znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 382/06-23

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   21.   decembra   2006 v senáte   zloženom   z predsedu   Alexandra   Bröstla,   zo   sudkyne   Ľudmily   Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho o sťažnosti J. S., D., zastúpenej advokátom Mgr. J. G., D., vo veci namietaného   porušenia   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Trnava vo veci vedenej pod sp. zn. 14 C 282/00 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo J. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trnava vo veci vedenej pod sp. zn. 14 C 282/00 p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Trnava p r i k a z u j e,   aby   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 14 C 282/00 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   J.   S. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   40 000   Sk   (slovom   štyridsaťtisíc slovenských   korún),   ktoré   jej   je   Okresný   súd   Trnava p o v i n n ý   vyplatiť   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Trnava j e   p o v i n n ý   uhradiť J. S. trovy právneho zastúpenia 6 825,40 Sk (slovom šesťtisícosemstodvadsaťpäť slovenských korún a štyridsať halierov) na   účet   právneho   zástupcu   Mgr.   J.   G.,   D.,   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 2. novembra 2006 doručená sťažnosť J. S., D. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom Mgr. J. G., D., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. 14 C 282/00.

Sťažovateľka   (v   konaní   na   okresnom   súde   navrhovateľka)   sa   žalobou   podanou okresnému   súdu   7.   decembra   1999   domáhala   náhrady   škody   74 627,20   Sk   s prísl. spôsobenej dopravnou nehodou na osobnom motorovom vozidle FIAT PUNTO. Okresný súd pridelil veci pôvodne sp. zn. 14 C 279/99, následne 14 Nc 1486/00, pričom v súčasnosti je vec vedená pod sp. zn. 14 C 282/00. Vo veci nebolo doposiaľ meritórne rozhodnuté.

Sťažovateľka   v období,   keď   okresný   súd   vo   veci   nevykonával   žiadne   úkony, požiadala   o nariadenie   pojednávania   (19.   novembra   2001)   a podanie   informácie   o stave konania (6. mája 2002), podala sťažnosť na prieťahy v konaní Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky (28. októbra 2002) a okresnému súdu (24. novembra 2005 a urgenciu 24.   mája 2006).   Sťažovateľka   je toho   názoru,   že   v konaní dochádza   k neodôvodneným prieťahom,   ktoré   ho   predlžujú,   čo   má   za   následok   porušenie   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a preto žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Ústavnej sťažnosti sa vyhovuje. Právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR v konaní pred Okresným súdom Trnava vo veci sp. zn. 14 C 282/00 bolo porušené.

Ústavný súd SR nariaďuje Okresnému súdu v Trnave vo veci konať. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 50.000,- Sk.“

Ústavný   súd   návrh   na   začatie   konania   predbežne   prerokoval   podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   a sťažnosť   prijal   uznesením č. k. II. ÚS 382/06-7 z 9. novembra 2006 na ďalšie konanie.

Po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   vyzval   ústavný   súd   13.   novembra   2006 právneho zástupcu sťažovateľky a predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrili, či vo veci trvajú na ústnom pojednávaní ústavného súdu a okresný súd aj na vyjadrenie k sťažnosti.

Sťažovateľka aj okresný súd oznámili, že na konaní ústneho pojednávania netrvajú.

Predsedníčka   okresného   súdu   k sťažnosti   uviedla: „Dňa   7.   12.   1999   napadol na tunajší súd návrh navrhovateľovi J. S. a spol. proti odporcovi V. H. a spol., predmetom konania je úhrada škody spôsobenej pri dopravnej nehode na osobnom motorovom vozidle. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 14 C 279/99. Dňa 28. 2. 2000 v zmysle úpravy sudkyne JUDr. B. M. bola vec vzhľadom na obsah podania prevedená do registra „všeobecné Nc“ pod sp. zn. 14 Nc 1486/00. Túto skutočnosť oznámila sudkyňa navrhovateľom a požiadala o predloženie   opraveného   návrhu   v stanovenej   lehote.   Dňa   27.   4.   2000   navrhovatelia oznámili sudkyni, že na návrhu trvajú, že rozširujú výrokovú časť návrhu podľa pripojenej opravy. Následne bola vec v dôsledku úpravy sudkyne prevedená pod sp. zn. 14 C/282/2000 a sudkyňa stanovila termín pojednávania vo veci na deň 20. 12. 2000.

