znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 384/2022-24

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej a zo sudcov Petra Molnára (sudca spravodajca) a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky ⬛⬛⬛⬛ , ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej advokátskou kanceláriou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s. r. o., Kmeťova 26, Košice, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Róbert Ružbašán, proti postupu Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 74/2018 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci

1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 7. júla 2022 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 74/2018 (ďalej len „napadnuté konanie“). Navrhuje, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, priznal jej primerané finančné zadosťučinenie 1 000 eur a náhradu trov konania.

2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa návrhom zo 6. februára 2018 domáhala vydania platobného rozkazu na zaplatenie 3 335,73 eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody. Dňa 5. marca 2018 vydal Okresný súd Banská Bystrica platobný rozkaz č. k. 10 Up 86/2018 (ďalej len „platobný rozkaz“), proti ktorému podal žalovaný odpor. Vec bola 27. septembra 2018 postúpená okresnému súdu a je vedená pod sp. zn. 25 C 74/2018. Okresný súd uznesením zo 17. októbra 2018 zrušil platobný rozkaz a následne boli realizované procesné úkony sporových strán.

3. Právny zástupca sťažovateľky 17. apríla 2019 žiadal o odročenie termínu pojednávania nariadeného na 25. apríl 2019. Na pojednávaní 4. júna 2019 okresný súd vec prerokoval, pričom 21. októbra 2019 právny zástupca sťažovateľky opätovne podal žiadosť o odročenie pojednávania stanoveného na 24. október 2019 a 30. januára 2020 žiadosť o odročenie pojednávania stanoveného na 4. február 2020. Sťažovateľka uvádza, že dosiaľ posledné pojednávanie určené na 10. február 2022 bolo odročené na neurčito.

4. Dňa 22. júna 2022 podala sťažovateľka predsedovi okresného súdu sťažnosť na postup súdu pre porušovanie práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Okresný súd sťažovateľke 28. júna 2022 oznámil, že „toto dlhodobejšie obdobie nevykonania úkonu v danej veci bolo spôsobené objektívnymi dôvodmi, ktoré však v danej veci možno vyhodnotiť ako ojedinelé“.

II.

Argumentácia sťažovateľky

5. Sťažovateľka považuje napadnuté konanie za zdĺhavé, nehospodárne a neefektívne, pričom okresný súd už viac ako štyri roky nie je schopný vo veci rozhodnúť.

6. Sťažovateľka uvádza, že predmetom napadnutého konania je nárok na náhradu škody, pričom podľa jej názoru nejde o skutkovo a právne náročnú vec, ktorá by si vyžadovala množstvo procesných úkonov.

7. Podľa sťažovateľky konanie okresného súdu nesmeruje k rýchlemu ukončeniu veci a dosiaľ vykonaný postup nemožno považovať za účinný. Okresný súd spôsobuje nedôvodné prieťahy v napadnutom konaní, čím dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

8. Sťažovateľka namieta, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 74/2018 došlo k porušeniu jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

9. Ústavný súd si v súvislosti s prípravou predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti vyžiadal od okresného súdu príslušný spis, z ktorého vyhotovil chronologický prehľad úkonov v napadnutom konaní:

- 6. februára 2018 – na Okresnom súde Banská Bystrica podaný návrh na vydanie platobného rozkazu,

- 5. marca 2018 – vydaný platobný rozkaz,

- 20. marca 2018 – žalovaný podal odpor proti platobnému rozkazu,

- 10. septembra 2018 – výzva žalobcovi na vyjadrenie k odporu,

- 25. septembra 2018 – podané vyjadrenie žalobcu k odporu proti platobnému rozkazu,

- 27. septembra 2018 – vec postúpená okresnému súdu,

- 17. októbra 2018 – vydané uznesenie, ktorým bol zrušený platobný rozkaz, následne boli vykonané procesné úkony oboch procesných strán,

- pojednávanie stanovené na 25. apríl 2019 bolo odročené z dôvodu kolízie pojednávaní právneho zástupcu žalobcu (sťažovateľky) a práceneschopnosti zákonnej sudkyne,

- 4. júna 2019 – okresný súd vec prerokoval na pojednávaní,

- 13. júna 2019 – uznesením nariadené znalecké dokazovanie,

- 29. júla 2019 – spis zaslaný znalcovi,

- 21. októbra 2019 – vypracovaný znalecký posudok, uznesenie súdu o odmene znalca,

