SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 381/2015-14
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. júna 2015 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosaa Ladislava Orosza predbežne prerokoval námietku predpojatosti sudkyne Ústavného súduSlovenskej republiky Marianny Mochnáčovej vznesenú ⬛⬛⬛⬛, t. č. Ústavna výkon trestu odňatia slobody, zastúpeného advokátkou JUDr. MariannouLechmanovou, Advokátska kancelária, Štúrova 20, Košice, o dôvodoch jej vylúčeniaz výkonu sudcovskej funkcie vo veci vedenej Ústavným súdom Slovenskej republiky podsp. zn. Rvp 5408/2015 a takto
r o z h o d o l :
Sudkyňa Ústavného súdu Slovenskej republiky Marianna Mochnáčová n i e j ev y l ú č e n á z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom Ústavným súdom Slovenskejrepubliky pod sp. zn. Rvp 5408/2015.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 14. mája 2015doručené doplnenie sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn.25 C 220/2006 a Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co 393/2013.
Sťažnosť bola v súlade s rozvrhom práce ústavného súdu na rok 2015 pridelenána prerokovanie a rozhodnutie I. senátu ústavného súdu, ktorého členkou je aj sudkyňaMarianna Mochnáčová, ktorej bola vec sťažovateľa pridelená ako sudkyni spravodajkyni.
Sťažovateľ v doplnenej sťažnosti doručenej ústavnému súdu 14. mája 2015 uviedol:„Sťažovateľ týmto vznáša námietku zaujatosti voči konajúcej sudkyni JUDr. Marianne Mochnáčovej a žiada jej vylúčenie z konania ohľadom rozhodovania o jeho Ústavnej sťažnosti a to z dôvodu, že na ňu podal trestné oznámenie pre korupčné správanie, ohováranie osoby sťažovateľa a pod. a to priamo na Generálnu prokuratúru SR. Existencia podaného trestného oznámenia bez ohľadu na výsledok trestného konania je odôvodnená pre vylúčenie sudkyne z prejednávania právnej veci sťažovateľa, keďže vznikli dôvodné pochybnosti o objektívnosti a nezaujatosti tejto sudkyne.“
K vyhláseniu o predpojatosti sa sudkyňa ústavného súdu Marianna Mochnáčovávyjadrila listom z 26. mája 2015, v ktorom uviedla, že má pridelenú ešte jednu vecsťažovateľa vedenú na ústavnom súde pod sp. zn. Rvp 5408/2015 a že sa necíti byť vo vecipredpojatá.
II.
Podľa ustanovenia § 27 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postaveníjeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) je sudcavylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomerk veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jehonepredpojatosti.
Podľa § 28 ods. 1 zákona o ústavnom súde účastník konania môže vyhlásiť, ženiektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniuo odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli do začiatku ústneho pojednávania, môžeju účastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho pojednávania.
Podľa ustanovenia § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovaniev senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát.
Podľa rozvrhu práce ústavného súdu na rok 2015 o vylúčení sudcu pri rozhodovanív senáte podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhoduje II. senát, ak ide o sudcovI. senátu.
Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že existenciu nestrannosti sudcu trebaposudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčeniaa správania konkrétneho sudcu v danej veci, a tiež podľa objektívneho hľadiska, tedazisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčenáakákoľvek oprávnená pochybnosť (III. ÚS 16/00, III. ÚS 214/2013).
Objektívna nestrannosť sa nikdy neposudzuje podľa subjektívneho hľadiska sudcu,ale podľa vonkajších objektívnych skutočností. V danom prípade teda platí tzv. teóriazdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký ajobjektívne javiť v očiach strán. Objektívna nestrannosť sudcu je založená na vonkajšíchprejavoch previazanosti sudcu s prerokúvaným prípadom či jeho vzťahom k účastníkom(resp. vedľajším účastníkom) konania (m. m. I. ÚS 352/2010).
Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolovýsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovaťa rozhodnúť tak, aby proti účastníkovi postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nichnenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutia vo veci.Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenievšetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomtopráve rozhodnúť (napr. II. ÚS 71/97, III. ÚS 158/08).
Sudkyňa ústavného súdu Marianna Mochnáčová vo svojom písomnom vyjadreníuviedla, že sa necíti byť predpojatá vo veci.
Pri posúdení námietky účastníkov konania treba vychádzať aj z právnej úpravyobsiahnutej v ustanovení § 14 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku („Dôvodomna vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konanío prejednávanej veci alebo rozhodovaní v iných veciach“), podľa ktorej tieto účastníkmikonania prezentované dôvody, o ktoré sa opiera spochybnenie nezaujatosti označenejsudkyne ústavného súdu, jednoznačne spadajú do rámca negatívne vymedzených okolností,na ktoré konajúci súd pri rozhodovaní o vylúčení sudcu prihliada.
Vychádzajúc z uvedeného záveru, II. senát konštatuje, že v podaní sťažovateľanezistil také konkrétne a závažné skutočnosti, ktoré by podľa § 27 ods. 1 zákona o ústavnomsúde viedli k vylúčeniu uvedenej sudkyne z výkonu sudcovskej funkcie v konaní, pretožezo subjektívneho hľadiska sa necíti byť predpojatá vo veci konať a objektívne sťažovateľomuvedené len všeobecné dôvody bez označenia konkrétnych dôvodov nemôžu zakladaťzákonný dôvod na jej vylúčenie z výkonu sudcovskej funkcie.
II. senát výrokom svojho rozhodnutia preto vyslovil, že sudkyňa ústavného súduMarianna Mochnáčová nie je vylúčená z výkonu sudcovskej funkcie v tomto konaní.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. júna 2015