Pojednávanie v uvedený deň bolo v dôsledku neprítomnosti odporcov odročené na deň   7.   3.   2001,   zároveň   sa   vykonával   dotaz   na   príslušné   inštitúcie   za   účelom   zistenia odporcu. Medzičasom boli doručené súdu odpovede na dožiadanie súdu. Na pojednávanie dňa 7. 3. 2001 sa zúčastnili všetci účastníci. Pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom doplnenia dokazovania vyžiadaním si príslušnej dokumentácie z dopravnej nehody z OO PZ Hlohovec, tiež bol žiadaný aj priestupkový spis týkajúci sa predmetnej nehody zo dňa 19. 7. 1999. Dňa 24. 5. 2001 zaslala polícia súdu originál predmetného spisu. Dňa 19. 11. 2001 J. S. žiadala vytýčiť vo veci termín pojednávania. Dňom 30. 6. 2001 ukončila sudkyňa   JUDr.   M.   na   tunajšom   súde   svoju   činnosť   a   odišla   do   starobného   dôchodku. Opatrením predsedníčky súdu Spr 649/01 zo dňa 28. 6. 2001 bola predmetná vec prikázaná na konanie sudkyni JUDr. M. M.

Následne   táto   sudkyňa   bola   dlhodobo   práceneschopná   a   odišla   na   materskú dovolenku,   z   tohto   dôvodu   ďalším   Opatrením   predsedníčky   súdu   Spr   701/02   bola   vec pridelená sudkyni Mgr. A. T. Táto sudkyňa po naštudovaní veci úpravou zo dňa 9. 7. 2002 vyzvala účastníka na predloženie konkrétnych listinných dôkazov v súvislosti so zaplatením zákonnej poistky za motorové vozidlo. Tiež žiadala informáciu o hlásení dopravnej nehody, v   dôsledku   ktorej   bol   podaný   predmetný   návrh.   Dňa   30.   9.   2002   sudkyňa   urgovala účastníka na zaslanie žiadaných dôkazov a to pod sankciou uloženia poriadkovej pokuty. Dôkazy   vo   veci   boli   doručené   súdu   25.   10.   2002.   Dňa   6.   12.   2002   vyzvala   sudkyňa navrhovateľov   na   odstránenie   vád   podania   s   tým,   že   stanovila   lehotu   na   predloženie opraveného a doplneného návrhu, navrhovatelia prevzali výzvu súdu 3. 1. 2003. Dňa 13. 1. 2003   podali   navrhovatelia   vyjadrenie   k   výzve   súdu   a   oznámili   upravený   petit   návrhu. Sudkyňa   18.   2.   2003   stanovila   termín   pojednávania   na   2.   4.   2003.   Na   uvedenom pojednávaní po vypočutí účastníkov konania bolo pojednávanie odročené na 21. 5. 2003 za účelom doplnenia dokazovania, Následne sudkyňa určený termín oznámením zo dňa 14. 5. 2003 na deň 21. 5. 2003 zrušila, táto skutočnosť bola oznámená účastníkom konania, nový termín pojednávania stanovila sudkyňa dňa 9. 12. 2003 na deň 4. 2. 2004. Zároveň žiadala oznámenie od konkrétnej poisťovne ohľadom predmetnej nehody.

8. 1. 2004 poisťovňa oznámila požadujúce skutočnosti súdu. Na pojednávaní 4. 2. 2004 po vypočutí navrhovateľky v 1. rade, potom, čo sa nedostavil jej právny zástupca, bolo pojednávanie odročené na deň 24. 3. 2004, bol predvolaný zástupca účastníkov konania. Na tomto ďalšom pojednávaní 24. 3. 2004 po vypočutí právneho zástupcu navrhovateľky a odporcu v 1. rade bolo pojednávanie odročené na deň 28. 4. 2004 za účelom predvolania navrhovateľa v 2.   rade a odporcu v 2. rade, tiež odporca mal oznámiť presnú adresu navrhovaného   svedka.   24.   3.   2004   oznámil   účastník   adresu   žiadaného   svedka. Pojednávanie zo dňa 28. 4. 2004 potom, čo sa nedostavil právny zástupca navrhovateľky a taktiež svedok, bolo odročené na 2. 6. 2004. Dňa 3.5. 2004 sa ospravedlnil z neúčasti na predch.   pojednávaní   zástupca   navrhovateľky.   Na   pojednávaní   2.   6.   2004   boli   vypočutí účastníci konania, svedkovia, pojednávanie bolo odročené na 2. 7. 2004 s tým, že bude volaný ďalší svedok. Medzičasom došlo k zrušeniu stanoveného termínu zo dňa 2. 7. 2004 na novostanovený termín 14. 7. 2004. Na tomto pojednávaní bol vypočutý svedok P. J., pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom pribratia znalca do konania.

