......   (sťažovateľka)   obdržala   až   v   roku   2008   Upovedomenie   o   spôsobe   vykonania exekúcie a Exekučný príkaz zo dňa 10. 3. 2008, kde exekútor upovedomil a zriadil exekučné záložné   právo   na   predmetný   spoluvlastnícky   podiel ⬛⬛⬛⬛ na pre katastrálne   územie ⬛⬛⬛⬛.   Sťažovateľka   pochopila,   že   zrejme neuhradil   nič   a exekútor   8   rokov   nekonal,   čo   znamená,   že   príslušenstvo   vymáhanej pohľadávky určite narástlo   niekoľkonásobne. Preto sťažovateľka požiadala   o zastavenie exekúcie...   Svoj   „návrh   na   zastavenie   exekúcie“   podala   u   exekútora   dňa   18.   3.   2008. Odvtedy nedostala žiadne vyrozumenie a ani rozhodnutie zo súdu....

Nakoľko ostatní povinní v tejto veci boli ručitelia a hlavný dlžník už nežije, rozhodla sa sťažovateľka, že si vezme spotrebný úver a uhradí sama pohľadávku, ktorá od vtedy zrejme narástla do veľkej výšky. Keď zistila, že súdny exekútor JUDr. Milan Strieška už svoj úrad   nevykonáva,   požiadala   Okresný   súd   Nové   Zámky   o   oznámenie,   kto   ho   zastupuje a komu má pohľadávku uhradiť. Nekontaktovala povinného, aby nedošlo opätovne k nejakej chybe a radšej chcela, aby súd svoje rozhodnutie opravil. „Žiadosť o oznámenie údajov“ podala v podateľni Okresného súdu Nové Zámky dňa 3. 4. 2013. Uviedla v nej aj telefónne číslo, aby veci urýchlila. Veci sa však neurýchlili, dokonca dostala odpoveď na moju žiadosť až koncom mája, kedy jej Okresný súd Nové Zámky oznámil, že vo veci bude poverená exekútorka JUDr. Aneta Demešová, avšak nevedno kedy. Namiesto toho mi Okresný súd Nové Zámky zaslal ďalšie uznesenie, v ktorom rozhodol o zmene oprávneného na WM Consulting & Comminication, s. r. o., na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15. 12. 2010....

Predseda   Okresného   súdu   považuje   sťažnosť   za   opodstatnenú,   nakoľko   nemá dostatok pracovných síl na vybavenie celkového nápadu a zrejme aj sledovanie agendy. Podľa môjho názoru predseda súdu má právomoci k tomu, aby rozšíril počet senátov a aj rady zamestnancov... Predseda OS Nové Zámky píše v reakcii na sťažnosť, že sú na vine prieťahov výlučne len objektívne dôvody. Avšak ja za tým žiadny vis maior nevidím. Len čisto   subjektívne   dôvody,   lebo   nedostatok   pracovných   síl   nie   je   objektívny   dôvod,   ale neschopnosť rozumne prerozdeliť robotu alebo aspoň rozšíriť počet senátov a vsú. Som toho názoru, že predseda súdu má povinnosť starať sa o riadny chod súdu...

... Právna a faktická zložitosť veci – nejde o právne zložitú vec, ktorá by vyžadovala vyjadrenie znalcov alebo riešenie prejudiciálnej otázky. Ide „iba“ o výkon rozhodnutia. Okrem toho, v tomto konaní sa dokazovanie neuskutočňuje, resp. to nie je typické pre toto konanie. Ale na druhej strane hrozí, že predlžovaním konania pohľadávka narastá o ďalšie úroky.... Správanie účastníka konania – sťažovateľka nezanedbala žiadnu okolnosť a všetky povinnosti uložené jej exekútorom si splnila. Povinný 1. sa dohodol s ostatnými povinnými, že pohľadávku uhradí sám a za tým účelom mal uzatvoriť dohodu s exekútorom. Tejto skutočnosti nasvedčoval aj fakt, že ostatní povinní nedostali žiadne úradné oznámenia a dlho sa nič ani nedialo vo veci. Sťažovateľka vždy reagovala na výzvy alebo rozhodnutia a komunikovala s exekútorom.

