znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 383/2011-41

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   15.   decembra   2011 v senáte   zloženom   z   predsedu   Sergeja   Kohuta   a   zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a   Lajosa Mészárosa o sťažnosti Ing. F. L., CSc., B., zastúpeného advokátom JUDr. S. J., Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 16/07 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ing. F. L., CSc, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené   v   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 16/07 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Bratislava I vo veci vedenej pod sp. zn. 24 C 16/07 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. F. L., CSc., p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré j e   Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Ing. F. L., CSc., p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 471,27 € (slovom   štyristosedemdesiatjeden   eur   a dvadsaťsedem   centov),   ktorú j e   Okresný   súd Bratislava I   p o v i n n ý   vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu advokáta JUDr. S. J., Advokátska kancelária, B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. II. ÚS 383/2011-23 zo 7. septembra 2011 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. F. L., CSc., B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 16/07.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že žalobným návrhom podaným okresnému súdu 30. januára 2007 sa sťažovateľ v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 16/07 domáhal ochrany svojich osobnostných práv. Podľa sťažovateľa aj napriek tomu, že predsedníčka okresného súdu ešte v roku 2007 uznala jeho sťažnosť na zbytočné prieťahy v predmetnom konaní za dôvodnú,   okresný   súd   vo   veci   nekoná   plynulo,   čím   sa   predlžuje   stav   jeho   právnej neistoty a odďaľuje sa právoplatné skončenie konania.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:

„Vo   veci   sťažovateľa   v   konaní   o   ochranu   osobnosti,   vedenej   Okresným   súdom Bratislava   I   pod   č.   k.   24   C/16/2007,   odo   dňa   doručenia   návrhu   na   začatie   konania príslušnému súdu dňa 30. 1. 2007 do súčasnosti, t. j. po dobu viac ako štyroch rokov od začatia konania, nebolo Okresným súdom vytýčené žiadne pojednávanie....

Predmetom konania vedeného pred Okresným súdom Bratislava I je pritom otázka zásadného   charakteru   vo   vzťahu   k   neoprávneným   a   stále   pokračujúcim   zásahom do základných   práv   sťažovateľa.   Sťažovateľ   vo   vzťahu   k   Okresnému   súdu   Bratislava   I viacnásobne vyslovil svoj eminentný záujem na rýchlom vyriešení veci, nakoľko opakovane

- v dôsledku primárneho zásahu do jeho osobnostných práv rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. 2 Obo 309/04 z 20. 04. 2005, kde v odôvodnení odporca v II. rade uviedol také výroky, ktoré sústavne porušujú dobré meno sťažovateľa a zasahujú do jeho osobnostnej sféry   -   aj   naďalej   dochádza   v   dôsledku   citácie   týchto   výrokov   protistranami   k poškodzovaniu   oprávnených   záujmov   sťažovateľa   aj   v   ďalších   konaniach,   v   ktorých sťažovateľ zastáva post účastníka konania. Ako už bolo uvedené, na strane súdu v prípade, že činnosť súdu nevyprovokuje sťažovateľ svojim podaním, absentuje akákoľvek aktivita, ktorá by pre súd mala byť naopak príznačnou tak, ako to súdu ukladá jednak Ústava SR, ako aj Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Nečinnosťou   Okresného   súdu   Bratislava   I   sťažovateľovi   pritom   vzniká   závažná nemajetková ujma. Táto nemajetková ujma má nepriaznivý vplyv na jeho existenciu, keďže tvrdenia o nemravnom charaktere sťažovateľa vyslovené v uvedenom rozsudku Najvyššieho súdu sú používané ako dôkaz v mnohých súdnych konaniach vedených voči sťažovateľovi, a to nielen v konaní na vylúčenie spoločníka zo spoločnosti....

Rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 2 Obo 309/04 a v ňom obsiahnuté difamujúce výroky o sťažovateľovi boli dokonca orgánmi činnými v trestnom konaní neskôr použité ako dôkaz   odôvodňujúci   vznesenie   obvinenia   sťažovateľovi   pre   trestné   činy   krádeže a sprenevery a tieto skutkové tvrdenia uznesenie o vznesení obvinenia sťažovateľa výslovne cituje.   Sťažovateľ   je   toho   názoru,   že   obvinenie,   ktoré   mu   bolo   vznesené   na   základe namietaných vyjadrení obsiahnutých v rozsudku Najvyššieho súdu SR, je krivým obvinením, avšak sťažovateľ nemá možnosť využiť účinný prostriedok nápravy z dôvodu, že Okresný súd Bratislava I v konaní o ochrane osobnosti sťažovateľa nekoná. Nápravu nezákonného stavu   sťažovateľ   nedosiahol   ani   kladným   vybavením   jeho   sťažnosti   na   neodôvodnené prieťahy   v   konaní,   kde   predsedníčka   Okresného   súdu   Bratislava   I   síce   odôvodnenosť sťažnosti a prieťahy v konaní objektívne konštatovala, avšak táto iniciatíva sťažovateľa aj naďalej ostáva bez odrazu v aktivite súdu.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol: „Základné právo Ing. F. L., CSc., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.   48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 24 C/16/2007 porušené bolo.

Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Bratislava I v konaní sp. zn. 24 C/16/2007 ďalej konať bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd SR priznáva Ing. F. L., CSc., primerané finančné zadosťučinenie vo výške   10.000   EUR   (slovom   desaťtisíc   eur),   ktoré   je   Okresný   súd   Bratislava   I   povinný sťažovateľovi zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Ústavný   súd   priznáva   sťažovateľovi   Ing.   F.   L.,   CSc.   náhradu   trov   právneho zastúpenia vo výške 471,27 EUR, ktorá je splatná do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet právneho zástupcu sťažovateľa JUDr. S. J...“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: za okresný súd jeho predsedníčka listom sp. zn. Spr 3731/2011 z 8. novembra 2011 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu listom z 5. decembra 2011.

2.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení okrem prehľadu procesných úkonov vykonaných okresným súdom v skúmanom konaní uviedla, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti, a ďalej uviedla:

„Predmetné konanie na tunajšom súde je poznačené prieťahmi, čo možno považovať v   danej   veci   za   objektívny   prieťah.   Nakoľko   zaťaženosť   súdneho   oddelenia,   resp. jednotlivých civilných sudcov nemôže byť dôvodom na porušenie práva účastníka konania garantovaného   v   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky,   mám   za   to,   že   predmetné konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi, avšak objektívneho charakteru.

V prípade, že Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje k záveru, že bolo porušené právo   sťažovateľov   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   aby   bolo   vzaté do úvahy, že zákonná sudkyňa subjektívnym konaním nezavinila vznik prieťahov v konaní. S poukazom na uvedené objektívne dôvody, za ktorých došlo k prieťahu v konaní, prosím Ústavný   súd   Slovenskej   republiky,   aby   uvedené   skutočnosti   pri   rozhodovaní   o   priznaní finančného zadosťučinenia vzal do úvahy a nepriznal mu finančné zadosťučinenie v plnej výške.“

2.2 Právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu uviedol:

„...   Okresný   súd Bratislava   I   uznal,   že   v konaní   došlo   k prieťahom,   avšak tieto prieťahy   označil   za   objektívne   s   poukazom   na   zaťaženosť   súdneho   oddelenie.   Tento argument nemožno akceptovať...

Ani tvrdenie Okresného súdu Bratislava I, aby Ústavný súd nepriznal sťažovateľovi finančné   zadosťučinenie   s   poukazom   na   to,   že   sudkyňa   svojím   subjektívnym   konaním nezavinila vznik prieťahov nemôže obstáť. Je úplne bezpredmetné, či sudkyňa zavinila alebo nezavinila vznik prieťahov, nakoľko dôležité pri posudzovaní je objektívna činnosť súdu. V danom konaní súd ako jedinú aktivitu vo veci (s odstupom 19 mesiacov od doručenia návrhu na začatie konania súdu, t. j. po viac ako poldruharočnej úvodnej nečinnosti súdu vo veci) je možné pozorovať reakciu výlučne ako dôsledok sťažnosti podanej sťažovateľom predsedníčke   súdu   a   následne   v   spojení   s   dodatočnými   podaniami   sťažovateľa,   ako   je uvedené v článku II sťažnosti.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy.   Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená   povahou   označeného   základného   práva   zaručeného   ústavou,   ako   aj   označeného práva zaručeného dohovorom – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo, alebo nebolo porušené základné právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručené   ústavou,   ako   aj   právo na prejednanie   záležitosti   v   primeranej   lehote   zaručené   dohovorom   (I.   ÚS   40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

Zo   sťažnosti,   z jej   príloh, z   vyjadrení účastníkov konania a   z obsahu na vec sa vzťahujúceho   súdneho   spisu   ústavný   súd   zistil   tento   priebeh   a stav   konania   vedeného okresným súdom pod sp. zn. 24 C 16/07:

-   30.   január   2007   –   žalobou   podanou   okresnému   súdu   sa   sťažovateľ   domáhal   proti žalovaným ochrany osobnosti, pričom k zásahu do jeho osobnostných práv malo dôjsť tým, že žalovaní v 2. rade ako členovia senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) 2 Obo, mali uviesť v rozhodnutí sp. zn. 2 Obo 309/04 z 20. apríla 2005 o sťažovateľovi difamujúce a pravdu skresľujúce informácie, na základe ktorých malo byť sťažovateľovi vznesené aj trestné obvinenie,

- 2. august 2007 – okresný súd uznesením uložil sťažovateľovi, aby odstránil nedostatky žalobného návrhu,

-   21.   august   2007   –   sťažovateľ   reagoval   na   výzvu   okresného   súdu   a predložil   podanie s označením „Zmena návrhu v konaní č. k. 24 C 16/2007“, a to aj vzhľadom na to, že rozhodnutie   najvyššieho   súdu   sp.   zn.   2   Obo   309/04   z 20.   apríla   2005   bolo   zrušené rozhodnutím iného senátu najvyššieho súdu sp. zn. 1 Obdo V 88/05 z 29. marca 2007,