Uznesením   zo   dňa   27.   1.   2005   bolo   nariadené   znalecké   dokazovanie   znalcom z odboru   doprava   cestná,   bol   stanovený   znalec   Ing.   R.   J.   Uznesenie   bolo   účastníkom doručené, opakovane doručované jednému účastníkovi, úpravou sudkyne z 19. 4. 2005 sa doručoval   spisový   materiál   ustanovenému   znalcovi   za   účelom   vypracovania   znaleckého posudku, znalec prevzal spis 25. 4. 2005. Dňa 12. 5. 2005 oznámil súdu znalec, že žiada o doplnenie konkrétnych podkladov pre vypracovanie posudku. Listom zo dňa 16. 6. 2005 doručeným znalcovi 6. 7. 2005 súd oznamoval znalcovi a zároveň mu aj doporučil vyzvať účastníkov   na   predloženie   chýbajúcich   listinných   podkladov   pre   znalecký   posudok. Znalecký   posudok   podal   znalec   23.   8.   2005.   V   ďalšom   období   sa   doručoval   znalecký posudok účastníkom konania úpravou sudkyne zo dňa 21. 12. 2005 s tým, aby sa účastníci k nemu vyjadrili. Zároveň spis bol predložený vyššiemu súdnemu úradníkovi na vypracovanie uznesenia o znalečnom.

16. 1. 2006 oznámili odporcovia, že súhlasia so znaleckým posudkom vo veci. Od odporcu v 1. rade sa vrátila nedoručená zásielka súdu dňa 4. 1. 2006, keďže sa na známej adrese   nenachádzal.   Navrhovateľka   sa   v   stanovenej   lehote   súdom   10   dní   nevyjadrila k znaleckému posudku, čo bolo konštatované aj v júni 2006, kedy súd podával stanovisko k sťažnosti J. S. Dňa 5. 6. 2006 sudkyňa nariadila vykonať dopyty na príslušné inštitúcie ohľadom   adresy   odporcu   V.   H.,   následne   žiadala   o   doručenie   písomností   tomuto účastníkovi cestou polície. Dňa 27. 6. 2006 podala J. S. a A. C. stanovisko k znaleckému posudku Ing. R. J. a ďalšie vyjadrenie bolo doručené súdu 30. 6. 2006. V ďalšom období sa znovu   overoval   pobyt   účastníka   V.   H.   dopytom   aj   na   Ústrednú   evidenciu   väzňov v Bratislave, keď následne bola 3. 7. 2006 doručená odpoveď s tým, že menovaný nie je t. č. vo výkone väzby alebo trestu. OO PZ Hlohovec 13. 7. 2006 oznámilo súdu, že sa nepodarilo doručiť písomnosť účastníkovi V. H. ani cestou polície, preto túto zásielku polícia vrátila späť súdu. Dňa 28. 7. 2006 oznámil Register obyvateľov SR Banská Bystrica známu adresu odporcu a to v Š., teda tú, ktorá už bola súdu aj predtým známa. Dňa 14. 11. 2006 sudkyňa vytýčila termín pojednávania vo veci na 12. 1. 2007.

Tak, ako je uvedené v jednotlivých úkonoch súdu, vo veci neboli spôsobené prieťahy v konaní zo subjektívnych dôvodov súdu, prieťahy vznikli prístupom odporcu v 1. rade, ktorý opakovane nepreberal zásielky súdu a v dlhšom časovom odstupe bola zisťovaná adresa jeho bydliska alebo pobytu, tiež navrhovateľka - sťažovateľka nedodržala lehotu stanovenú súdom na vyjadrenie k znaleckému posudku, čo urobila až s dlhším časovým odstupom. Advokát Mgr. J. G. prevzal predmetný znal. posudok 3.1. 2006, nedodržal lehotu 10   dní   na   vyjadrenie   k   posudku   a   vyjadrenie   podal   až   27.   6.   2006,   ktorá   skutočnosť ovplyvnila dĺžku konania vo veci.“

II.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu jej základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (II. ÚS 61/98). K vytvoreniu „stavu právnej istoty dochádza až „právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ (napr. III. ÚS 127/03).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou (II. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98, II. ÚS 813/00) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prejednávanej veci.

1.   Predmetom   konania   pred   okresným   súdom   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn. 14 C 282/00 je nárok na zaplatenie náhrady škody s príslušenstvom. Vo vzťahu k právnej a faktickej zložitosti veci ústavný súd dospel k záveru, že vec nie je právne ani skutkovo zložitá a že tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov. Na právnu a faktickú zložitosť veci nepoukázala ani predsedníčka súdu.

2. Sťažovateľka sa v zásade na doterajšej dĺžke konania okresného súdu nepodieľala. Počas konania na okresnom súde (1. apríla 2003) si zvolila právneho zástupcu, ktorý ju zastupuje   aj   v konaní   pred   ústavným   súdom.   Osobne   sa   zúčastnila   všetkých   ôsmich doposiaľ uskutočnených pojednávaní, na výzvy súdu reagovala v primeraných lehotách. Iba v prípade vyjadrenia k znaleckému posudku, ktorý bol právnemu zástupcovi sťažovateľky doručený 3. januára 2006, ho tento podal až 27. júna 2006.

