znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 38/08-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. januára 2008 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. P., Ž., a maloletého S. P., B., zastúpeného Ing. M. P., oboch zastúpených advokátkou JUDr. M. P., Ž.,   vo veci namietaného porušenia ich základných práv na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života   podľa   čl.   19   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   podľa   čl. 10   ods. 2   Listiny základných   práv   a   slobôd,   ich   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na prejednanie   ich záležitosti spravodlivo, verejne a v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ich práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, namietaného porušenia základných práv Ing. M. P. na starostlivosť o deti a ich výchovu podľa čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, ako aj namietaného porušenia základného práva maloletého S. P. podľa čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 3, 7, 9 ods. 3 a čl. 16 Dohovoru o právach dieťaťa postupom Okresného   súdu   Žilina   v   konaniach   vedených   pod   sp. zn.   21 P 135/2000, sp. zn. 2 E 1026/2001   a   sp. zn.   12 C 139/2001,   rozsudkami   Okresného   súdu   Žilina č. k. 21 P 135/2000-848   a   č. k.   12 C 139/01-383,   ako   aj   postupom   Okresného   súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 41 Em 197/05, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. M. P. a maloletého S. P. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 7. januára 2008 doručené podanie Ing. M. P., Ž. (ďalej aj „sťažovateľka“), a maloletého S. P., Ž. (ďalej len „sťažovateľ“,   spolu   „sťažovatelia“),   zastúpeného   Ing.   M.   P.,   oboch   zastúpených advokátkou JUDr. M. P., Ž., ktoré bolo označené ako „Sťažnosť proti porušeniu základných práv a slobôd fyzických osôb podľa čl. 127 ods. 1 zák. č. 460/1992 Zb. v aktuálnom znení - Ústava   Slovenskej   republiky“.   Z obsahu   sťažnosti   vyplynulo,   že   sťažovatelia   namietajú porušenia   svojich   základných   práv   na   ochranu   pred neoprávneným   zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 10 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti spravodlivo, verejne a v primeranej lehote podľa   čl. 6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“),   svojho   práva   na   rešpektovanie   súkromného   a   rodinného   života   podľa   čl. 8 dohovoru, porušenia základných práv sťažovateľky na starostlivosť o deti a ich výchovu podľa čl. 41 ods. 4 ústavy a podľa čl. 32 ods. 4 listiny, ako aj porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 41 ods. 4 ústavy a práv podľa čl. 3, 7, 9 ods. 3 a čl. 16 Dohovoru o právach dieťaťa postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených   pod   sp. zn.   21 P 135/2000,   sp. zn. 2 E 1026/2001   a   sp. zn.   12 C 139/2001, rozsudkami   okresného   súdu   č. k. 21 P 135/2000-848   a   č. k.   12 C 139/01-383,   ako   aj postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 41 Em 197/05.

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti uviedli:

«Sťažovateľ - maloletý S. P(...), pochádza z manželstva sťažovateľky - Ing. M. P. a Mgr. R. P..

Otec   maloletého   dieťaťa   v júni   2000   opustil   spoločnú   domácnosť   a bez   súhlasu sťažovateľky   a násilným   spôsobom   pri   opustení   spoločnej   domácnosti   zobral   so   sebou aj mal. syna sťažovateľky, S.. Sťažovateľka bezodkladne prostredníctvom OÚ v Ž., podala dňa 20. 06. 2000 na Okresný súd v Žiline návrh na zverenie mal. syna do svojej výchovy a opatery   a následne   20.   07.   2000   sťažovateľka   podala   návrh   na   vydanie   predbežného opatrenia, v ktorom sa domáhala, aby mal. S. bol zverený do jej výchovy a opatery na čas do rozhodnutia vo veci samej. Konanie sa viedlo na Okresnom súde v Žiline pod č. 21 P/135/2000.

Okresný súd v Žiline uznesením 21 Nc 135/2000-61 z 31. 10. 2000 zastavil konanie o návrhu   sťažovateľky   na   vydanie   predbežného   opatrenia.   Preto   sťažovateľka   dňa 03. 01. 2001 podala na Okresný súd v Žiline nový návrh na vydanie predbežného opatrenia, v ktorom sa domáhala zverenia sťažovateľa do svojej výchovy na čas do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Dňa 10. 09. 2001, t. j. po viac ako 240 dňoch od podania návrhu sťažovateľky, hoci zákonná   lehota   na   vydanie   rozhodnutia   bola   v tom   čase   30   dní.   Okresný   súd   v Žiline rozhodol   uznesením   sp.   zn.   21 Nc/135/2000-167   o   zverení   sťažovateľa   do   výchovy sťažovateľky na čas do rozhodnutia vo veci samej. Toto uznesenie bolo potvrdené Krajským súdom   v   Žiline   uznesením   sp.   zn.   5 Co/2720/2001   dňa   08. 11. 2001   a   nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 14. 12. 2001. Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 2 Cdo/70/02 z 10. 07. 2002 zamietol dovolanie otca dieťaťa proti uvedenému uzneseniu Krajského súdu v Žiline.

