SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 382/2017-12
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. júna 2017 v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, L. Novomeského 25, Pezinok, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 89/2007 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť spoločnosti ⬛⬛⬛⬛, o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. februára 2016 doručená sťažnosť spoločnosti ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 89/2007.
2. Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla, že «má postavenie navrhovateľky v konaní vedenom od 20.03.2007 na Okresnom súde Bratislava V pod č. k. 16 C/89/2007 na náhradu škody 160.350,62 € istiny s prísl. a iné voči advokátovi JUDr. M. Kraus. Nahliadnutím do spisu vedeného na Okresnom súde Bratislava V pod č. k. 16 C 89/2007 od 20.03.2007 a to dňa 05.01.2016 bolo sťažovateľkou (navrhovateľkou) zistené, že dňa 24.04.2014 (v čase pobytu jediného konateľa spoločnosti
- ⬛⬛⬛⬛ v ÚVV a ÚVTOS...) Okresný súd Bratislava V ústavne nekonformne a v dôsledku krajne formalistického a tendenčného konania vymykajúceho sa požiadavke na spravodlivosť súdneho konania a právu účastníka konania na prístup k súdu a právu na súdnu ochranu, keď porušovateľ v dôsledku porušenia ust. §-u 47 ods. 2 Spravovacieho a kancelárskeho poriadku pre okresné súdy nezabezpečil osobnú prítomnosť jediného konateľa spoločnosti s.r.o (teda ⬛⬛⬛⬛ - viď. výpis z obchodného registra) na pojednávaní súdu a to dňa 24.04.2014, hoc z informačného systému súdov bolo okresnému súdu zrejmým, že jediný konateľ spoločnosti sa nachádza vo väzbe a teda že nie je možným, aby sa osobne zúčastnil pojednávania a tým, aby bola sťažovateľke umožnená plnohodnotná realizácia jej procesných práv, ktoré jej ako účastníkovi konania priznáva Občiansky súdny poriadok ako aj Ústava SR (čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 2 - právo byť prítomný na pojednávaní a právo vyjadriť sa) ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čo sťažovateľke (navrhovateľke) nebolo umožnené postupom Okresného súdu Bratislava V a to všetko dňa 24.4.2014, kedy okresný súd v neprítomnosti sťažovateľky a jej jediného konateľa rozhodol, že bude postupovať podľa §-u 101 ods. 2 O. s. p. a to aj napriek tomu, že vzhľadom na okolnosti prípadu a veci nezavinenej sťažovateľkou a ani jej jediným konateľom tak nebolo možné.
Okresný súd Bratislava V závažne pochybil odignorovaním ust. §-u 47 ods. 2 Spravovacieho a kancelárskeho poriadku pre okresné súdy..., keď predsedu senátu Okresného súdu Bratislava I vo veci č. k. 5 T 52/2009 (JUDr. Juraj Mihal) nepožiadal o súhlas s predvedením jediného konateľa spoločnosti ⬛⬛⬛⬛ cestou ÚVV a ÚVTOS na pojednávanie dňa 24.04.2014 - čím porušil ust. §-u 47 ods. 2 Spravovacieho a kancelárskeho poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy („Osoby vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe sa predvolávajú prostredníctvom ústavu na výkon trestu odňatia slobody alebo ústavu na výkon väzby so žiadosťou o ich predvedenie. Ak je predvolaná osoba vo väzbe v inej veci, treba k žiadosti pripojiť písomný súhlas príslušného prokurátora alebo predsedu senátu s predvedením.“)
Aj napriek tomu svojvoľne bez umožnenia spoločnosti
/navrhovateľke/ účinnú a efektívnu realizáciu práv priznaných platnými ust. O. s. p. (§ 1 a nasl.) a čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3,čl. 48 ods. 2 Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru svojvoľne konal a v neprítomnosti sťažovateľky a jej jediného konateľa
rozhodol rozsudkom a to zjavne protiústavne a nezákonne (nedostatočne zistil skutkový stav veci, vec nesprávne právne posúdil), hoc z informačného systému vedel a musel vedieť, obdobne ako Okresný súd Bratislava V vedel vo veci č. k. 50 C/96/2012, že sa jediný konateľ spoločnosti ⬛⬛⬛⬛ nachádza o 12.04.2014 v ÚVV a ÚVTOS, teda že je obmedzená jeho osobná sloboda, že je tu prekážka brániaca mu ako jedinému konateľovi spoločnosti ⬛⬛⬛⬛ a teda aj sťažovateľke - spoločnosti ⬛⬛⬛⬛ prístup k súdu a realizáciu práva na spravodlivé súdne konanie, keďže došlo k porušeniu jej práva na prístup k súdu a odňatia možnosti sťažovateľke riadne konať pred súdom, porušeniu práva rovnosti, porušeniu ust. § u 18 O. s. p., porušeniu práva na kontradiktórne súdne konanie, porušeniu práva navrhnúť dôkazy do vyhlásenia súdu o skončení dokazovania, k porušeniu práva na zhrnutie svojich návrhov a aby sa vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci - záverečnej reči podľa §-u 118 ods. 4 O. s. p., porušeniu práva byť osobne prítomný na verejnom vyhlásení rozsudku a porušeniu práva vypočuť si stručné odôvodnenie rozsudku a poznať tak právnu argumentáciu súdu... teda nie vinou jediného konateľa sťažovateľky a tobôž nie vinou sťažovateľky, ale vinou ústavne nekonformného a neakceptovateľného postupu Okresného súdu Bratislava V a to všetko dňa 24.04.2014.».