... Spôsob, akým v konaní postupoval exekútor a súd – Exekútor nezablokoval účty povinných, nenariadil žiadny spôsob exekúcie až do roku 2008, avšak v tom období už na majetok ⬛⬛⬛⬛ bolo zriadené exekučné záložné právo v inej veci. Exekútor neodstránil právnu neistotu sťažovateľa viac ako 8 rokov a následne v tom pokračoval Okresný súd Nové Zámky ďalších 5 rokov.

Exekútor 8 rokov vo veci nekonal, v dôsledku čoho pohľadávka narástla a zrejme aj jeho odmena. Z vymoženej sumy (toho času z vymáhanej sumy) sa uspokojí aj jeho odmena a trovy, pričom vyhláška o odmenách exekútorov vôbec neberie ohľad na kvalitu práce, iba priznáva náhradu za každý úkon, alebo čas. Z toho dôvodu žiadam Ústavný súd, aby zaujal stanovisko aj k odmene a trovám exekútora.»

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:„1. Základné   právo   sťažovateľky   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Nové Zámky v konaní vedenom pod sp. zn. 16 Er 3072/2000 porušené bolo.

2. Okresnému   súdu   Nové   Zámky   prikazuje,   aby   v   konaní   vedenom pod sp. zn. 16 Er 3072/2000 ďalej konal bez zbytočných prieťahov.

3. Základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom súdneho exekútora JUDr. Ing. Jozef Štorek v exekučnom konaní vedenom pod spis. zn. EX 327/2000 porušené bolo.

4. Súdny exekútor JUDr. Ing. Jozef Štorek nemá právo na náhradu odmeny a trov exekučného konania sp. zn. 16 Er 3072/2000.

5. Ústavný   súd   SR   priznáva ⬛⬛⬛⬛ primerané   finančné   zadosťučinenie v sume 10.000,- €, ktoré je jej Okresný súd Nové Zámky povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

6. Ústavný súd SR priznáva ⬛⬛⬛⬛ primerané finančné zadosťučinenie v sume 5.000,- €, ktoré je jej Súdny exekútor JUDr. Ing. Jozef Štorek povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

7. Ústavný súd SR priznáva ⬛⬛⬛⬛ náhradu trov právneho zastúpenia v sume 260,32 €, ktorú je povinný vyplatiť mu Okresný súd Nové Zámky v sume 130,16 € a Súdny exekútor JUDr. Ing. Jozef Štorek v sume 130,16 € do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Petra Havlíka.“

Na výzvu ústavného súdu sa k veci písomne vyjadril okresný súd, zastúpený jeho predsedom JUDr. Jozefom Kanásom, podaním sp. zn. Spr 668/15 z 24. augusta 2015. Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k veci uviedol: „V exekučnej veci 16Er 3072/00, na základe žiadosti o udelenie poverenia doručenej súdu 22. 09. 2000 bolo pre exekútora Ing. Jozefa Štoreka vydané poverenie dňa 29. 09. 2000. Po jeho doručení dňom 10. 10. 2000 exekútorovi, bol spis založený medzi povolenými exekúciami. Dňa 12. 12. 2007 oprávnený doručil súdu návrh na zmenu exekútora. Úpravou zo dňa 22. 12. 2008 bol predmetný návrh odoslaný poverenému exekútorovi na vyjadrenie. Táto úprava bola realizovaná 19. 01. 2009. Exekútor dňa 30. 01. 2009 predložil svoje vyjadrenie vrátane vyčíslených trov exekúcie. Dňa 15. 02. 2013 bolo vydané uznesenie, ktorým súd žiadosti oprávneného o zmenu exekútora vyhovel. Toto uznesenie vzhľadom na vady v doručovaní u povinných v 1. až 4. rade a následné šetrenie ich pobytu nadobudlo právoplatnosť dňa 26. 09. 2013. Povinná v 2. rade dňa 03. 04. 2013 súdu oznámila, že podľa   jej   vedomia   JUDr.   Milan   Strieška   exekučnú   činnosť   nevykonáva   a   preto   žiada o oznámenie, ktorý exekútor bude v tejto veci poverený. Ďalším uznesením 16Er 3072/00-49 zo dňa 10. 05. 2013 súd rozhodol o návrhu na pripustenie zmeny účastníka, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 10. 2013. V rámci doručovania tohto uznesenia bolo zistené, že povinný v 1. rade dňa 18. 09. 2006 zomrel, preto bolo potrebné zistiť okruh dedičov. Tak ako sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uvádza, dňa 25. 07. 2013 súdu oznámila, že vymáhanú sumu vyplatila, k tomuto oznámeniu pripojila doklad zo Slovenskej sporiteľne a žiadala o uvedenie, ako má ďalej postupovať. Okrem toho oprávnený dňa 31. 07. 2013 súdu oznámil, že došlo k úhrade vymáhanej pohľadávky vrátane jeho trov exekučného konania. Na dotaz súdu exekútor Ing. Jozef Štorek dňa 17. 10. 2013 vyčíslil trovy exekúcie. Úpravou zo dňa 22. 11. 2013, ktorá bola realizovaná 04. 12. 2013, súd žiadal od exekútora Ing. Jozefa Štoreka zaslať exekučný spis EX 327/2000. Po jeho predložení súd uznesením 16Er 3072/00-86 zo dňa 15. 04. 2015 exekúciu zastavil a rozhodol o trovách exekúcie. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť 11. 05. 2015.