Napriek   právoplatnému   a   vykonateľnému súdnemu rozhodnutiu   otec dieťaťa   toto uznesenie   nerešpektoval.   Preto   sťažovateľka   dňa   09. 10. 2001   podala   návrh   na   výkon rozhodnutia, ktorý bol vedený na Okresnom súde v Žiline pod sp. zn. 2 E/1026/2001. (...) Okresný   súd   v Žiline   napriek   opakovaným   sťažnostiam   sťažovateľky   na   prieťahy v konaní (napr. zo dňa 19. 03. 2002, 26. 09. 2002) a urgenciám (z dňa 03. 07. 2002, 25. 09. 2002) až uznesením zo dňa 17. 10. 2002 (t. j. po viac ako roku od podania návrhu z 09. 10. 2001) urobil konkrétny krok smerujúci k výkonu rozhodnutia – uložil však otcovi dieťaťa ako povinnému iba pokutu vo výške 2000,- Sk.

Dňa 14. 11. 2002 sťažovateľka podaním opakovane žiadala Okresný súd v Žiline o nariadenie   výkonu   rozhodnutia   odňatím   dieťaťa   povinnému.   Zároveň   sťažovateľka na Okresný   súd   v Žiline   v   dňoch   23. 10. 2002   a   16. 01. 2003   adresovala   sťažnosti na prieťahy   v   konaniach   sp. zn.   21 P/135/2000   a   2 E/1026/01.   Na   tieto   sťažnosti podpredsedníčka súdu odpovedala, že „k prieťahom v súdnom konaní nedošlo, sťažnosti považuje za neopodstatnené a JUDr. T. vykonala vo veci viacero procesných úkonov“. K efektívnemu výkonu rozhodnutia súd nepristúpil. (...)

Dňa 27. 11. 2003, t. j. po viac ako troch rokoch od podania návrhu sťažovateľky, okresný súd bez akejkoľvek zmeny pomerov na strane účastníkov konania rozhodol v konaní sp. zn. 21 P/135/2000 rozsudkom o zverení dieťaťa do výchovy otca.

Sťažovateľka považuje toto jeho rozhodnutie za dôsledok jeho neschopnosti vymôcť realizáciu svojho predchádzajúceho rozhodnutia o zverení syna do výchovy sťažovateľky. Dňa 29. 01. 2004 sťažovateľka podala odvolanie proti vyššie zmienenému rozsudku. (...) Dňa 30. 06. 2004 Krajský súd v Žiline napadnutý rozsudok okresného súdu o zverení dieťaťa do výchovy otca pre nedostatok dôkazov zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dňa   03.   07.   2004,   t.   j.   už   5   dní   po   zrušení   rozsudku   Okresného   súdu   v Žiline pre nedostatok   dôkazov,   ten   istý   Okresný   súd   Žilina,   opätovne   bez   akejkoľvek   zmeny pomerov   na   strane   účastníkov   konania   vydal   predbežné   opatrenie   21   P/178/2004-16, ktorým   zveril   dieťa   do   výchovy   otca   a zrušil   predbežné   opatrenie   21 Nc/135/2000-167, ktorým dňa 03. 01. 2001 zveril dieťa do výchovy matke. (...) Krajský súd v Žiline dňa 13. 09. 2004 uznesením sp. zn. 5 CoP/82/04 predbežné opatrenie 21 P/178/2004-16 potvrdil s tým, že   „podrobnejším   dokazovaním   a zaoberaním   sa   skutočnosťami   prípadu   bude   súd   pri rozhodovaní vo veci samej.“ (...)

V dôsledku vydania predbežného opatrenia sp. zn. 21 P/178/2004-16, okresný súd konanie o výkon rozhodnutia sp. zn. 2 E 1026/2001 dňa 25. 02. 2005 zastavil. Od podania návrhu na výkon rozhodnutia po zastavenie konania prebehlo 40 mesiacov, avšak k výkonu rozhodnutia nedošlo.

V súbežne prebiehajúcom konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k mal. sťažovateľovi vedenom na základe návrhu sťažovateľky zo dňa 27. 12. 2000 pred Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 12 C/139/2001 bola situácia obdobná, pokiaľ ide o obštrukcie a účelové predlžovanie konania zo strany otca, ako aj čo sa týka nečinnosti súdu. (...)

