znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 385/06-18

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu 22. novembra 2006 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. B. N., B., zastúpeného advokátom JUDr. R. L., K., vo veci porušenia jeho základného práva na zákonného sudcu upraveného v čl.   48   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   uznesením   Najvyššieho   súdu   Slovenskej republiky sp. zn. 1 Ndtš 3/2005 z 19. januára 2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. B. N. o d m i e t a   z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. apríla 2006 doručená sťažnosť Ing. B. N., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. R. L., K., vo veci porušenia jeho základného práva na zákonného sudcu upraveného v čl. 48 ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   uznesením   Najvyššieho   súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1 Ndtš 3/2005 z 19. januára 2006.

Zo sťažnosti i predložených príloh vyplýva, že sťažovateľ v trestnej veci vedenej Špeciálnym súdom Pezinok (ďalej len „špeciálny súd“) pod sp. zn. PK – 1 Tš 6/05 podal návrh   na   odňatie   a prikázanie   veci   podľa   §   25   Trestného   poriadku.   O tomto   návrhu sťažovateľa rozhodol najvyšší súd uznesením z 19. januára 2006 sp. zn. 1 Ndtš 3/2005 tak, že vec špeciálnemu súdu neodňal.

Podľa   názoru   sťažovateľa   „... NS   SR   nedostatočne   preskúmal   predchádzajúce konanie vo veci keď nezistil, že Úrad špeciálneho prokurátora SR pred podaním žaloby na Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý v tom období vykonával aj funkciu ŠS, nedoručil túto do vlastných rúk žalovanému a ani jeho právnemu zástupcovi. Pri dôslednom preskúmaní trestného   spisu   bol   by   NS   SR   zistil   procesné   nedostatky   a to,   že   na   rozhodovanie   veci v tomto prípade je príslušný všeobecný okresný súd“.

Sťažovateľ tvrdí, že označeným uznesením najvyššieho súdu došlo k porušeniu jeho základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a žiada, aby ústavný súd vo veci jeho sťažnosti vydal nasledovné rozhodnutie:

„Sťažnosť Ing. B. N. zastúpeného advokátom JUDr. R. L. proti uzneseniu NS SR z 19. 1.   2006,   sp.   zn.   1   Ndtš   3/2005   je   opodstatnená   a Špeciálny   súd   v Pezinku   nie   je príslušný na konanie v tejto trestnej veci.“

II.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.Z citovaného vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní návrhu je tiež posúdiť, či tento nie je zjavne neopodstatnený. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti návrhu hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil   sťažovateľ,   a to   buď   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa   namietalo,   prípadne   z iných   dôvodov.   Za   zjavne neopodstatnený   návrh   preto   možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98).

Z obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   sa   ňou   domáha   vyslovenia   porušenia svojho práva na zákonného sudcu upraveného v čl. 48 ods. 1 ústavy, pretože obžaloba vypracovaná   Úradom   špeciálneho   prokurátora   nebola   sťažovateľovi   ani   jeho   právnemu zástupcovi doručená pred 15. aprílom 2005, ktorý deň je vzhľadom na text § 454aa ods. 1 zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok platný do 31. decembra 2005“) rozhodujúci pre určenie príslušnosti špeciálneho súdu.

Pre   posudzovanie   sťažnosti   sťažovateľa   boli   relevantné   zistenia   ústavného   súdu zo spisu sp. zn. PK 1 Tš 6/2005, z ktorých vyplýva, že

a) v trestnej veci sťažovateľa bolo uznesenie o začatí trestného stíhania za trestný čin podplácania   podľa   §   161a   ods.   1   a 2   Trestného   zákona   vydané   vyšetrovateľom Policajného zboru Slovenskej republiky 1. júna 2004 (č. l. 1).

b) upovedomenie o podaní obžaloby Úradom špeciálnej prokuratúry bolo sťažovateľovi a jeho   právnemu   zástupcovi   oznamované   listami   č.   VII   Gv   61/04-101 a č. VII Gv 51/04-103 (zväzok č. II, č. l. 163 a 165), pričom kópie týchto listov boli Krajskému   súdu   v Banskej   Bystrici   (ďalej   len   „krajský   súd“),   ktorý   v tom   čase vykonával   aj   právomoc   špeciálneho   súdu,   ako   aj   samotná   obžaloba   doručené

12. apríla 2005 (č. l. 167 a nasl.).

