znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 381/06-37

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. júla 2007 v senáte zloženom   z   predsedu   Jána   Auxta   a   zo   sudcov   Ľubomíra   Dobríka   a Rudolfa   Tkáčika v konaní o sťažnosti RNDr. K. S., K., a Ing. N. Ď., K., obe zastúpené advokátom JUDr. M. S., K., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na prejednanie   ich   záležitosti   v primeranej   lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 212/03 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo RNDr. K. S. a Ing. N. Ď. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie ich záležitosti   v primeranej lehote podľa   čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 212/03 p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Košice   I   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   20   C   212/03 p r i k a z u j e   k o n a ť   bez zbytočných prieťahov.

3. RNDr. K. S. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 22 000 Sk (slovom dvadsaťdvatisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Ing. N. Ď. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 22 000 Sk (slovom dvadsaťdvatisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Košice I povinný v y p l a t i ť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Okresný súd Košice I j e   p o v i n n ý   uhradiť RNDr. K. S. a Ing. N. Ď. trovy právneho   zastúpenia   v sume   11 176,50   Sk   (slovom   jedenásťtisícstosedemdesiatšesť slovenských   korún   a päťdesiat halierov)   na účet ich   právneho zástupcu   advokáta JUDr. M. S., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   sp. zn. II. ÚS 381/06 z 9. novembra 2006 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   RNDr.   K.   S.   a Ing.   N.   Ď.   (ďalej   len „sťažovateľky“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 212/03.

Sťažovateľky uviedli, že žalobou podanou okresnému súdu 11. júla 2003 si uplatnili platový   nárok   podľa   §   15   a nasl.   zákona   č.   313/2001   Z.   z.   o verejnej   službe   v znení neskorších predpisov, žalovali zamestnávateľa pre porušenie zákazu diskriminácie podľa § 13 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) a žiadali náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 5 Zákonníka práce.

Podľa sťažovateliek „V tomto prípade ide o nekomplikovanú vec, ktorú bolo nutné posúdiť a rozhodnúť v zmysle príslušných   ustanovení Zákonníka práce č. 311/2001 Z. z. a Zákona o verejnej službe č. 313/2001. V konaní pod č. 20 C/212/2003 súd vôbec nekonal plynulo   aj   keď   vec   právne   ale   ani   fakticky   zložitá   nebola   a nebola   zložitá   ani   povaha prejednávanej veci...“.

Sťažovateľky na základe uvedeného navrhli, aby ústavný súd rozhodol, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 20C 212/03 porušil ich základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal okresnému súdu vo veci konať bez   zbytočných   prieťahov,   zaviazal   ho   uhradiť   im   primerané   finančné   zadosťučinenie každej   v   sume   22   000   Sk   a trovy   právneho   zastúpenia   v   sume   11 176,48   Sk.   Právny zástupca sťažovateliek v podaní z 19. marca 2007 uviedol: „Na základe skutočnosti, že Okresný súd Košice I vytýčil dňa 27. 11. 2006 vo veci termín pojednávania na deň 27. 04. 2007   sťažovateľky   prostredníctvom   svojho   právneho   zástupcu   berú   čiastočne   späť   svoj návrh   na   rozhodnutie   vo   veci   v článku   VIII.   bod   3,   v ktorom   sa   Okresnému   súdu Košice I prikazuje,   aby   v konaní   vedenom   pod   č.   20   C   212/03   konal   bez   zbytočných prieťahov.“

Na   základe   výzvy   ústavného   súdu   sa   k veci   listom   sp.   zn.   Spr   2388/06 z 12. decembra   2006   vyjadril   okresný   súd,   zastúpený   jeho   predsedom,   v ktorom   okrem iného uvádza: „Od podania žaloby, t. j. od 11. 7. 2003 až doposiaľ súd vo veci meritórne nekonal. K prieťahom v konaní došlo predovšetkým v dôsledku niekoľkých zmien v osobe vybavujúceho   sudcu.“ Predseda   okresného   súdu   ďalej   uviedol,   že   netrvá   na   ústnom pojednávaní vo veci.

Právny   zástupca   sťažovateliek   v   samotnej   sťažnosti   doručenej   ústavnému   súdu 30. októbra 2006   a tiež aj v stanovisku k vyjadreniu okresného súdu   z 19. marca 2007 vyjadril súhlas s upustením od ústneho pojednávania vo veci.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Sťažnosť na konanie v tejto veci pôvodne predbežne prerokoval a prijal na ďalšie konanie II. senát ústavného súdu. Na základe Rozvrhu práce ústavného súdu na rok 2007 bola vec pridelená... sudcovi spravodajcovi, ktorý je členom III. senátu. Z tohto dôvodu vo veci samej konal a rozhodoval III. senát ústavného súdu v zložení, ako je uvedené v záhlaví tohto nálezu.

