znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 381/2015-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. júna 2015 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosaa Ladislava Orosza predbežne prerokoval námietku predpojatosti sudkyne Ústavného súduSlovenskej   republiky   Marianny   Mochnáčovej   vznesenú ⬛⬛⬛⬛,   t.   č.   Ústavna výkon   trestu   odňatia   slobody,   zastúpeného   advokátkou   JUDr.   MariannouLechmanovou,   Advokátska   kancelária,   Štúrova   20,   Košice,   o   dôvodoch   jej   vylúčeniaz výkonu sudcovskej funkcie vo veci vedenej Ústavným súdom Slovenskej republiky podsp. zn. Rvp 5408/2015 a takto

r o z h o d o l :

Sudkyňa   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   Marianna   Mochnáčová n i e   j ev y l ú č e n á z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom Ústavným súdom Slovenskejrepubliky pod sp. zn. Rvp 5408/2015.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 14. mája 2015doručené doplnenie sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn.25 C 220/2006 a Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co 393/2013.

Sťažnosť bola v súlade s rozvrhom práce ústavného súdu na rok 2015 pridelenána prerokovanie a rozhodnutie I. senátu ústavného súdu, ktorého členkou je aj sudkyňaMarianna Mochnáčová, ktorej bola vec sťažovateľa pridelená ako sudkyni spravodajkyni.

Sťažovateľ v doplnenej sťažnosti doručenej ústavnému súdu 14. mája 2015 uviedol:„Sťažovateľ   týmto   vznáša   námietku   zaujatosti   voči   konajúcej   sudkyni   JUDr.   Marianne Mochnáčovej   a   žiada   jej   vylúčenie   z   konania   ohľadom   rozhodovania   o   jeho   Ústavnej sťažnosti   a to   z   dôvodu,   že   na   ňu   podal   trestné   oznámenie   pre   korupčné   správanie, ohováranie osoby sťažovateľa a pod. a to priamo na Generálnu prokuratúru SR. Existencia podaného trestného oznámenia bez ohľadu na výsledok trestného konania je odôvodnená pre vylúčenie sudkyne z prejednávania právnej veci sťažovateľa, keďže vznikli dôvodné pochybnosti o objektívnosti a nezaujatosti tejto sudkyne.“

K vyhláseniu o predpojatosti sa sudkyňa ústavného súdu Marianna Mochnáčovávyjadrila   listom   z   26.   mája   2015,   v ktorom   uviedla,   že   má   pridelenú   ešte   jednu   vecsťažovateľa vedenú na ústavnom súde pod sp. zn. Rvp 5408/2015 a že sa necíti byť vo vecipredpojatá.

II.

Podľa ustanovenia § 27 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postaveníjeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) je sudcavylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomerk veci,   k   účastníkom   konania   alebo   k   ich   zástupcom   možno   mať   pochybnosti   o   jehonepredpojatosti.

Podľa § 28 ods. 1 zákona o ústavnom súde účastník konania môže vyhlásiť, ženiektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniuo odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli do začiatku ústneho pojednávania, môžeju účastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho pojednávania.

Podľa   ustanovenia § 28 ods. 2 zákona o   ústavnom súde ak ide o rozhodovaniev senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát.

Podľa rozvrhu práce ústavného súdu na rok 2015 o vylúčení sudcu pri rozhodovanív senáte podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhoduje II. senát, ak ide o sudcovI. senátu.

Z   judikatúry   ústavného   súdu   vyplýva,   že   existenciu   nestrannosti   sudcu   trebaposudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčeniaa správania   konkrétneho   sudcu   v   danej   veci,   a   tiež   podľa   objektívneho   hľadiska,   tedazisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčenáakákoľvek oprávnená pochybnosť (III. ÚS 16/00, III. ÚS 214/2013).

Objektívna nestrannosť sa nikdy neposudzuje podľa subjektívneho hľadiska sudcu,ale   podľa   vonkajších   objektívnych   skutočností.   V   danom   prípade   teda   platí   tzv.   teóriazdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký ajobjektívne javiť v očiach strán. Objektívna nestrannosť sudcu je založená na vonkajšíchprejavoch previazanosti sudcu s prerokúvaným prípadom či jeho vzťahom k účastníkom(resp. vedľajším účastníkom) konania (m. m. I. ÚS 352/2010).

Obsahom   práva   na   nestranný   súd   je,   aby   rozhodnutie   v   konkrétnej   veci   bolovýsledkom konania   nestranného súdu,   čo znamená, že súd musí   každú   vec   prerokovaťa rozhodnúť tak, aby proti účastníkovi postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nichnenadŕžal   a   objektívne   posúdil   všetky   skutočnosti   závažné   pre   rozhodnutia   vo   veci.Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenievšetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomtopráve rozhodnúť (napr. II. ÚS 71/97, III. ÚS 158/08).

Sudkyňa   ústavného súdu Marianna Mochnáčová vo svojom písomnom vyjadreníuviedla, že sa necíti byť predpojatá vo veci.

Pri   posúdení   námietky   účastníkov   konania   treba   vychádzať   aj   z   právnej   úpravyobsiahnutej   v   ustanovení   §   14   ods.   3   Občianskeho   súdneho   poriadku   („Dôvodomna vylúčenie   sudcu   nie   sú   okolnosti,   ktoré   spočívajú   v   postupe   sudcu   v   konanío prejednávanej veci alebo rozhodovaní v iných veciach“), podľa ktorej tieto účastníkmikonania   prezentované   dôvody,   o   ktoré   sa   opiera   spochybnenie   nezaujatosti   označenejsudkyne ústavného súdu, jednoznačne spadajú do rámca negatívne vymedzených okolností,na ktoré konajúci súd pri rozhodovaní o vylúčení sudcu prihliada.

Vychádzajúc   z   uvedeného   záveru,   II.   senát   konštatuje,   že   v   podaní   sťažovateľanezistil také konkrétne a závažné skutočnosti, ktoré by podľa § 27 ods. 1 zákona o ústavnomsúde viedli k vylúčeniu uvedenej sudkyne z výkonu sudcovskej funkcie v konaní, pretožezo subjektívneho hľadiska sa necíti byť predpojatá vo veci konať a objektívne sťažovateľomuvedené   len   všeobecné   dôvody   bez   označenia   konkrétnych   dôvodov   nemôžu   zakladaťzákonný dôvod na jej vylúčenie z výkonu sudcovskej funkcie.

II. senát výrokom svojho rozhodnutia preto vyslovil, že sudkyňa ústavného súduMarianna Mochnáčová nie je vylúčená z výkonu sudcovskej funkcie v tomto konaní.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. júna 2015