znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 384/2012-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. októbra 2012 predbežne prerokoval sťažnosť V. S., M., zastúpeného advokátom JUDr. R. S., D., vo veci namietaného   porušenia   základného   práva   podľa   čl.   20   Ústavy   Slovenskej   republiky uznesením obce V. č. 82/2002 z 28. novembra 2002 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. S.   o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. augusta 2012   doručená   sťažnosť   V.   S.,   M.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal   porušenie svojho základného práva podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením obce V. (ďalej len „obec“) č. 82/2002 z 28. novembra 2002.

Zo sťažnosti vyplývalo, že obec 28. novembra 2002 schválila uznesenie č. 82/2002, ktorým prijala, schválila a vyhlásila územný plán obce, čo zahŕňalo aj vyhlásenie verejnej zelene   na   súkromnej   nehnuteľnosti,   ktorá   bola   a je   vo   výlučnom   osobnom   vlastníctve sťažovateľa.   Dňa   6.   októbra   2010   podal   sťažovateľ   obci   ohlásenie   drobnej   stavby   – oplotenie   a osadenie   2   ks   plechového   domčeka   –   na   nehnuteľnosti   v jeho   vlastníctve. V odpovedi obce však bolo uvedené, že jeho žiadosť bude prerokovaná, k čomu však obec nemala právny nárok. Do dnešného dňa vo veci nebolo vydané rozhodnutie. Na podnet sťažovateľa sa vecou zaoberal Krajský stavebný úrad v K. (ďalej len „krajský stavebný úrad“), vo veci vyhlásenej zelene, a dal sťažovateľovi za pravdu. Okrem toho však podal podnet na konanie vo veci aj na Okresnej prokuratúre M. Uznesením zo 4. septembra 2011 bol   odborom   kriminálnej   polície   jeho   podnet   odmietnutý   s odôvodnením,   že   neboli naplnené znaky skutkovej podstaty trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa. Na jeho ďalší podnet mu Okresná prokuratúra M. 12. októbra 2011 oznámila, že zamieta jeho sťažnosť proti uvedenému rozhodnutiu polície, ktoré napadol sťažnosťou na Krajskej prokuratúre v K. Táto jeho podnet nepovažovala za dôvodný. Dňa 23. novembra 2011 podal sťažovateľ   obci   žiadosť   o zrušenie   vyhlásenia   verejnej   zelene   na   jeho   pozemku a 21. decembra   2011   podal   obci   žiadosť   o čiastkovú   zmenu   územného   plánu   obce a o zrušenie   stavebnej   uzávery   na   jeho   pozemku.   Jeho   sťažnosti   podané   na   krajskom stavebnom   úrade   a   na   príslušnom   ministerstve   týmito   orgánmi   neboli   akceptované. Postupom uvedených orgánov sa preto sťažovateľovi do budúcnosti znemožňuje slobodne užívať nehnuteľnosť, pretože k zriadeniu verejnej zelene došlo bez jeho súhlasu a súhlasu jeho právnych predchodcov ako vlastníkov nehnuteľnosti. Keďže orgány prokuratúry ani polície neakceptovali jeho podnety a nevyhoveli im, boli porušené jeho základné práva. Posledné rozhodnutie Okresnej prokuratúry M. sp. zn. Pd 1/12-13 bolo vydané 30. mája 2012,   preto   sťažovateľ   od uvedeného   rozhodnutia   odvíja   lehotu   na   podanie   sťažnosti ústavnému súdu. Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd vydal tento nález:

„1. Ústavnej sťažnosti sa vyhovuje.

2. Základné právo sťažovateľa V. S. právne zast. JUDr. R. S., advokát, so sídlom D. vlastniť majetok uvedené v čl. 20 Ústavy SR bolo porušené tým, že obec V. schválila dňa 28. 11. 2002 uznesenie č. 82/2002 a vydala všeobecné záväzne nariadenie 4/2002 ktorým neoprávnene   zasiahla   do   vlastníckeho   práva   sťažovateľa,   keď   na   nehnuteľnosti   vo výlučnom vlastníctve sťažovateľa vyššie uvedenými právnymi aktmi vyhlásila verejnú zeleň prostredníctvom Územného plánu obce V.

3. Sťažovateľovi   sa   priznáva   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   20.000,-   €   ako náhradu   majetkovej   ujmy   v   peniazoch,   ktorú   je   porušovateľ   povinní   zaplatiť   z   dôvodu nezákonných rozhodnutí do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

4. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia podľa § 11 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. a to za nasledujúce 2 úkony právnej pomoci v celkovej výške 323,20,- € vrátane DPH: 1. prevzatie a príprava zastúpenia vo výške 127,16,- € + 20 % DPH = 152,50,- € + rež. paušál 7,63,- € + 20 % DPH 2. vypracovanie a podanie ústavnej sťažnosti vo výške 127,16,- € + 20 % DPH = 152,50,- € + rež. paušál 7,63,- € + 20 % DPH ktoré je povinné zaplatiť na účet advokáta JUDr. R. S. uvedený v záhlaví tohto podania do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Jedným zo zákonných predpokladov na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie pri jej predbežnom   prerokovaní   je   jej   podanie   v lehote   ustanovenej   v   §   53   ods.   3   zákona o ústavnom   súde.   Táto   lehota   je   dvojmesačná   a začína   plynúť   od   právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu.

Ustanovenie o lehote na podanie sťažnosti je ustanovením kogentným, to znamená, že   ústavný   súd   nemôže   zmeškanie   tejto   lehoty   odpustiť   alebo   ju   predĺžiť   (pozri   napr. I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03, IV. ÚS 14/03, II. ÚS 330/06).

Podľa   ustanovenia § 20 ods.   3 zákona o ústavnom súde   ústavný súd je viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov uvedených v zákone.

Zo sťažnosti – z jej petitu – vyplýva, že sťažovateľ sa domáhal výslovne zrušenia uznesenia obce č. 82/2002 z 28. novembra 2002, aj keď v dôvodoch sťažnosti uvádzal aj iné orgány štátu, ktoré mali byť porušovateľmi jeho základného práva, ich postup a rozhodnutia však nenamietal.

Ústavný súd súc viazaný návrhom sťažovateľa preto konštatoval, že ak sťažovateľ napadol rozhodnutie obce z roku 2002 a sťažnosť doručil ústavnému súdu až 15. augusta 2012, išlo už o sťažnosť podanú po lehote určenej zákonom.

Z uvedených   dôvodov   ústavný   súd   sťažnosť odmietol   podľa   §   25 ods.   2 zákona o ústavnom súde ako oneskorene podanú.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. októbra 2012