znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 38/2013-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. januára 2013 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., zastúpenej advokátom JUDr. B. F., PhD., vedené pod spisovými značkami: Rvp 11864/2012, Rvp 11865/2012, Rvp 11866/2012, Rvp 11867/2012, Rvp 11937/2012, Rvp 11938/2012 a Rvp 11940/2012 vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom   a   uzneseniami   Okresného   súdu   Rimavská   Sobota   sp.   zn.   2   Er   90/2005 zo 16. februára 2011, sp. zn. 1 Er 305/2004 z 2. novembra 2011, sp. zn. 1 Er 1597/2005 z 21. októbra 2011, sp. zn. 2 Er 1489/2005 z 11. novembra 2011, sp. zn. 1 Er 926/2004 z 8. decembra 2011, sp. zn. 1 Er 1467/2004 z 8. decembra 2011 a sp. zn. 1 Er 602/2005 z 12. decembra 2012 (sťažovateľka chcela pravdepodobne uviesť 12. december 2011, pozn.) a postupom a uzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15 CoE 111/2012 z 5. júna 2012, sp. zn. 15 CoE 73/2012 zo 14. júna 2012, sp. zn. 2 CoE 160/2012 z 29. mája 2012, sp. zn. 14 CoE 148/2012 z 23. apríla 2012, sp. zn. 17 CoE 99/2012 z 31. mája 2012, sp. zn. 1 CoE 223/2012 z 11. júna 2012 a sp. zn. 16 CoE 125/2012 z 31. mája 2012 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej   spoločnosti   P.,   s.   r.   o.,   vedené   pod   spisovými značkami: Rvp 11864/2012, Rvp 11865/2012, Rvp 11866/2012, Rvp 11867/2012, Rvp 11937/2012, Rvp 11938/2012 a Rvp 11940/2012 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 11864/2012.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o.,   o d m i e t a   z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 30. augusta 2012   doručené   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   P.,   s.   r.   o.   (ďalej   len   „sťažovateľka“), vedené pod spisovými značkami: Rvp 11864/2012, Rvp 11865/2012, Rvp 11866/2012 a Rvp 11867/2012 a 24. augusta 2012 boli ústavnému súdu doručené sťažnosti vedené pod spisovými   značkami:   Rvp   11937/2012,   Rvp   11938/2012   a Rvp 11940/2012,   ktorými namieta   porušenie   svojich   základných   práv   podľa   čl.   20   ods.   1   a čl. 46   ods. 1   Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   a   podľa   čl.   1   Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), ako aj čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom a uzneseniami Okresného súdu Rimavská Sobota (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 2 Er 90/2005 zo 16. februára 2011, sp. zn. 1 Er 305/2004 z 2. novembra 2011, sp. zn. 1 Er 1597/2005 z 21. októbra 2011, sp. zn. 2 Er 1489/2005 z 11. novembra 2011, sp. zn. 1 Er 926/2004 z 8. decembra 2011, sp. zn. 1 Er 1467/2004 z 8. decembra 2011 a sp. zn. 1 Er 602/2005 z 12. decembra 2012 (sťažovateľka chcela pravdepodobne uviesť 12. december 2011, pozn.) (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia okresného súdu“) a postupom a uzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 15 CoE 111/2012 z 5. júna 2012, sp. zn. 15 CoE 73/2012 zo 14.   júna   2012,   sp. zn.   2 CoE 160/2012   z   29.   mája   2012,   sp.   zn.   14   CoE   148/2012 z 23. apríla   2012,   sp.   zn.   17 CoE 99/2012   z 31.   mája   2012,   sp.   zn.   1   CoE   223/2012 z 11. júna   2012   a sp.   zn.   16 CoE 125/2012   z 31.   mája   2012   (ďalej   aj   „napadnuté rozhodnutia krajského súdu“).

2. Zo siedmich sťažností vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti okrem iného zaoberá aj poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Sťažovateľka poskytla dlžníkom úvery na základe zmlúv o úvere, pričom poskytnuté peňažné prostriedky boli títo povinní vrátiť podľa podmienok dojednaných v úverových zmluvách. Sťažovateľka uvádza, že dlžníci dobrovoľne nepristúpili k úhrade svojich záväzkov a ich pohľadávky voči sťažovateľke sa stali splatnými. Zároveň na zabezpečenie úveru bolo účastníkmi zmluvného vzťahu   v   zmluvách   dohodnuté,   že   splnomocnený   zástupca   dlžníka,   menovite   v   každej zmluve určený, je oprávnený v prípade, ak dlžník neplní svoje povinnosti, okrem iného podpísať notársku zápisnicu o uznaní dlhu. Táto zápisnica má povahu exekučného titulu. Dlžníci   neplnili   svoje   záväzky   v zmluve   predpokladaným   spôsobom   a v zmluvách splnomocnený zástupca dlžníka uznal dlh formou notárskej zápisnice. Na základe notárskej zápisnice ako exekučného titulu poveril okresný súd exekútora výkonom exekúcií. Okresný súd   v napadnutých   rozhodnutiach   tieto   exekúcie   vyhlásil   za   neprípustné   a zastavil   ich. Napadnuté   rozhodnutia   okresného   súdu   boli   po   odvolaní   sa   proti   nim   zo   strany sťažovateľky potvrdené napadnutými rozhodnutiami krajského súdu.