Z uvedených skutočností vyplýva, že na posúdenie námietky sťažovateľa o tom, že vo veci bol príslušný konať nie špeciálny súd, alebo všeobecný súd, je potrebné správne interpretovať § 454aa ods. 1 Trestného poriadku platného do 31. decembra 2005, ktorý znie:„(1)   Vo   veci,   v   ktorej   bolo   začaté   trestné   stíhanie   pred   1.   septembrom   2004 a pôvodne v nej vykonával dozor podľa § 174 prokurátor okresnej prokuratúry, krajskej prokuratúry, vojenskej obvodnej prokuratúry alebo vyššej vojenskej prokuratúry a ktorá bola postúpená Úradu špeciálnej prokuratúry z dôvodu § 454a, je príslušný na konanie od nadobudnutia   účinnosti   tohto   zákona   prokurátor   okresnej   prokuratúry,   krajskej prokuratúry, vojenskej obvodnej prokuratúry alebo vyššej vojenskej prokuratúry, ktorý bol príslušný v danej veci pred 1. septembrom 2004, ak do nadobudnutia účinnosti tohto zákona nebola podaná obžaloba. Súdne konanie a úkony v prípravnom konaní vykoná v takom prípade okresný súd, krajský súd, vojenský obvodový súd alebo Vyšší vojenský súd, ktorý bol príslušný na konanie pred 1. septembrom 2004; to neplatí, ak o príslušnosti Úradu špeciálnej prokuratúry rozhodne generálny prokurátor podľa osobitného predpisu; v takom prípade súdne konanie a úkony v prípravnom konaní vykoná Špeciálny súd.“

Citované ustanovenie Trestného poriadku platného do 31. decembra 2005 nadobudlo účinnosť   15.   apríla   2005,   z čoho   vyplýva,   že   v trestných   veciach,   v ktorých   nebola   do 15. apríla 2005 podaná obžaloba, je príslušný konať všeobecný súd, ktorý bol príslušný na konanie pred 1. septembrom 2004. V danom prípade bola obžaloba doručená krajskému súdu, ktorý v tom čase vykonával aj právomoc špeciálneho súdu, 12. apríla 2005, t. j. pred 15. aprílom 2005, čo zakladá podľa názoru ústavného súdu v zmysle vyššie citovaného § 454aa ods. 1 Trestného poriadku platného do 31. decembra 2005 príslušnosť tohto súdu rozhodnúť vo veci. Tento právny názor oprel ústavný súd o interpretáciu slovného spojenia „(ne)   bola   podaná   obžaloba“   použitého   v označenom   ustanovení   Trestného   poriadku platného   do   31. decembra   2005.   V zmysle   citovaného   ustanovenia   treba   považovať obžalobu   za   podanú   dňom   jej   doručenia   príslušnému   súdu,   ktorý   je   o nej   príslušný rozhodnúť, a nie jej doručením obžalovanému, príp. jeho právnemu zástupcovi, bez ohľadu na § 63 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku platného do 31. decembra 2005, podľa ktorého sa   obžaloba   doručuje   obvinenému   do   vlastných   rúk,   pretože   doručenie   obžaloby obvinenému   nič   nemení   na   tom,   že   obžaloba   bola   podaná,   naopak,   len   potvrdzuje,   že obžaloba   už   bola   predtým   podaná.   Tento   záver   potvrdzuje   aj   skutočnosť,   že   samotné podanie   obžaloby   nezakladá   obvinenému   (obžalovanému)   dôvod   na   podanie   opravného prostriedku   ani   uplatnenie   iného   procesného   práva   ustanoveného   Trestným   poriadkom platného do 31. decembra 2005. Naopak súdu, ktorému bola podaná obžaloba, vznikajú povinnosti vyplývajúce mu z § 181 a nasl. Trestného poriadku platného do 31. decembra 2005.

Na základe toho ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľa je zjavne neopodstatnená,   pretože   zo   skutočností   v nej   uvedených   nevyplýva   žiadna   súvislosť s namietanými právami sťažovateľa.

Nad rámec uvedeného považoval ústavný súd za potrebné uviesť, že v odôvodnení napadnutého uznesenia sp. zn. 1 Ndtš 3/2005 z 19. januára 2006 sa najvyšší súd výslovne nezaoberal námietkou sťažovateľa o nepríslušnosti špeciálneho súdu konať v danej veci z dôvodu uvádzaného v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu. V tejto súvislosti ústavný súd   z predloženej   dokumentácie   zistil,   že   túto   námietku   sťažovateľ   síce   naznačil   na hlavnom pojednávaní pred špeciálnym súdom 21. novembra 2005 ako jeden z dôvodov svojho návrhu na odňatie mu veci, ale v písomne podanej sťažnosti z 8. decembra 2005 k uzneseniu   samosudcu   špeciálneho   súdu   z   21.   novembra   2005,   ktorá   bola   predmetom rozhodovania   najvyššieho   súdu   na   pojednávaní   19.   januára   2006,   ju   už   bližšie nekonkretizoval. Bez ohľadu na túto skutočnosť podľa názoru ústavného súdu v danom prípade bol na konanie príslušný špeciálny súd, a preto nemohlo byť uznesením najvyššieho súdu   sp.   zn.   1   Ndtš   3/2005   z   19.   januára   2006,   ktorým   tento   súd   neodňal   trestnú   vec sťažovateľa špeciálnemu súdu, porušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 1 ústavy.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. novembra 2006