znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 384/06-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. novembra 2006 predbežne prerokoval sťažnosť V. H., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   a   práva   na   prejednanie   jej záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 156/92 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. H. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 19. októbra 2006 doručené podanie V. H. (ďalej len „sťažovateľka“) označené ako „Sťažnosť“. Z jeho obsahu vyplynulo, že sťažovateľka namieta zbytočné prieťahy v konaní Okresného súdu Bratislava   II   (ďalej   len   „okresný   súd“)   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   16 C 156/92   proti odporcovi   G.,   B. „... o určenie   platovej   triedy   T 10   a príplatok   za   vedenie   kolektívu...“ Návrh na začatie konania podala sťažovateľka 19. augusta 1992. Prvýkrát prvostupňový súd rozhodol vo veci už 15. apríla 1993, ale jeho rozhodnutie bolo zrušené v septembri 1993 odvolacím súdom. Po tomto rozhodnutí sa začali podľa sťažovateľky prieťahy v konaní. Sťažovateľka ďalej v sťažnosti podrobne opisuje ďalší priebeh konania.

V   závere   sťažnosti   navrhuje,   aby   ústavný   súd   vyslovil,   že   v   konaní   vedenom pod sp. zn. 16 C 156/92 okresný súd porušil jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a právo   na   prejednanie   jej záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“).

Domáha   sa   tiež   priznania primeraného   finančného   zadosťučinenia   v sume 140 000 Sk a žiada o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pre ústavným súdom.

II.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“),   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný   súd   preto   predbežne   prerokoval   sťažnosť   sťažovateľky   a   skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona.

Zo sťažnosti sťažovateľky ústavný súd zistil, že vo veci uplatnenej sťažovateľkou okresný súd rozhodol rozsudkom č. k. 16 C 156/92-363 z 29. mája 2006. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 25. augusta 2006.

Podľa   stabilizovanej   judikatúry   ústavného   súdu   (IV. ÚS 96/02)   sa   ochrana základného práva vrátane práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov poskytuje v konaní pred ústavným súdom   len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie práva označeným orgánom verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom) trvalo alebo ešte   pretrváva (I. ÚS 34/99,   III. ÚS 20/00,   I. ÚS 29/02,   II. ÚS 55/02,   II. ÚS 138/02, II. ÚS 139/02, II. ÚS 29/03). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už nedochádza k porušovaniu   namietaného   práva,   ústavný   súd   sťažnosť   odmietne   ako   zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že musí   smerovať   proti   aktuálnemu   a   trvajúcemu   zásahu   orgánov   verejnej   moci do základných práv sťažovateľa.

Sťažovateľka   namietala   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov   podľa čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   na   prejednanie   svojej záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   sťažnosťou   doručenou ústavnému súdu 19. októbra 2006. Z obsahu sťažnosti však vyplýva, že konanie, v ktorom okresný   súd vykazoval   zbytočné   prieťahy vedené pod   sp.   zn.   16 C 156/92,   právoplatne skončilo 25. augusta 2006, z čoho je zjavné, že v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu tvrdené porušovanie práv sťažovateľky už netrvalo.

Tento   skutkový   stav   bol   so   zreteľom   na   obsah   sťažnosti   základom   pre   záver ústavného   súdu,   že sťažnosť   sťažovateľky   je   zjavne   neopodstatnená.   Z tohto   dôvodu ju ústavný súd odmietol už po jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Vzhľadom   na   to,   že   sťažnosť   bola   odmietnutá,   ústavný   súd   sa   už   ďalšími požiadavkami sťažovateľky nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. novembra 2006