znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 382/2015-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. júna 2015 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosaa Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ,s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátom doc. JUDr. Branislavom Fridrichom,PhD., Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, vo vecinamietaného   porušenia   jej   základného   práva   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskejrepubliky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôdpostupom a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5 Co 63/2014 zo 17. júna 2014 atakto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o., o d m i e t a   ako   zjavneneopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. septembra2014   doručená   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.   (ďalej   len„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a rozsudkomKrajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 5 Co 63/2014 zo 17. júna 2014(ďalej aj „napadnutý rozsudok“).

Zo   sťažnosti   a   z   jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľka   vystupovala   v   procesnompostavení   žalobkyne   v   konaní   vedenom   pred   Okresným   súdom   Michalovce   (ďalej   len„okresný súd“), predmetom ktorého bolo rozhodovanie o náhrade škody a nemajetkovejujmy v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkoneverejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predmetná ujmamala byť sťažovateľke spôsobená nesprávnym úradným postupom okresného súdu, pretopodľa   sťažovateľky   sudcovia   okresného   súdu   nemôžu   danú   vec   prejednať   a rozhodnúť.Vzhľadom na to sťažovateľka žiadala, aby krajský súd rozhodol o prikázaní jej veci inémusúdu   toho   istého   stupňa.   Pretože   krajský   súd   návrhu   sťažovateľky   na   prikázanie   vecinevyhovel, sťažovateľka navrhla zrušiť okresným súdom nariadené pojednávanie a prerušiťkonanie   do   rozhodnutia   ústavného   súdu   o sťažnosti,   ktorú   podala   proti   rozhodnutiukrajského   súdu   o nevylúčení   sudcov   okresného   súdu   vo   veci   jej   žaloby.   Okresný   súdnapriek   návrhu   sťažovateľky   pokračoval   v konaní,   uskutočnil   pojednávanie   bez   účastisťažovateľky a vo veci meritórne rozhodol tak, že žalobu sťažovateľky v celom rozsahuzamietol. Zároveň zamietol návrh sťažovateľky na prerušenie konania. Krajský súd svojímnapadnutým rozsudkom potvrdil v odvolacom konaní prvostupňové rozhodnutie okresnéhosúdu ako vecne správne.

Podľa tvrdenia sťažovateľky krajský súd napadnutým rozsudkom, ako aj postupom,ktorý predchádzal jeho vydaniu, porušil jej označené práva tým, že:

„A. Rozhodoval vylúčený sudca...,

B.  ...   Napadnuté   rozhodnutie   krajského   súdu   je   rozhodnutím   absolútne prekvapivým...

C.... Súdy oboch stupňov založili svoje rozhodnutia na skutočnostiach a právnych argumentoch,   ku   ktorým   sa   nemohol   sťažovateľ   vyjadriť   s cieľom   ovplyvniť   súdne rozhodnutie vo svoj prospech...,

D.  ...   napadnuté   rozhodnutie   odvolacieho   súdu   nie   je   dostatočne   odôvodnené, absentuje v ňom náležité odôvodnenie zaujatého právneho názoru, prečo rozhodol o merite odvolania   odlišne   od   ustáleného   právneho   názoru   obsiahnutého   v rozhodovacej   praxi súdov, ako aj prečo nerešpektoval presun dôkazného bremena na žalovaného...,

E.... Odvolací súd napadnutým rozhodnutím odmietol odvolanie sťažovateľa, ktoré smerovalo   voči   rozhodnutiu   prvostupňového   súdu   o zamietnutí   návrhu   na   prerušenie súdneho konania... čím došlo vo vzťahu k sťažovateľovi... k odňatiu možnosti konať pred súdom v dôsledku neprejednania legitímne podaného odvolania.“

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd v náleze vyslovil, žepostupom a napadnutým rozsudkom krajského súdu bolo porušené jej základné právo podľačl. 46 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby napadnutý rozsudok krajskéhosúdu zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a aby jej priznal finančné zadosťučinenie aúhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnostinavrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach,na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonompredpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavneneoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je sťažovateľkou namietané porušenie základného práva podľačl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a napadnutým rozsudkomkrajského   súdu,   ktorým   bolo   potvrdené   prvostupňové   rozhodnutie   okresného   súduo zamietnutí žaloby sťažovateľky o náhradu škody a nemajetkovej ujmy a bol zamietnutý jejnávrh na prerušenie konania.

Ústavný   súd   po   preskúmaní   predmetu   sťažnosti   sťažovateľky   týkajúcej   sanapadnutého rozsudku krajského súdu a v kontexte svojich zistení dospel k záveru, žepoužitá   argumentácia   sťažovateľky   v   podanej   sťažnosti   je   totožná   s   jej   právnouargumentáciou, ktorú použila v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd užzaoberal v uplynulom období a v ktorých atakovala právne závery všeobecných súdovrozhodujúcich o jej žalobných nárokoch podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednostiza škodu   spôsobenú   pri   výkone   verejnej   moci   a   o   zmene   niektorých   zákonov   v   zneníneskorších predpisov, v súvislosti s oneskoreným postupom všeobecných súdov pri postupepodľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Vzhľadom na totožnosť v osobe sťažovateľky,totožnosť v použitej právnej argumentácii, skutkových okolnostiach, ktoré boli podstatné preustálenie záverov všeobecných súdov aj vo veľkom množstve predošlých prípadov (tiežposudzovaných ústavným súdom, pozn.), ako aj krajského súdu, proti ktorému sťažnosťsmeruje,   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   sťažovateľke   sú   nepochybne   známe   dôvodyodmietnutia sťažností v obdobných prípadoch, ako aj vyslovený právny názor ústavnéhosúdu   na   danú   právnu   problematiku.   A   keďže   v   rozsahu   použitej   zásadnej/kľúčovejargumentácie sťažovateľky voči napadnutému rozsudku krajského súdu sa táto nemení, nieje potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia, ako to je aj v prípade tejto sťažnosti.Vzhľadom   na   uvedené   sa   preto   ústavný   súd   plne   stotožňuje   s   dôvodmi   svojichpredchádzajúcich   rozhodnutí   (napr.   sp.   zn.   I.   ÚS   369/2014   z   2.   júla   2014,   sp.   zn.I. ÚS 373/2014   z   2.   júla   2014,   sp.   zn.   II.   ÚS   458/2014   z   30.   júla   2014,   sp.   zn.IV. ÚS 363/2014 z 1. júla 2014, sp. zn. IV. ÚS 256/2014 zo 16. apríla 2014), ktoré skončiliodmietnutím rovnakých sťažností sťažovateľky z dôvodov tam uvedených.   Ústavný súdv posudzovanom   prípade   nemá   dôvod   meniť   svoje   už   ustálené   právne   názory,   a   pretov podrobnostiach   odkazuje   na   už   citované   svoje   skoršie   rozhodnutia,   v   dôsledku   čohopristúpil k odmietnutiu aj tejto sťažnosti z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti rozhodovanie o ďalších procesných návrhochsťažovateľky v nej uplatnených (zrušenie napadnutého rozsudku krajského súdu, vrátenieveci na ďalšie konanie a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia a náhrady trovkonania) stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. júna 2015