znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 384/2015-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júna 2015 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosaa Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, t. č. v Ústave na výkontrestu   odňatia   slobody ⬛⬛⬛⬛,   vo   veci   namietaného   porušenia   jehozákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajskéhosúdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Tos 162/2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. februára2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len   „sťažovateľ“),   vo   veci   namietaného   porušeniazákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ÚstavySlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu v Trnave   (ďalej len„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Tos 162/2014. Zároveň sťažovateľ požiadalo ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom vo veci jeho sťažnosti.

Sťažovateľ v podanej sťažnosti uviedol, že uznesením Okresného súdu Trnava (ďalejlen „okresný súd“) č. k. 4 PP 62/2014-14 z 21. mája 2014 (ďalej len „uznesenie okresnéhosúdu“) bola jeho žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody podľaustanovenia   §   66   ods.   1   písm.   a)   zákona   č.   301/2005   Z.   z.   Trestný   poriadok   v zneníneskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) zamietnutá. Proti uzneseniu okresnéhosúdu podal sťažovateľ v zákonnej lehote sťažnosť.

Sťažovateľ v podanej sťažnosti ďalej uviedol:„Krajský   súd   v   Trnave   prejednával   moju   sťažnosť   až   o   sedem   mesiacov   dňa 2.12.2014.   Uznesenie   Krajského   súdu   mi   bolo   následne   doručené   až   dňa   26.1.2015 a odoslané   z   Trnavy   23.1.2015,   teda   od   môjho   písomného   odvolania   na   Krajský   súd v Trnave o sedem mesiacov! Z uvedeného dôvodu podávam sťažnosť na prieťahy v konaní na Krajský súd v Trnave, čím boli voči mojej osobe porušené práva zaručené mi zákonom a Ústavou Slovenskej republiky. Na základe uvedeného žiadam Ústavný súd SR podľa § 50 ods. 3 o finančné zadosťučinenie vo výške 4 (štyroch) priemerných platov deklarovaných Ministerstvom financií Slovenskej republiky.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd aleboľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah.Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších prepisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, aktento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súdskúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu naďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemáústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustnénávrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podanéoneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bezústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavneneopodstatnený.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bezzbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkýmvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Sťažovateľ v sťažnosti namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov, ktoré je zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, postupom krajskéhosúdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Tos 162/2014.

Zo skutočností uvádzaných sťažovateľom a z predložených listín, najmä uzneseniakrajského súdu č. k. 6 Tos 162/2014-24 z 2. decembra 2014 vyplýva, že v čase podaniasťažnosti ústavnému súdu bolo namietané konanie právoplatne skončené. Krajský súd akosúd   odvolací   rozhodol   v   namietanom   trestnom   konaní   už   označeným   uznesenímz 2. decembra 2014, proti ktorému nebol prípustný ďalší riadny opravný prostriedok a ktorétak v zmysle ustanovenia § 184 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku nadobudlo v uvedenýdeň právoplatnosť. Sťažnosť bola ústavnému súdu odoslaná 10. februára 2015 a doručená 13.februára 2015.

V rámci ustálenej judikatúry ústavného súdu sa v tejto oblasti ochrana základnémuprávu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poskytujelen vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď porušenie ešte trvalo (napr.rozhodnutie III. ÚS 20/00, III. ÚS 315/06).

Ústavný   súd   vo   viacerých   svojich   rozhodnutiach   uviedol,   že   sťažnosť   je   zjavneneopodstatnená, ak stav právnej neistoty už nemohol netrvať. V posudzovanom prípade bolodstránený   stav   právnej   neistoty   sťažovateľa   momentom   právoplatného   skončenianapadnutého   súdneho   konania,   teda   2.   decembra   2014.   Za   tohto   stavu   nie   je   možnékonštatovať porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a v súlade s doterajšou judikatúrou ústavný súdodmietol sťažnosť z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Keďže   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol,   bolo   bez   právneho   významu   zaoberať   saďalšími požiadavkami sťažovateľa v nej obsiahnutými.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. júna 2015