Nakoľko v predmetnej exekučnej veci neboli všetky úkony zo strany súdu vykonávané v   primeraných   lehotách,   tak   ako   som   uviedol   v   odpovedi   na   predchádzajúcu   sťažnosť sťažovateľky pod Spr 1538/2013, som jej sťažnosť považoval za čiastočne opodstatnenú. Je nepochybné, že stav exekučného oddelenia tunajšieho súdu, týkajúci sa personálneho obsadenia je dlhodobo kritický, pričom vzhľadom na stále sa zvyšujúci nápad...“

Právny zástupca sťažovateľky v stanovisku k uvedenému vyjadreniu okresného súdu uviedol:

„Je nepochybné, že k porušeniu práva sťažovateľky na prerokovanie a rozhodnutie vo veci bez zbytočných prieťahov postupom Okresného súdu Nové Zámky došlo. Nesúhlasím s tvrdením Okresného súdu Nové Zámky, že sa jednalo o objektívne dôvody, ktoré Okresný súd   zdôvodňuje   vyťaženosťou   súdu   a   personálnymi   problémami.   Mám   za   to,   že   tieto skutočnosti   uvádzané   v   predmetnom   stanovisku   neospravedlňujú   tak   závažné   prieťahy v konaní a nie sú dôvodom pre nepriznanie finančného zadosťučinenia tak ako to uvádza Okresný súd Nové Zámky.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len   „zákon   o ústavnom   súde“)   upustil   v   danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože po oboznámení   sa   s ich   stanoviskami   k   opodstatnenosti   sťažnosti   dospel   k   názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu súdneho spisu vzťahujúceho sa na vec sťažovateľky ústavný súd zistil tento priebeh a aktuálny stav namietaného konania:

Dňa 22. septembra 2000 súdny exekútor JUDr. Ing. Štorek doručil okresnému súdu

žiadosť   o udelenie   poverenia   na   vykonanie   exekúcie   (exekučný   titul  rozsudok sp. zn. 10 C 162/92 z 11. marca 1993).

Dňa 29. septembra 2000 okresný súd udelil poverenie pre súdneho exekútora podľa žiadosti exekútora z 22. septembra 2000.

Dňa 12. decembra 2007 advokát oprávneného JUDr. Navračič (poverený 2. februára 2007) doručil okresnému súdu návrh na zmenu súdneho exekútora. Navrhol JUDr. Milana Striešku.

Dňa 18. decembra 2008 okresný súd zaslal návrh oprávneného JUDr. Ing. Štorekovi.Dňa 30. januára 2009 bolo doručené vyjadrenie exekútora JUDr. Ing. Štoreka.Dňa 15. februára 2013 okresný súd uznesením č. k. 16 Er 3072/2000-23 vyhovel žiadosti oprávneného a poverenie na vykonanie exekúcie udelil JUDr. Milanovi Strieškovi (uznesenie nadobudlo právoplatnosť 26. septembra 2013).

Dňa 6. marca 2013 Mestský úrad Nové Zámky na dopyt okresného súdu oznámil miesto trvalého pobytu ⬛⬛⬛⬛.

Dňa 3. apríla 2013 (č. l. 37) sťažovateľka požiadala okresný súd o oznámenie mena aktuálneho exekútora, pretože má záujem zaplatiť dlžnú čiastku.