Zo spisu okresného súdu ústavný súd zistil nasledovný priebeh konania:Dňa 11. júla 2003 podali sťažovateľky okresnému súdu žalobu.Okresný   súd   3.   septembra   2003   vyzval   sťažovateľky   na   zaplatenie   súdneho poplatku.

Sťažovateľky 9. septembra 2003 zaplatili súdne poplatky. Okresný súd 25. septembra 2003 zaslal návrh na vyjadrenie odporcovi. Odporca 17. októbra 2003 podal okresnému súdu vyjadrenie.Okresný   súd   4.   novembra   2003   zaslal   vyjadrenie   odporcu   právnemu   zástupcovi sťažovateliek.

Právny zástupca sťažovateliek 5. decembra 2003 podal okresnému súdu procesné stanovisko vo veci.

Okresný súd 10. marca 2004 vyzval sťažovateľky na doplatenie súdneho poplatku.Sťažovateľky 22. marca 2004 doplatili súdne poplatky.Okresný súd 19. augusta 2004 nariadil pojednávanie na 2. november 2004.Dňa 2. novembra 2004 sa konalo pojednávanie vo veci   (prítomné sťažovateľky a právny   zástupca,   odporca   neprítomný),   ktoré   bolo   odročené   na   neurčito   za   účelom pripustenia do konania ďalších žalovaných – v 2. a 3. rade.

Okresný   súd   29.   novembra   2004   zaslal   žalobu   na   vyjadrenie   žalovaným v 2. a 3. rade.

Dňa   12.   septembra   2005   oznámil   zákonný   sudca   predsedovi   okresného   súdu skutočnosti, pre ktoré je vylúčený.

Predseda   okresného   súdu   19.   septembra   2005   vydal   opatrenie,   ktorým   súhlasí s pridelením veci inému sudcovi podľa rozvrhu práce na rok 2005.

Dňa   19.   septembra   2005   bol   spis   pridelený   inému   zákonnému   sudcovi,   ktorý oznámil predsedovi okresného súdu skutočnosti, pre ktoré je vylúčený.

Predseda okresného súdu opatrením z 21. septembra 2005 súhlasil s pridelením veci inému sudcovi podľa rozvrhu práce na rok 2005. Vec bola 21. septembra 2005 pridelená inému zákonnému sudcovi.

Okresný súd 28. septembra 2005 vyzval žalovaných v   2. a 3. rade na predloženie vyjadrenia k žalobe.

Dňa 10. októbra 2005 podal okresnému súdu vyjadrenie žalovaný v 2. rade.Žalovaný v 3. rade podal vyjadrenie k žalobe 10. októbra 2005. Okresný   súd   28.   novembra   2005   zaslal   kópie   vyjadrení   žalovaných   právnemu zástupcovi sťažovateliek.

Dňa 25. mája 2006 bola vec opäť pridelená inému zákonnému sudcovi.Okresný súd 27. novembra 2006 nariadil pojednávanie na 27. apríl 2007. Pojednávanie uskutočnené 27. apríla 2007 bolo odročené na 21. september 2007.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľky   sa   sťažnosťou   domáhajú   vyslovenia   porušenia   svojho   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov  ...,   a   práva   na   prejednanie   svojej   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej   judikatúry,   v   súlade   s   ktorou   „Odstránenie   stavu   právnej   neistoty   je podstatou, účelom   a   cieľom   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov“ (napr. IV. ÚS 59/03),   pričom   „tento   účel   možno   dosiahnuť   zásadne   až   právoplatným rozhodnutím.   Nepostačuje,   že   štátny   orgán   vo   veci   koná“   (I. ÚS 76/03,   II. ÚS 157/02). K vytvoreniu „stavu právnej istoty preto dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ (napr. III. ÚS 127/03). Preto na naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali,   prípadne   vykonali   rôzne   úkony   bez   ohľadu   na   ich   počet   a právoplatne nerozhodli (m. m. IV. ÚS 232/03).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (IV. ÚS 74/02,   III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť   veci,   o   ktorej   súd   rozhoduje,   správanie   účastníka   súdneho   konania   a   postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.

1.   Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosti   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je platový nárok sťažovateliek, porušenie zákazu diskriminácie a náhrada nemajetkovej ujmy sťažovateliek. Vec nie je skutkovo ani právne   zložitá,   ide   o pracovno-právnu   agendu,   ktorá   tvorí   bežnú   súčasť   rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.

