znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 38/09-7

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   27.   januára   2009 predbežne   prerokoval   sťažnosť   J.   Ď.   a E.   Ď.,   obaja   bytom   S.,   vo veci   namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, 2 a 3, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaniach vedených Krajským súdom v Žiline pod sp. zn. 6 Co 317/08, sp. zn. 5 Co 135/06, sp. zn. 5 Co 137/07 a sp. zn. 10 Co 48/08 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. Ď. a E. Ď.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. januára 2009 doručená sťažnosť J. Ď. a E. Ď., obaja bytom S. (ďalej len „sťažovatelia“),   ktorou namietali porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, 2 a 3, čl. 47 ods.   2   a   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   v konaniach vedených   Krajským   súdom   v Žiline   (ďalej   len   „krajský   súd“)   pod   sp. zn.   6 Co 317/08, sp. zn. 5 Co 135/06, sp. zn. 5 Co 137/07 a sp. zn. 10 Co 48/08. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 30. decembra 2008.

Zo sťažnosti a z priložených listinných dôkazov vyplýva, že v roku 1995 Obec S. (ďalej len „obec“) neoprávnene vykonávala výkopové práce, pri ktorých vybagrovala časť odpadového   potrubia   zo   septiku   rodinného   domu   sťažovateľov.   V súvislosti   s touto skutočnosťou   podali   sťažovatelia   krajskému   súdu   4.   júla   2005   žalobu   o ochranu   pred nezákonným postupom obce spojenú so žiadosťou o oslobodenie od súdnych poplatkov, keďže sťažovatelia sú ťažko zdravotne postihnutí dôchodcovia. Krajský súd postúpil vec 30. septembra   2005   Okresnému   súdu   Žilina   (ďalej   len   „okresný   súd“).   Uznesením okresného súdu č. k. 7 C 291/05-77 z 24. februára 2006 nebolo sťažovateľom priznané oslobodenie od platenia súdneho poplatku. Uznesením krajského súdu č. k. 5 Co 135/06-85 z 28. apríla 2006 bolo uznesenie okresného súdu potvrdené. Ďalším uznesením okresného súdu č. k. 7 C 291/05-127 z 12. septembra 2006 opätovne nebolo sťažovateľom priznané oslobodenie od platenia súdneho poplatku a nebol im ustanovený právny zástupca z radov advokátov,   a to   v súvislosti   so   skutočnosťou,   že   sťažovatelia   podali   dovolanie   proti uzneseniu   krajského   súdu   č.   k.   5   Co   135/06-85.   Uznesením   krajského   súdu   č.   k. 5 Co 137/07-152   z 11.   júla 2007   bolo uznesenie   okresného   súdu   potvrdené.   Uznesením okresného súdu   č.   k. 7 C 291/05-169 zo 16. januára 2008 bolo konanie zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku. Uznesením krajského súdu sp. zn. 10 Co 48/08 z 2. mája 2008   bolo   uznesenie   okresného   súdu   potvrdené.   Uznesením   okresného   súdu   č.   k. 7 C 291/05-244 z 15. augusta 2008 nebolo sťažovateľom priznané oslobodenie od platenia súdneho   poplatku   a nebol   im   ustanovený   právny   zástupca   z radov   advokátov,   a to v súvislosti s dovolaním, ktoré podali proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. 10 Co 48/08 z 2.   mája   2008.   Proti   uzneseniu   okresného   súdu   podali   sťažovatelia   odvolanie,   avšak príslušné   rozhodnutie   krajského   súdu   o tomto   odvolaní   nepredložili   a ani   ho   v podanej sťažnosti nenapádajú. Proti uzneseniu krajského súdu podali dovolanie datované 17. júna 2008, ktoré bolo doručené 18. júna 2008.