Dňa 26. augusta 2011 (č. l. 38) súdny exekútor JUDr. Ing.   Štorek podal návrh na pripustenie zmeny účastníka konania z pôvodného oprávneného: Slovenská sporiteľňa, a. s., na postupníka WM Consulting & Communication, s. r. o., Piešťany.

Dňa 22. mája 2012 (č. l. 48) JUDr. Kvasnica doručil žiadosť o rozhodnutie o návrhu na zmenu účastníka konania z 1. augusta 2011.

Dňa 10. mája 2013 (č. l. 49) okresný súd uznesením sp. zn. 16 Er 3072/00 vyhovel návrhu na zmenu účastníka (uznesenie nadobudlo právoplatnosť 11. októbra 2013).Dňa 17. mája 2013 okresný súd vyzval notárku JUDr. Botkovú, aby oznámila okruh dedičov   po   poručiteľovi ⬛⬛⬛⬛ (dedičské   konanie   vedené pod sp. zn. 16 D 1386/2006).

Dňa 17. mája 2013 okresný súd oznámil sťažovateľke, že po právoplatnosti uznesenia č.   k.   16   Er   3072/200-23   z 15.   februára   2013   bude   poverená   exkútorka   JUDr. Aneta Demešová.

Dňa   25.   júla   2013   sťažovateľka   exekútorke   oznámila,   že   uhradila   dlžnú   čiastku, a priložila doklad zo Slovenskej sporiteľne, a. s., o zaplatení sumy 3 496,93 €.

Dňa 31. júla 2013 oprávnený oznámil okresnému súdu, že pohľadávka vrátane trov bola uhradená.

Dňa 11. septembra 2013 okresný súd urgoval notárku Martu Botkovú na oznámenie okruhu dedičov po poručiteľovi.

Dňa   20.   septembra   2013   okresný   súd   zaslal   uznesenia   o zmene   exekútora Obvodnému   úradu   Nitra   a Slovenskému   pozemkovému   fondu   ako   právnym   nástupcom povinného ⬛⬛⬛⬛.

Dňa 20. septembra 2013 okresný súd zaslal JUDr. Ing. Štorekovi fotokópiu dokladu o zaplatení pohľadávky sťažovateľkou, aby s k tomu vyjadril v lehote 15 dní.

Dňa 20. septembra 2013 okresný súd oznámil sťažovateľke, že uznesenie o zmene exekútora a uznesenie, ktorý okresný súd vyhovel žiadosti oprávneného o zmenu exekútora, zatiaľ nenadobudli právoplatnosť.

Dňa 17. septembra 2013 notárka JUDr. Botková oznámila, že bola poverená vykonať úkony súvisiace s dedičským konaním po ⬛⬛⬛⬛.

Dňa   17.   októbra   2013   súdny   exekútor   JUDr.   Ing.   Štorek   doručil   vyjadrenie,   že nedošlo k uspokojeniu trov exekúcie v čase, keď vo veci pracoval, a žiadal, aby okresný súd uznesením rozhodol o trovách exekúcie pôvodného exekútora.

Dňa 3. decembra 2013 okresný súd vyzval JUDr. Ing. Štoreka na zaslanie spisu sp. zn. EX 327/2000.

Dňa 10. decembra 2013 JUDr. Ing. Štorek doručil okresnému súdu originál spisu sp. zn. EX 327/2000.

Dňa   15.   apríla   2015   okresný   súd   uznesením   sp.   zn.   16   Er   3072/2000   exekúciu zastavil.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v namietanom   konaní   dochádzalo   k   porušovaniu   základného   práva   sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov,   pričom   tento   účel   možno   dosiahnuť   zásadne   až právoplatným   rozhodnutím   (m.   m.   II.   ÚS   26/95,   I. ÚS 47/96,   III. ÚS 116/02).   Právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdom sa vzťahuje aj na konanie o výkon rozhodnutia a rozhodovanie súdu v exekučnom konaní (napr. III. ÚS 15/03), keďže nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa Exekučného poriadku je súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (II. ÚS 143/02, IV. ÚS 292/04), pričom ústava v čl. 48 ods. 2 takéto konania z povinnosti súdov konať bez zbytočných prieťahov nevyníma.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo   nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.