2.1 Ďalej sťažovateľka okrem iného uviedla, že «Napriek tomu, že Okresný súd Bratislava V nesprávne vyhodnotil skutkový stav veci a konal v neprítomnosti sťažovateľky (teda aj bez prítomnosti jej jediného konateľa) vadne a neprípustne aplikujúc ust. §-u 101 ods. 2 O. s. p., tak sa dopustil aj ďalšieho závažného procesnoprávneho pochybenia a to všetko tým, že sťažovateľke (navrhovateľke) ani ku dňu podania tejto ústavnej sťažnosti NEDORUČOVAL a ani NEDORUČIL účinne do vlastných rúk ním vydaný rozsudok č. k. 16 C 89/2007-373 zo dňa 24.04.2014...
Okresný súd Bratislava V v rozhodnom období porušil aj ust. §-u 48 ods. 1 Spravovacieho a kancelárskeho poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy citujúc:
„Písomnosti určené osobám, ktoré sú vo výkone trestu odňatia slobody alebo ktoré sú vo väzbe, doručujú sa prostredníctvom ústavov na výkon trestu odňatia slobody a ústavov na výkon väzby, v ktorých sú umiestnené.“, keď svojvoľne vydaný rozsudok zo dňa 24.04.2014 nedoručoval a nedoručil fyzickej osobe ⬛⬛⬛⬛ do ÚVV a ÚVTOS, hoc s poukazom na výhradu doručovania písomností č. l. 247(...), tak mal a bol povinný.
Napriek tomu zodpovedná osoba Okresného súdu Bratislava V neprípustne vydala pokyn na správoplatnenie rozsudku, vyznačenie jeho vykonateľnosti a uloženie spisu č. k. 16 C 89/2007 do archívu súdu a to všetko aj napriek tomu, že súd bol povinný v súlade s kancelárskym poriadkom ustáliť aktuálny pobyt ⬛⬛⬛⬛ v rozhodnom čase a doručiť mu rozsudok č. k. 16 C 89/2007-373 zo dňa 24.04.2014 do ÚVV a ÚVTOS cestou ÚVV a ÚVTOS a to všetko účinne do vlastných rúk, k čomu preukázateľne vinou okresného súdu, porušovateľa nedošlo.
Je teda nesporným, že Okresným súdom Bratislava V bola sťažovateľke odňatá možnosť riadne konať pred súdom, navyše napadnutý arbitrárne odôvodnený rozsudok je nepresvedčivý, nie je racionálne odôvodnený, je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, nie je súladný s ust. §-u 157 ods. 2 O. s. p.».
3. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo obchodnej spoločnosti na súdnu ochranu a právo na prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, právo rovnosti účastníkov konania zaručené podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy SR, právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne konanie a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod č. k. 16 C/89/2007 porušené boli.
2. Okresnému súdu Bratislava V sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod č. k. 16 C/89/2007 konal bez zbytočných prieťahov, sťažovateľke doručil rozsudok zo dňa 24.4.2014.
3. Obchodnej spoločnosti ⬛⬛⬛⬛ priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2.000,- Eur, ktoré je Okresný súd Bratislava V povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu,
Obchodnej spoločnosti ⬛⬛⬛⬛ priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 8.800,- Eur, ktoré je Okresný súd Bratislava V povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.
4. Obchodnej spoločnosti ⬛⬛⬛⬛ priznáva úhradu trov konania v sume 303,04 Eur, ktoré je Okresný súd Bratislava V povinný zaplatiť na účet jej právnej zástupkyne - advokátky JUDr. Emílie Korčekovej do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.“
II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
III.
5. Ústavný súd uvádza, že po preskúmaní predmetu sťažnosti dospel k záveru, že v konaní pred ústavným súdom sťažovateľka namieta porušenie svojich práv v príčinnej súvislosti s postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 89/2007, voči ktorému už podala ústavnému súdu identickú sťažnosť 28. januára 2016, o ktorej ústavný súd už rozhodol uznesením sp. zn. III. ÚS 53/2017 z 24. januára 2017, ktorým sťažnosť odmietol pre nedostatok právomoci ústavného súdu. Inak povedané, ústavný súd v tej istej veci sťažovateľky už rozhodol.
5.1 Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.
5.2 Prekážka veci právoplatne rozhodnutej (rei iudicatae) nastáva vtedy, ak sa má v ďalšom konaní prerokúvať rovnaká vec, o ktorej už v inom konaní bolo právoplatne rozhodnuté. Totožnosť veci je daná pri zhode predmetu konania, skutkových okolností, z ktorých sa uplatnené právo vyvodzuje, a identitou účastníkov konania. Avšak prekážkou pre prerokovanie veci nie je, ak ústavný súd síce už v minulosti v identickej veci rozhodol, avšak rozhodoval len o podmienkach konania a v ďalšom návrhu už podmienky konania splnené sú [§ 24 písm. a) zákona o ústavnom súde].
5.3 Vzhľadom na uvedené zistenia ústavný súd konštatuje, že keďže ústavný súd v identickej veci sťažovateľky rozhodol (uznesením sp. zn. III. ÚS 53/2017 z 24. januára 2017), pričom tu prerokovávaná sťažnosť sťažovateľky je identická a aj podmienky konania zostali nezmenené, bolo potrebné sťažnosť sťažovateľky odmietnuť pre neprípustnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. júna 2017