- 24. októbra 2019 – pojednávanie odročené pre krátkosť času medzi doručením znaleckého posudku a pojednávaním,

- 19. novembra 2019 – vec prerokovaná na pojednávaní,

- 26. novembra 2019 – žalovaná žiada o kontrolné znalecké dokazovanie, súd zisťuje pobyt svedka,

- 3. februára 2020 – okresný súd oznámil právnemu zástupcovi sťažovateľky, že neakceptuje jeho žiadosť o odročenie pojednávania 4. februára 2020, svedok prevzal predvolanie a jeho výsluch by bol zmarený,

- 4. februára 2020 – vec prerokovaná na pojednávaní, vypočutí dvaja svedkovia,

- 21. februára 2020 – okresný súd uznesením nariadil kontrolné znalecké dokazovanie,

- 14. mája 2020 – spis zaslaný znaleckému ústavu,

- 11. decembra 2020 a 23. februára 2021 – okresný súd urguje znalecký ústav o urýchlené vypracovanie znaleckého posudku,

- 4. marca 2021 – doručený kontrolný znalecký posudok,

- 16. marca 2021 – okresný súd doručil kontrolný znalecký posudok stranám,

- apríl – máj 2021 – vyjadrenia a stanoviská strán ku kontrolnému znaleckému posudku,

- 28. júna 2021 – okresný súd uznesením priznal znaleckému ústavu odmenu za vypracovanie posudku,

- 10. septembra 2021 – okresný súd zasiela vyjadrenia strán znaleckému ústavu na zaujatie stanoviska, zodpovedanie dodatočných otázok,

- 13. októbra 2021 – doručené stanovisko znaleckého ústavu,

- 10. februára 2022 – pojednávanie odročené z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne,

- marec 2022 – z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti pridelený spis novému zákonnému sudcovi a následne v máji 2022 vrátený pôvodnej zákonnej sudkyni po skončení dlhodobej práceneschopnosti,

- 20. septembra 2022 – nariadený termín pojednávania.

10. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).

11. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (napr. I. ÚS 10/98, III. ÚS 224/05).

12. V súvislosti s predbežným prerokovaním ústavnej sťažnosti ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru z ktorej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. II. ÚS 57/01, I. ÚS 48/03, III. ÚS 59/05). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý treba vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00). V prípade, keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, sťažnosť spravidla odmietne ako zjavne neopodstatnenú (napr. I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, III. ÚS 59/05).

13. Vychádzajúc zo svojich zistení uvedených v bode 9 tohto uznesenia ústavný súd konštatuje, že v konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci ide o konanie, ktoré do dňa predbežného prerokovania sťažnosti ústavným súdom trvá štyri a pol roka, pričom v jeho doterajšom priebehu okresný súd postupoval v zásade plynulo a efektívne okrem nečinnosti v období po zrušení pojednávania nariadeného na 10. február 2022 z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne. Po tom, čo bol spis prerozdelený novému zákonnému sudcovi v marci 2022, sa v máji 2022, po ukončení dlhodobej práceneschopnosti, vrátil pôvodnej zákonnej sudkyni, ktorá nariadila termín pojednávania na 20. september 2022.

14. Sumarizujúc uvedené, ústavný súd dospel pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti k záveru, že doterajší postup okresného súdu v namietanom konaní nie je síce optimálny, avšak vzniknuté ojedinelé prieťahy nedosahujú takú intenzitu, že by ich bolo možné kvalifikovať (prihliadajúc na doterajšiu dĺžku a predmet napadnutého konania, z ktorého vyplýva istý stupeň skutkovej náročnosti veci) ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto ústavnú sťažnosť posúdil ako zjavne neopodstatnenú a ako takú ju odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

15. Na záver však ústavný súd dodáva, že toto rozhodnutie nepredstavuje prekážku rozsúdenej veci a v prípade, že nečinnosť, resp. neefektívna činnosť okresného súdu bude pokračovať, sťažovateľka sa môže opätovne obrátiť na ústavný súd s ústavnou sťažnosťou.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. septembra 2022

Jana Laššáková

predsedníčka senátu