3.   Pokiaľ   ide   o postup   okresného   súdu   v posudzovanom   konaní,   ústavný   súd prihliadal na § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Okresný súd v odpovedi na sťažnosť sťažovateľky z 1. decembra 2005, urgovanej 30. mája 2006 Spr 2570/05 z 2. júna 2006 uznal sťažnosť za čiastočne dôvodnú, kým vo vyjadrení k ústavnej sťažnosti Spr 1929/06 z 27. novembra 2006 uviedol, že „vo veci neboli spôsobené prieťahy v konaní zo subjektívnych dôvodov súdu, prieťahy vznikli prístupom odporcu v 1. rade, ktorý opakovane nepreberal zásielky súdu a v dlhšom časovom odstupe bola   zisťovaná   adresa   jeho   bydliska   alebo   pobytu,   tiež   navrhovateľka   -   sťažovateľka nedodržala lehotu stanovenú súdom na vyjadrenie k znaleckému posudku, čo urobila až s dlhším   časovým   odstupom“. Ústavný   súd   sa   s takýmto   záverom   okresného   súdu nestotožňuje,   keďže   ako   vyplýva   z analýzy   dosiaľ   vykonaných   úkonov   súdu a z predloženého súdneho spisu, konanie vo veci trvá sedem rokov.

Z doterajšieho   postupu   okresného   súdu   vyplýva,   že   vo   veci   sa   uskutočnilo 8 pojednávaní, pričom však vo veci nebolo dosiaľ právoplatne rozhodnuté. Nečinnosťou bolo poznamenané obdobie od 24. mája 2001 do 9. júla 2002, t. j. viac ako 1 rok. Po pridelení veci   ďalšej   sudkyni sa v roku   2003 uskutočnilo jedno pojednávanie (2. apríla 2003),   ktoré   bolo   odročené   na   21.   máj   2003.   Nariadený   termín   bol   následne   zrušený a v uvedenom roku už okresný súd nevykonal žiadne úkony.

V roku   2004   sa   uskutočnilo   celkovo   5   pojednávaní,   na   poslednom   z   nich uskutočnenom   14.   júla   2004   okresný   súd   rozhodol   o   pribratí   súdneho   znalca   z odboru cestnej dopravy do konania. Uznesenie o ustanovení súdneho znalca okresný súd vydal 27. januára   2005   a   znalcovi   doručil   spis   20.   apríla   2005.   Nedodržanie   lehôt   určených znalcovi na podanie znaleckého posudku ponechal bez uloženia poriadkových opatrení, čo viedlo k tomu, že znalecké dokazovanie trvalo viac ako dva roky.

V čase podania sťažnosti ústavnému súdu okresný súd nariadil pojednávanie po dva a pol roku na 12. január 2007.

Ústavný súd z uvedených dôvodov považuje konanie, ktoré ani po siedmich rokoch nie   je   právoplatne   skončené,   za   konanie,   ktoré   je   poznačené   obdobím   nečinnosti a zbytočnými prieťahmi ako celok. Preto ústavný súd uzavrel, že doterajší postup okresného súdu   neviedol   k odstráneniu   právnej   neistoty   sťažovateľky   a že   v jeho   dôsledku   došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Ústavný   súd   zistil   porušenie   označených   práv   sťažovateľky,   a   preto   prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov.

Pretože ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, zaoberal sa aj žiadosťou sťažovateľky o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľka   vo   svojej   sťažnosti   žiadala   o priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia v sume 50 000 Sk, a to „... vzhľadom na rozsah a trvanie porušenia mojich ústavných práv...“. Ústavný súd žiadosti sťažovateľky o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vyhovel a túto vzhľadom na celkovú doterajšiu dĺžku konania okresného súdu, konkrétne okolnosti prípadu, najmä neefektívnu činnosť okresného súdu, ako aj so zreteľom na skutočnosť, že okresný súd do vydania tohto nálezu meritórne nerozhodol, priznal sťažovateľke sumu 40 000 Sk, podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré je vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom, ktoré advokát Mgr. J. G. vyčíslil sumou 9 383,90 Sk, pričom nesprávne vychádzal   zo   sumy   primeraného   finančného   zadosťučinenia.   Ústavný   súd   priznal sťažovateľke trovy právneho zastúpenia v sume 6 825,40 Sk za dva úkony právnej služby, dva režijné paušály vrátane 19 % DPH v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. decembra 2006