1. Namietané konanie nepovažuje ústavný súd (z vyjadrenia okresného súdu vyplýva, že ani tento súd) za právne ani fakticky náročné, preto dĺžka namietaného konania nie je závislá od zložitosti posudzovanej veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky v namietanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jej ťarchu   pri   posudzovaní otázky,   či a   z akých   dôvodov došlo   v predmetných   konaniach k zbytočným   prieťahom   vo   vzťahu   k formálno-právnemu   postupu   namietaného   konania. Iná situácia je však v jej málo aktívnom prístupe pri vysporadúvaní predmetu exekúcie (dlžnú čiastku zaplatila až v roku 2013).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v namietanom konaní. Konanie   začalo   22.   septembra   2000   doručením   žiadosti   súdneho   exekútora   o udelenie poverenia   na   vykonanie   exekúcie.   Okresný   súd   ďalší   úkon   vo   veci   (okrem   udelenia poverenia pre súdneho exekútora 29. septembra 2000) urobil až 15. februára 2013, teda o 13 rokov.   V ďalšom   období   postup   okresného   súdu   nemožno   považovať   za   efektívny (okrem samotného zdĺhavého postupu okresného súdu ústavný súd zistil, že jednotlivé čísla listov   spise   neboli   zakladané   v chronologickom   poradí,   čo   už   samo   osebe   svedčí prinajmenšom o nedôslednosti konajúceho súdu). Ďalej ústavný súd zistil, že sťažovateľka zaplatila dlžnú čiastku aj s trovami 25. júla 2013 a okresný súd konanie zastavil uznesením 15. apríla 2015   (právoplatnosť nadobudlo 11. mája 2015), teda o dva roky po zaplatení. Na základe   uvedeného   zistenia   ústavný   súd   konštatuje   existenciu   zbytočných   prieťahov v namietanom konaní okresného súdu počas celého posudzovaného obdobia.

Obranu predsedu okresného súdu o personálnom poddimenzovaní okresného súdu a o vysokom nápade exekučných vecí nemožno akceptovať. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj vlastnú stabilizovanú judikatúru, z ktorej vyplýva, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť súdne konanie, ho nezbavuje zodpovednosti za zbytočné prieťahy v súdnom konaní (pozri napr. III. ÚS 17/02). Námietka nedostatočného personálneho obsadenia súdu a vo väzbe na to neprimeraného zaťaženia sudcov pri vybavovaní agendy nepredstavuje dôvody, ktoré by mohli byť interpretované inak než technické a organizačné problémy, ktoré však nemôžu ísť na ťarchu účastníka, ktorý od súdu právom očakáva ochranu svojich práv bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   rozhodol,   že   postupom   okresného   súdu v namietanom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (bod 1 výroku tohto nálezu).

Podľa   čl. 127   ods.   2   ústavy [a   § 56   ods. 3   písm.   a) zákona   o   ústavnom súde] ak ústavný   súd   vyhovie   sťažnosti,   svojím   rozhodnutím   vysloví,   že   právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1 a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Keďže namietané konanie pred okresným súdom právoplatne skončilo 11. mája 2015, ústavný súd už neprikázal okresnému súdu vo veci ďalej konať.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy (a § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde) ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka sa domáhala priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 10 000 €, odôvodňujúc jej nepriaznivými finančnými pomermi a zhoršením zdravotného jej stavu.

Vzhľadom na konkrétne okolnosti posudzovanej veci ústavný súd dospel k názoru, že len   konštatovanie   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie, ktoré podľa zásad   spravodlivosti   a   s   prihliadnutím   na   všetky   okolnosti   zisteného   porušenia   práv sťažovateľky,   najmä   na   celkovú   dĺžku   neodôvodnenej   nečinnosti   okresného   súdu v namietanom konaní považuje za primerané v sume 2 000 €.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť   sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd o návrhu na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto nálezu.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o   úhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré   jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. Petrom Havlíkom, ktoré sťažovateľka uplatnila v sume 260,32 €.

Podľa § 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom, ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania zo svojho.

Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd zistil, že uplatnená suma trov právneho zastúpenia neodporuje vyhláške Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, preto priznal sťažovateľke náhradu trov právneho zastúpenia v sume 260,32 €.

Trovy   konania   je   okresný   súd   povinný   zaplatiť   na   účet   právneho   zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku) podľa bodu 3 výroku rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. októbra 2015