znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 385/09-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. novembra 2009   predbežne prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.,   vo veci   namietaného porušenia základných práv podľa čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa   čl. 6 ods.   1 Dohovoru   o ochrane ľudských   práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 3 C 88/2006-145 z 23. marca 2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   MUDr.   D.   B. o d m i e t a   pre   nedostatok   právomoci   Ústavného   súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. apríla 2009 doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   rozhodnutím   Okresného   súdu   Dolný   Kubín   (ďalej   len „okresný súd“) č. k. 3 C 88/2006-145 z 23. marca 2009.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že v júli 2005 podal žalobu na okresnom súde proti Slovenskej republike – Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky. Tvrdí, že zákonný sudca tohto súdu (JUDr. B.) vydal nezákonné uznesenie, ktorým mu nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov, čím porušil jeho základné právo na spravodlivé súdne konanie, a neustanovil mu advokáta, čím taktiež porušil jeho právo na spravodlivý súdny proces. Dôvody svojej sťažnosti podrobnejšie nerozviedol. Navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„Okresný súd v Dolnom Kubíne porušuje základné právo D. B. garantované čl. 47 ods. 2, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 dohovoru o základných ľudských právach.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   zrušuje   uznesenie   Okresného   súdu   v   Dolnom Kubíne 3C/88/2006-145 zo dňa 23.03.2009 doručeného dňa 07.04.2009 ako protizákonné, svojvoľné.

Okresný   súd   v   Dolnom   Kubíne   je   povinný   zaplatiť   D.   B.   primerané   finančné zadosťučinenie vo výške 10.000 Eur v lehote 15 dní od doručenia Nálezu Ústavného súdu. (...) Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu v Dolnom Kubíne konať bezodkladne a bez porušovania základných práv sťažovateľa.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o týchto právach a slobodách nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ namieta rozhodnutie okresného súdu č. k. 3 C/88/2006-145 z 23. marca 2009, ktorým mu okresný súd nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov a zamietol jeho žiadosť o ustanovenie zástupcu z radov advokátov pre konanie.

Podľa citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy právomoc ústavného súdu je daná iba vtedy, ak o ochrane základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Právomoc ústavného súdu je preto iba subsidiárna.

Sťažovateľ bol napadnutým rozhodnutím okresného súdu poučený, že v lehote 15 dní ho môže napadnúť odvolaním, a teda mohol využiť efektívny prostriedok nápravy proti napadnutému rozhodnutiu, o ktorom by rozhodoval nadriadený krajský súd.

Z obsahu sťažnosti jednoznačne nevyplýva, či sťažovateľ v čase podania sťažnosti podal odvolanie proti napadnutému rozhodnutiu okresného súdu, alebo nie.

Platná   právna   úprava   občianskeho   súdneho   konania   umožňuje   sťažovateľovi domáhať   sa   právne   účinným   spôsobom   ochrany   svojich   základných   práv   v   rámci odvolacieho konania pred odvolacím súdom. V právomoci odvolacieho súdu je posúdenie všetkých relevantných skutkových aj právnych okolností prípadu. Krajský súd ako primárny ochranca ústavnosti viazaný čl. 152 ods. 4 ústavy je v rámci odvolacieho konania oprávnený a zároveň povinný dbať na ochranu základných práv účastníkov konania vrátane ústavne súladného   výkladu   a   aplikácie   relevantných   právnych   noriem   vzťahujúcich   sa   na   daný prípad. Za daných okolností nie je daný dôvod, aby ústavný súd vstupoval v právnej veci sťažovateľa do právomoci všeobecného súdu. Opačný postup by navyše viedol k ústavne neakceptovateľnej   situácii,   keď   by   skutkový   stav   podstatný   pre   rozhodnutie   zároveň zisťovali a následne vo veci rozhodovali paralelne dva súdy.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity vyplývajúcim z čl. 127 ods. 1 ústavy a podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol sťažnosť sťažovateľa pre nedostatok svojej právomoci.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. novembra 2009