3. Sťažovateľka v sťažnostiach v obšírnej argumentácii namieta, že postupom a uzneseniami okresného   súdu   a krajského   súdu boli   porušené   jej   základné   práva   podľa   čl. 20   ods.   1 a čl. 46   ods.   1   ústavy,   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   a   podľa   čl.   1   dodatkového protokolu, ako aj čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru. Sťažovateľka predovšetkým tvrdí, že   okresný   súd   rozhodol   nad   rámec   svojej   právomoci,   keď   bez   návrhu   rozhodol o neprípustnosti   exekúcií   a o ich   zastavení   a zároveň   mal   odňať   sťažovateľke   možnosť konať pred súdom. Okresný súd i krajský súd podľa sťažovateľky tiež nedostatočne zistili skutkový stav a nesprávne právne posúdili veci, keď chybne interpretovali a aplikovali pre rozhodnutia relevantné právne normy. Sťažovateľka sťažnosti doplnila aj o argumentáciu, v zmysle ktorej mali okresný súd a krajský súd nariadiť v jej veciach ústne pojednávania. Sťažovateľka tvrdí, že tým, že ústne pojednávania nariadené neboli, bolo jej odňaté právo konať pred súdom.

Sťažovateľka sa domáha toho, aby ústavný súd vyslovil porušenie identifikovaných práv, zrušil napadnuté rozhodnutia okresného súdu a vrátil mu veci na ďalšie konanie, zrušil napadnuté   rozhodnutia   krajského   súdu,   priznal   jej   primerané   finančné   zadosťučinenie a určil úhradu trov konania.

II.

4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.A

K spoločnému prerokovaniu vecí

6. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).

V   zmysle   §   112   ods.   1   OSP   môže   súd   v   záujme   hospodárnosti   konania   spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   spisovými značkami:   Rvp   11864/2012,   Rvp   11865/2012,   Rvp   11866/2012,   Rvp   11867/2012, Rvp 11937/2012, Rvp 11938/2012 a Rvp 11940/2012 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a   skutkovú   súvislosť   uvedených   sťažností   a   taktiež   prihliadajúc   na   totožnosť   v   osobe sťažovateľky   a   okresného   súdu   a krajského   súdu,   proti   ktorým   tieto   sťažnosti   smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

II.B

K namietanému porušeniu práv

7. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

8.   Ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovateľka   napriek   tomu,   že   na   úvodnej   strane sťažností   uvádza   ako   prílohy „dokumenty   podľa   textu“, ústavnému   súdu   (okrem splnomocnenia) v prílohe nedoručila žiadne písomné podklady.

9. Ústavný súd opätovne pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí vyplývajúce   z   podania   sťažovateľky   nie   je   povinný   odstraňovať   z   úradnej   povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a   publikovaná   judikatúra,   z ktorej   jednoznačne   vyplýva,   ako   ústavný   súd   posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 206/2010 a iné).

10. Ústavný súd si je vedomý skutočnosti, že formalistický prístup okrem iného aj pri posudzovaní toho, či návrh spĺňa zákonom predpísané náležitosti, nie je vhodný pri orgáne, ktorého   úlohou   je   chrániť   ústavnosť.   Ústavný   súd   je   však   zároveň   toho   názoru,   že v okolnostiach danej veci nemožno vôbec o prípadnom formalizme pri odmietnutí sťažností hovoriť.   Ústavný   súd   už   totiž   v minulosti   mnohokrát   vyzýval   sťažovateľku   v typovo (skutkovo a právne) obdobných, prípadne totožných sťažnostiach na doplnenie sťažností z toho   dôvodu,   že   nespĺňali   ani   zákonom   predpísané   náležitosti. In   concreto išlo   aj o nepredloženie   kópií   právoplatných   rozhodnutí   súdov,   ktorých   postup   a rozhodnutia sťažovateľka   namietala   a namieta   (pozri   napr.   I.   ÚS   283/2012,   I.   ÚS   284/2012, III. ÚS 263/2012, III. ÚS 275/2012, III. ÚS 282/2012, III. ÚS 328/2012, III. ÚS 329/2012, I. ÚS 500/2012, IV. ÚS 526/2012 a iné). Sťažovateľka si preto musí byť vedomá toho, že ani   sťažnosti   vedené   pod   spisovými   značkami:   Rvp   11864/2012,   Rvp   11865/2012, Rvp 11866/2012, Rvp 11867/2012, Rvp 11937/2012, Rvp 11938/2012 a Rvp 11940/2012 nespĺňajú zákonom predpísané náležitosti. Sťažovateľka mala možnosť kópie napadnutých rozhodní okresného súdu a krajského súdu ústavnému súdu doručiť, čo však neurobila.

11. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona   č. 455/1991   Zb.   o   živnostenskom   podnikaní   (živnostenský   zákon)   v   znení neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať   advokát   tak,   aby   také   úkony   boli   objektívne   spôsobilé   vyvolať   nielen   začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

12.   Vzhľadom   na   to,   že   sťažnosti   nespĺňajú   zákonom   predpísané   náležitosti, v kontexte   toho,   že   sťažovateľka   je   zastúpená   kvalifikovaným   právnym   zástupcom a s ohľadom na to, že ústavný súd už v typovo zhodných veciach sťažovateľky vo svojich rozhodnutiach poukázal aj na už identifikované nedostatky jej sťažností, ústavný súd tieto sťažnosti   odmietol   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   z dôvodu   nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.

13. Keďže sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd už o ďalších návrhoch sťažovateľky v nich uplatnených nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. januára 2013