- 18. november 2008 – okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za žalobný návrh,

- 3. december 2008 – sťažovateľ zaplatil súdny poplatok,

- 18. máj 2009 – okresný súd uznesením zastavil konanie proti žalovaným v 2. rade,

- 6. júl 2009 – sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu z 18. mája 2009,

- 10. júl 2009 – okresný súd zaslal odvolanie sťažovateľa na vedomie žalovanému v 1. rade,

-   5. október 2009 – okresný   súd predložil   spis na konanie o odvolaní Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“),

-   30.   júna   2011   –   krajský   súd   uznesením   sp.   zn.   7   Co   228/09   odvolaním   napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil,

- 19. júl 2011 – spis bol vrátený z krajského súdu späť okresnému súdu.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej   sa   nachádza   osoba   domáhajúca   sa   rozhodnutia   štátneho   orgánu.   Samotným prerokovaním   veci   na   súde   alebo   inom   štátnom   orgáne   sa   právna   neistota   osoby domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstráni.   K   odstráneniu   stavu   právnej   neistoty   dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   24   C   16/07   došlo   k   porušeniu   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1.   Pokiaľ   ide   o   kritérium   zložitosť   veci,   ústavný   súd   konštatuje   že   z hľadiska predmetu skúmaného konania ide v danej veci o prípad štandardnej rozhodovacej súdnej praxe, pričom ani z hľadiska charakteru a rozsahu okresným súdom vykonaných procesných úkonov   v danej   veci   nemožno   toto   konanie   považovať   za   skutkovo   či   právne   zložité. Zložitosť konania vo svojom vyjadrení nenamietal ani okresný súd.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa ako účastníka konania, ústavný súd nezistil na jeho strane žiadne také skutočnosti, ktoré by mu bolo možné pričítať na ťarchu ako prekážku pre riadny procesný postup v konaní.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal aj postupom okresného súdu a v tejto súvislosti prihliadol   aj na § 100 ods.   1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa   ktorého len čo   sa konanie   začalo,   postupuje   v   ňom   súd   i   bez   ďalších   návrhov   tak,   aby   vec   bola   čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Ústavný súd zistil v postupe okresného súdu viaceré obdobia absolútnej nečinnosti, a to od 21. augusta 2007, keď sťažovateľ reagoval na výzvu okresného súdu, aby odstránil nedostatky žaloby, do 18. novembra 2008, keď okresný súd vyzval sťažovateľa, aby zaplatil súdny poplatok za žalobu, t. j. okresný súd bol nečinný viac ako jeden rok a dva mesiace. Viac ako 5 mesiacov   bol   okresný   súd   nečinný aj v období od 3.   decembra   2008,   keď sťažovateľ zaplatil súdny poplatok za žalobu, do 18. mája 2009, keď okresný súd uznesením zastavil konanie proti žalovaným v 2. rade.

Z uvedeného je zrejmé, že okresný súd bol v danej veci absolútne nečinný viac ako jeden rok a sedem mesiacov.

Obdobie (od 5. októbra 2009 do 19. júla 2011), keď sa spis z dôvodu odvolacieho konania   nachádzal   na   krajskom   súde,   nemožno   z objektívnych   dôvodov   pripočítať   na ťarchu okresného súdu, pretože v tomto období okresný súd nemohol svojím postupom ovplyvniť rýchlosť tohto konania.

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil, že postupom okresného súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   24   C   16/07   došlo   k   porušeniu   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 10 000 €.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nie je pre sťažovateľa dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   sťažovateľovi   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde. Podľa zásad spravodlivosti ústavný súd prihliadol   na   všetky   okolnosti   daného   prípadu,   najmä   na   zistené   prieťahy   v   konaní dôsledkom nečinnosti okresného súdu, pričom ústavný súd považoval za primerané priznať sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €, tak ako to je uvedené v bode 3 výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil (v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

6. Sťažovateľ žiadal o úhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastúpením advokátom, ktorý si túto náhradu vyčíslil sumou 471,27 € vrátane 20 % DPH.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľa   ústavný   súd   vychádzal z príslušných   ustanovení   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení   neskorších   predpisov.   Základná   sadzba   odmeny   za   úkon   právnej   služby uskutočnený v roku 2011 je 123,50 € a hodnota režijného paušálu je 7,41 €.

S   poukazom   na   výsledok   konania   vznikol   sťažovateľovi   nárok   na   úhradu   trov konania   za   tri   úkony   právnej   služby   uskutočnené   v roku   2011   (prevzatie   a   príprava zastúpenia, podanie sťažnosti ústavnému súdu a vyjadrenie z 5. decembra 2011) v sume 392,73 € vrátene režijného paušálu, čo vrátane 20 % DPH predstavuje sumu 471,27 €, ktorú ústavný súd priznal tak ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. decembra 2011