2.   Správanie   sťažovateliek   ako   účastníčok   konania   je   druhým   kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred okresným súdom došlo k zbytočným prieťahom. Pri hodnotení postupu podľa tohto kritéria ústavný súd poznamenáva, že sťažovateľky boli v konaní aktívne, postupovali v ňom jednotne, od začiatku sú zastúpené advokátom, ktorý vo veci vyvinul iniciatívu aj na uzavretie mimosúdnej dohody s nástupníckou organizáciou a sťažovateľky zastupuje aj v konaní pred ústavným súdom. Ústavný súd v tejto súvislosti nezistil   žiadnu   okolnosť   v správaní   sťažovateliek,   ktorou   by   prispeli   k zbytočným prieťahom v konaní. Sťažovateľky na postup okresného súdu spôsobujúci prieťahy v konaní upozornili sťažnosťou z 18. júla 2006.

3.   Napokon   ústavný   súd   z   hľadiska   existencie   zbytočných   prieťahov   hodnotil samotný   postup   okresného   súdu   v   napadnutom   konaní.   Pri   skúmaní   skutočnosti,   či v dôsledku postupu okresného súdu došlo k porušeniu namietaných práv, ústavný súd zistil, že okresný súd bol v určitých obdobiach nečinný, pričom plynulému prerokovaniu danej veci nebránila žiadna zákonná prekážka.

Ústavný súd zistil, že okresný súd bol nečinný od 22. marca 2004, keď sťažovateľky doplatili   súdne   poplatky,   do   19.   augusta   2004,   keď   bolo   okresným   súdom   nariadené pojednávanie na 2. november 2004 (nečinnosť päť mesiacov), a od 28. novembra 2005, keď okresný súd zaslal vyjadrenia žalovaných v 2. a 3 rade právnemu zástupcovi sťažovateliek, až do 27. novembra 2006, keď okresný súd určil termín pojednávania vo veci na 27. apríl 2007 (nečinnosť dvanásť mesiacov). Počas tejto doby okresný súd nevykonal žiadny úkon, ktorý   by účinne smeroval   k meritórnemu   posúdeniu   a rozhodnutiu   vo   veci.   Spolu   takto zbytočné prieťahy v konaní predstavujú jeden rok a päť mesiacov.

Takýto postup okresného súdu nemôže ospravedlniť fakt, ktorý uviedol vo svojom vyjadrení predseda okresného súdu, a to, že v predmetnom konaní sa dosiaľ vystriedalo šesť zákonných sudcov.

Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 212/03 došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a   práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil, vo veci konal [podobne aj § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde].

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateliek podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a ich práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal okresného súdu, aby vo veci konal a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádzajú sťažovateľky domáhajúce sa rozhodnutia súdu vo veci. Z uvedeného dôvodu a v záujme zavŕšenia procesu ochrany ústavnosti   v tomto   prípade   ústavný   súd   neprihliadol   na   podanie   právneho   zástupcu sťažovateliek   z   19.   marca   2007,   v ktorom   oznámil   čiastočné   späťvzatie   návrhu   na rozhodnutie vo veci v časti, v ktorej sa okresnému súdu prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a   z   akých   dôvodov sa ho domáha.

Podľa § 56 ods.   5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľky v sťažnosti žiadali priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 22 000 Sk pre každú z nich.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl. 41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom   na   doterajšiu   dĺžku   konania   vedeného   okresným   súdom pod sp. zn. 20 C 212/03 a berúc do úvahy svoju viazanosť petitom návrhu podľa § 20 ods. 3 zákona   o ústavnom   súde,   ako   aj   konkrétne   okolnosti   prípadu,   ústavný   súd   považoval priznanie sumy 22 000 Sk pre každú zo sťažovateliek za primerané finančné zadosťučinenie podľa   § 50   ods. 3   zákona   o   ústavnom   súde,   a preto   ústavný   súd   v tejto   časti   návrhu sťažovateliek vyhovel (bod 3 a 4 výroku).

Ústavný   súd   rozhodol   napokon   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   aj o úhrade   trov   konania   sťažovateliek,   ktoré   im   vznikli   v súvislosti   s ich   právnym zastupovaním advokátom JUDr. M. S. v konaní pred ústavným súdom. Sťažovateľky žiadali uhradiť   trovy   svojho   právneho   zastupovania   v   sume   11 176,48   Sk   podľa   vyčíslenia advokáta.

Ústavný súd priznal trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby pre každú sťažovateľku, spolu štyri úkony a štyrikrát režijný paušál (4 x 2 730 – 20 % + 4 x 164 = 9 392 Sk) a 19 % DPH vo výške 1 784,50 Sk (zaokrúhlenej podľa § 26 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov), celkovo v sume 11   176,50   Sk   v súlade   s vyhláškou   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Priznanú úhradu   trov   právneho zastúpenia   v sume 11 176,50 Sk   je okresný   súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateliek (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení   s   §   149   Občianskeho   súdneho   poriadku)   v lehote   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. júla 2007