Dňa   18.   júna   2008   podali   sťažovatelia   ďalšiu   žalobu   proti   obci   o opravu poškodeného   odtoku   zo   septiku   ich   rodinného   domu   a o náhradu   nemajetkovej   ujmy a požiadali aj o oslobodenie od platenia súdneho poplatku. Uznesením okresného súdu č. k. 33   C   131/08-67   zo   4.   septembra   2008   nebolo   sťažovateľom   priznané   oslobodenie   od platenia súdneho poplatku. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že okresný súd má zo svojej rozhodovacej   činnosti   vedomosť   o tom,   že   sťažovatelia   sú   starobní   dôchodcovia   so starobným   dôchodkom   11   197   Sk,   resp.   6   679   Sk.   Sú   tiež   vlastníkmi,   prípadne spoluvlastníkmi   viacerých   nehnuteľností   nachádzajúcich   sa   v katastrálnom   území   obce vedených na listoch vlastníctva č. 167, č. 562, č. 390, č. 723, č. 1157, č. 1159, č. 1180, č. 722, č. 1514, č. 1517, č. 1557, č. 249, ako aj v katastrálnom území obce J. na listoch vlastníctva č. 380, č. 447, č. 442, č. 437, č. 448, č. 616, č, 626, č. 628, č. 630, č. 892, č. 715, č. 716, č. 717, č. 718, č. 727, č. 729, č. 732, č. 812, č. 813, č. 845, č. 862, č. 880, č. 888, č. 891, č.   605,   č.   698, č.   543, č.   517 a č.   667. Vzhľadom   na tieto   skutočnosti   pomery sťažovateľov   neodôvodňujú   oslobodenie   od   platenia   súdneho   poplatku.   Uznesením krajského súdu č. k. 6 Co 317/08-75 z 31. októbra 2008 bolo uznesenie okresného súdu potvrdené.   Z odôvodnenia   uznesenia   krajského   súdu   vyplýva,   že   sa   v celom   rozsahu stotožnil s dôvodmi okresného súdu. Na doplnenie zdôrazňuje, že výška súdneho poplatku je   3 000   Sk,   ktorého   zaplatenie   pri   mesačnom   príjme   sťažovateľov   neohrozuje uspokojovanie ich základných potrieb.

Sťažovatelia   žiadajú   vydať   nález,   ktorým   by   ústavný   súd   vyslovil   porušenie označených   článkov   ústavy   jednak   v konaní   vedenom   krajským   súdom   pod   sp.   zn. 6 Co 317/08 (týkajúcom sa konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 33 C 131/08) a tiež v konaniach vedených krajským súdom pod sp. zn. 5 Co 135/06, sp. zn. 5 Co 137/07 a sp. zn. 10 Co 48/08 (všetky týkajúce sa konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 7 C 291/05).

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd   skúma,   či dôvody uvedené v §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1.   Podľa   ustanovenia   §   53   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   jednou   z podmienok prijatia sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo   dňa, keď sa sťažovateľ   mohol   o   opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť   (pozri napr. I. ÚS 120/02, I. ÚS 124/04).   Zákon   o ústavnom   súde   neumožňuje   zmeškanie   tejto kogentnej lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03).

Sťažnosť v časti smerujúcej proti uzneseniam krajského súdu týkajúcim sa konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 7 C 291/05 považuje ústavný súd za oneskorene podanú.

V časovom poradí posledné uznesenie krajského súdu sp. zn. 10 Co 48/08 z 2. mája 2008 muselo byť sťažovateľom doručené najneskôr 17. júna 2008, pretože uvedeného dňa je   datované   dovolanie   sťažovateľov   proti   uvedenému   uzneseniu.   Keďže   sťažnosť ústavnému súdu bola odovzdaná na poštovú prepravu 30. decembra 2008, stalo sa tak dávno po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty.

2. Odlišná je situácia, pokiaľ ide o tú časť sťažnosti, ktorá smeruje proti uzneseniu krajského súdu č. k. 6 Co 317/08-75 z 31. októbra 2008 týkajúcemu sa konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 33 C 131/08. Túto časť sťažnosti treba považovať za zjavne neopodstatnenú.

O zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť   k porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).

Vzhľadom   na   všeobecnými   súdmi   konštatované   príjmové   a majetkové   pomery sťažovateľov a vzhľadom na výšku súdneho poplatku nemožno uznesenie krajského súdu kvalifikovať ako arbitrárne, či zjavne neodôvodnené.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. januára 2009