znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 380/2010

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. septembra 2010 predbežne prerokoval sťažnosť P. D., T., zastúpeného advokátkou JUDr. M. Č., T., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na spravodlivé   súdne   konanie podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   rozsudkom   Okresného   súdu Trenčín č. k. 11 C/55/2003-147 z 23. septembra 2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. D.   o d m i e t a   pre nedostatok právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. mája 2010   doručená   sťažnosť   P.   D.,   T.   (ďalej   len „sťažovateľ“),   zastúpeného   advokátkou JUDr. M. Č., T., pre namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a pre namietané porušenie práva na spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) č. k. 11 C/55/2003-147 z 23. septembra 2008.

2. Sťažovateľ sa ako žalobca domáhal v konaní pred okresným súdom proti žalovanej (jeho bývalej právnej zástupkyni v inej právnej veci) náhrady škody v sume 2 514 390 Sk. Okresný súd rozsudkom č. k. 11 C/55/2003-147 z 23. septembra 2008 žalovanej uložil povinnosť   zaplatiť   sťažovateľovi   7   000   Sk   do   troch   dní   od   právoplatnosti   rozsudku. V ostatnej časti žalobu zamietol.

3. Sťažovateľ namieta, že okresný súd označeným rozsudkom porušil jeho práva zaručené ústavou a dohovorom v dôsledku nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci.

4. Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom sťažnosti vyhovel, vyslovil porušenie základných práv sťažovateľa zaručených v ústave a práv   zaručených   v   dohovore   rozsudkom   okresného   súdu   č.   k.   11   C/55/2003-147 z 23. septembra   2008,   a   aby   zrušil   označený   rozsudok   okresného   súdu   a   vrátil   vec okresnému súdu na ďalšie konanie.

II.

1.   Podľa   čl.   124   ústavy   ústavný   súd   je   nezávislým   súdnym   orgánom   ochrany ústavnosti.

2. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

3. Podľa čl. 131 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa čl. 127 ústavy v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.

4. Podľa § 20 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie   návrhu   a   navrhované   dôkazy.   Návrh   musí   podpísať   navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

5. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť   splnomocnenie   na   zastupovanie   navrhovateľa   advokátom,   ak   tento   zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

6. Podľa   § 20 ods.   3 zákona o ústavnom   súde   ústavný súd je viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

7. Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

8. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

9. Podľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa návrh neodložil alebo neodmietol, prijme sa na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu.

10. Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

11.   Podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   každý   sa   môže   domáhať   zákonom   ustanoveným postupom   svojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

12. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

13. Podľa § 201 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) účastník môže napadnúť   rozhodnutie   súdu   prvého   stupňa   odvolaním,   pokiaľ   to   zákon   nevylučuje. Ak z právneho   predpisu   vyplýva   určitý   spôsob   vyrovnania   vzťahu   medzi   účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.

III.

1.   Ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažovateľovej   sťažnosti   prihliadal na vymedzenie svojej právomoci v ustanovení čl. 127 ods. 1 ústavy. Právomoc ústavného súdu je vo vzťahu k všeobecným súdom limitovaná princípom subsidiarity vyplývajúcim z označeného ustanovenia ústavy, podľa ktorého rozhoduje ústavný súd o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd v tých prípadoch, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

2.   Ak   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   zistí,   že   sťažovateľ sa ochrany   základného   práva   alebo   slobody   môže   domôcť   využitím   jemu   dostupných a účinných   prostriedkov   nápravy   pred   iným   súdom,   musí   takúto   sťažnosť   odmietnuť z dôvodu   nedostatku   právomoci   na   jej   prerokovanie   (I.   ÚS   103/02,   IV.   ÚS   115/07, IV. ÚS 203/09).

3. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti výslovne uvádza, že k porušeniu jeho práv malo dôjsť rozsudkom okresného súdu č. k. 11 C/55/2003-147 z 23. septembra 2008, pričom v rámci petitu sťažnosti žiada rozhodnutie ústavného súdu výlučne vo vzťahu k označenému rozsudku súdu prvého stupňa.

4. Z ustanovenia § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ústavný súd je viazaný návrhom spísaným v zmysle § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde kvalifikovaným právnym zástupcom, v dôsledku čoho posudzuje sťažnosť v rozsahu vymedzenom v jej návrhovej časti – petite (obdobne napr. III. ÚS 149/04, IV. ÚS 104/08, IV. ÚS 135/08, IV. ÚS 203/09).

5. Z ustanovenia § 201 OSP vyplýva, že účastník občianskeho súdneho konania môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

6.   V   danom   prípade   sa   sťažovateľ   mohol   ochrany   svojich   práv   vo   vzťahu k označenému rozsudku okresného súdu z 23. septembra 2008 domáhať využitím riadneho opravného prostriedku (odvolania) v zmysle ustanovení § 201 až § 227 OSP.

7. Sťažovateľ teda vo vzťahu k napádanému rozhodnutiu okresného súdu disponoval dostupným a účinným prostriedkom nápravy v záujme účinnej ochrany jeho základných práv priamo v konaní pred všeobecnými súdmi podľa prvej hlavy štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku.

8. Sťažovateľ tento prostriedok síce využil, na základe čoho rozsudok okresného súdu č. k. 11 C/55/2003-147 z 23. septembra 2008 preskúmal v rámci odvolacieho konania Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“ alebo „odvolací súd“), avšak rozsudok krajského   súdu   č.   k.   19   Co/141/2009-166   z   18.   februára   2010,   ktorým   bol   potvrdený prvostupňový rozsudok okresného súdu z 23. septembra 2008, sťažnosťou pred ústavným súdom nenapadol.

9.   Právomoc   odvolacieho   súdu   preskúmať   a   zrušiť   alebo   zmeniť   prvostupňový rozsudok   okresného   súdu   z   23.   septembra   2008   v   rámci   odvolacieho   konania vylučuje v zmysle ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy právomoc ústavného súdu vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu vydanému v prvostupňovom konaní.

10. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť v rámci predbežného prerokovania odmietol pre nedostatok právomoci podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

11. Na základe uvedeného ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. septembra 2010