znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 382/08-8

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   16.   októbra   2008 predbežne prerokoval sťažnosť G., v. d., S., zastúpeného advokátom JUDr. V. Z., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky pod sp. zn. VI/2 Pz 355/08 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť G., v. d., o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. septembra 2008 doručená sťažnosť G., v. d., S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v konaní vedenom Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) pod sp. zn. VI/2 Pz 355/08. Sťažnosť bola osobne doručená do podateľne ústavného súdu.

Zo sťažnosti   vyplýva,   že rozsudkom Krajského súdu v Banskej   Bystrici (ďalej   len „krajský súd“) č. k. 40 Cb 53/99-233 z 15. júna 2005 bol sťažovateľ zaviazaný zaplatiť žalobkyni 103 950 Sk s prísl., ale len do výšky čistého obchodného imania, ktoré na neho prešlo zo zaniknutej spoločnosti G., v. d. i., S. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie zo strany oprávnenej R. R. exekútorský úrad súdneho exekútora JUDr. H. vydal upovedomenie o začatí   exekúcie.   Proti   upovedomeniu   podal   sťažovateľ   námietky   19.   októbra   2006. Uznesením Okresného súdu Rimavská Sobota (ďalej len „okresný súd“) č. k. 1 Er 659/06- 37 z 2. mája 2007 nebolo námietkam vyhovené. Keďže toto uznesenie vydal vyšší súdny úradník, bolo proti nemu prípustné odvolanie, hoci podľa poučenia uvedeného v uznesení odvolanie nemalo byť prípustné. Sťažovateľ podal proti uzneseniu 16. mája 2007 odvolanie doplnené   následným   podaním   z 24.   mája   2007.   Odvolanie   odôvodnil   s odkazom   na ustanovenie   čl.   142   ods.   2   poslednej   vety   ústavy,   teda   tým,   že   proti   rozhodnutiu zamestnanca   súdu   povereného   sudcom   je   prípustný   opravný   prostriedok,   o ktorom rozhoduje vždy sudca. Uznesením krajského súdu sp. zn. 17 CoE 57/2007 z 29. júna 2007 bolo odvolanie sťažovateľa odmietnuté ako neprípustné. Podľa názoru sťažovateľa krajský súd porušil ustanovenie čl. 142 ods. 2 ústavy. Preto podaním z 21. decembra 2007 požiadal o podanie mimoriadneho dovolania generálnu prokuratúru. Prípisom Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici (ďalej len „krajská prokuratúra“) č. k. Kc 12/08-11 z 28. marca 2008 bol   podnet   na   podanie   mimoriadneho   dovolania   odložený.   Podaním   z 11. júna   2008 sťažovateľ   opakovaným   podnetom   trval   na   podaní   mimoriadneho   dovolania.   Prípisom generálnej   prokuratúry   č.   k.   VI/2   Pz   355/08-7   z 24.   júla   2008   bol   opakovaný   podnet odložený.

Podľa   názoru   sťažovateľa   bolo   povinnosťou   generálnej   prokuratúry   podať   proti uzneseniu   krajského   súdu   mimoriadne   dovolanie,   a to   vzhľadom   na   porušenie   čl.   142 ústavy. Sťažovateľ preto žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy s tým, aby sa rozhodnutie generálnej prokuratúry sp. zn. VI/2 Pz 355/08 z 24. júla   2008   a s ním   súvisiace   rozhodnutia   krajskej   prokuratúry   sp.   zn.   Kc   12/08 z 28. marca   2008,   uznesenie   krajského   súdu   č.   k.   17   CoE   57/2007-49   z 29.   júna   2007 a uznesenie okresného súdu č. k. 1 Er 659/06-37 z 2. mája 2007 zrušili a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Požaduje aj náhradu trov právneho zastúpenia v sume 7 939 Sk. Z uznesenia krajského súdu č. k. 17 CoE 57/2007-49 z 29. júna 2007 vyplýva, že ním bolo   odmietnuté   odvolanie   viacerých   povinných   (vrátane   sťažovateľa)   proti   uzneseniu okresného súdu č. k. 1 Er 659/06-37 z 2. mája 2007. Z doložky právoplatnosti vyplýva, že uznesenie nadobudlo právoplatnosť 14. augusta 2007.

Z prípisu generálnej prokuratúry č. k. VI/2 Pz 355/08-7 z 24. júla 2008 vyplýva, že opakovaný   podnet   vyjadrujúci   nespokojnosť   s vybavením   pôvodného   podnetu   krajskou prokuratúrou   sa   odkladá.   Krajská   prokuratúra   postupovala   patričným   spôsobom a korektne,   pričom   sa   dostatočne   venovala   preskúmaniu   zákonnosti   uznesení   okresného súdu a krajského súdu. Keďže v predmetnej veci išlo o nevyhovenie námietkam sťažovateľa ako povinného, proti takémuto uzneseniu nebolo odvolanie prípustné. Preto je námietka týkajúca sa skutočnosti, že uznesenie vydal súdny úradník, právne irelevantná.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z.   o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd   skúma,   či dôvody uvedené v §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť   k porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).

Podľa názoru ústavného súdu sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.

Sťažovateľ   nie   je   spokojný   so   skutočnosťou,   že   generálna   prokuratúra   nebola ochotná   podať   proti   uzneseniu   krajského   súdu   mimoriadne   dovolanie,   hoci   podľa presvedčenia sťažovateľa tak mala urobiť, keďže postupom a uznesením krajského súdu došlo k porušeniu čl. 142 ods. 2 poslednej vety ústavy.

Z pohľadu ústavného súdu sa javí ako podstatné, že mimoriadne dovolanie možno podať do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia súdu (§ 243g Občianskeho súdneho poriadku).   Uznesenie   krajského   súdu,   proti   ktorému   malo   byť   mimoriadne   dovolanie podané,   nadobudlo   právoplatnosť   ešte   14.   augusta   2007,   teda   viac   ako   pred   rokom. Znamená   to,   že   už   nie   je   možné   podať   proti   uzneseniu   krajského   súdu   mimoriadne dovolanie. Nie je teda ani možné dosiahnuť stav, ktorý podanou sťažnosťou sťažovateľ chcel dosiahnuť.

Nad rámec už uvedeného ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že proti uzneseniu krajského súdu č. k. 17 CoE 57/2007-49 z 29. júna 2007 mohol sťažovateľ podať dovolanie opierajúce sa o ustanovenie § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku, teda preto, že postupom krajského súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako   to   je   uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. októbra 2008