Súd   (...)   dňa   02.   03.   2006   napokon   vo   veci   21 P/135/2000   rozhodol   rozsudkom, na základe ktorého bol sťažovateľ zverený do výchovy otca, ktorý bol napriek odvolaniu sťažovateľky potvrdený aj Krajským súdom Žilina sp. zn. CoP/49/2006-946 zo dňa 27. 09. 2007, t. j. napriek úpornej snahe sťažovateľky po viac ako 7 rokoch od podania návrhu. V odôvodnení   rozhodnutia   súd   najmä   uvádza,   že   zmena   výchovného   prostredia sťažovateľa,   v aktuálnej   situácii,   keď   sa   už   6   rokov   nachádza   v opatere   otca,   by   bola v rozpore s jeho záujmom. (...) Práve táto skutočnosť zakladá presvedčenie sťažovateľov, že rozsudkom Okresného súdu v Žiline č. 21 P/135/2000-848, ktorý bol potvrdený Krajským súdom v Žiline rozsudkom č. 5 CoP/49/2006-947 zo dňa 27. 9. 2007, ktorý bol sťažovateľke doručený dňa 13. 11. 2007 došlo k porušeniu ich práv podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa čl. 10 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd,   podľa   čl.   41   ods.   4   Ústavy   Slovenskej republiky, podľa čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, podľa čl. 3 Dohovoru o právach   dieťaťa,   podľa   čl.   7   Dohovoru   o právach   dieťaťa,   podľa   čl.   16   Dohovoru o právach dieťaťa, podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, ako aj podľa čl. 48 ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd. (...)

V konaní 41 Em 197/05 sťažovateľka považuje 30 mesiacov konania bez jediného účinného opatrenia súdu vedúceho k účinnému nariadeniu výkonu rozhodnutia za konanie, ktorého trvanie je neprimerané, najmä ak uváži, že napríklad o návrhu povinného na odklad výkonu rozhodnutia Okresný súd Bratislava II rozhodoval pol roka, alebo že od 28. 2. 2007 do 30. 10. 2007 nie sú jej známe žiadne úkony súdu.».

Na základe uvedeného sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd takto rozhodol:„Základné   právo   sťažovateľov   na   ochranu   pred   neoprávneným   zasahovaním do súkromného a rodinného života upravené v čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 10 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd postupom Okresného súdu v Žiline v konaní sp. zn. 21 P 135/2000, sp. zn. 2 E 1026/2001 a sp. zn. 12 C/139/2000 (správne sp. zn. 12 C 139/2001, pozn.) a postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní sp. zn. 41 Em 197/05 porušené bolo.

Právo   sťažovateľov   na   rešpektovanie   súkromného   a rodinného   života   podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu v Žiline v konaní sp. zn. 21 P 135/2000, sp. zn. 2 E 1026/2001 a sp. zn. 12 C/139/2000 (správne sp. zn. 12 C 139/2001, pozn.) a postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní sp. zn. 41 Em 197/05 porušené bolo.

Právo sťažovateľa na ochranu a starostlivosť o dieťa nevyhnutnú pre jeho blaho a na zákonnú   ochranu   pred   zasahovaním   do   súkromia,   rodiny,   domova   podľa   čl. 3 a 16 Dohovoru   o právach   dieťaťa   postupom   Okresného   súdu   v Žiline   v   konaní   sp. zn. 21 P 135/2000,   sp.   zn.   2 E 1026/2001   a   sp.   zn.   12 C/139/2000 (správne   sp. zn. 12 C 139/2001, pozn.) a   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   II   v konaní   sp. zn. 41 Em 197/05 porušené bolo.

Základné   právo   rodiča   na   starostlivosť   o deti   a ich   výchovu   a práva   dieťaťa na rodičovskú   výchovu   a starostlivosť   podľa   čl.   41   ods.   4   Ústavy   Slovenskej   republiky a podľa čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd postupom Okresného súdu v Žiline v konaní sp. zn. 21 P 135/2000, sp. zn. 2 E 1026/2001 a sp. zn. 12 C/139/2000 (správne sp. zn. 12 C 139/2001, pozn.) a postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní sp. zn. 41 Em 197/05 porušené bolo.

Právo   dieťaťa   poznať   svojich   rodičov   a jeho   práva   na   ich   starostlivosť   podľa čl. 7 Dohovoru   o právach   dieťaťa   postupom   Okresného   súdu   v Žiline   v   konaní sp. zn. 21 P 135/2000,   sp.   zn.   2 E 1026/2001   a   sp.   zn.   12 C/139/2000 (správne   sp. zn. 12 C 139/2001, pozn.) a   postupom   Okresného   súdu   Bratislava II   v konaní   sp. zn. 41 Em 197/05 porušené bolo.

Právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa postupom Okresného súdu v Žiline v konaní sp. zn. 21 P 135/2000, sp. zn. 2 E 1026/2001 a sp. zn. 12 C/139/2000 (správne   sp.   zn.   12 C 139/2001,   pozn.) a   postupom   Okresného   súdu Bratislava II v konaní sp. zn. 41 Em 197/05 porušené bolo.

Základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a na   prejednanie   ich   záležitosti   spravodlivo, verejne   a   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu v Žiline v konaní sp. zn. 21 P 135/2000, sp. zn.   2 E 1026/2001   a   sp.   zn.   12 C/139/2000 (správne   sp.   zn.   12 C 139/2001,   pozn.) a postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní sp. zn. 41 Em 197/05 porušené bolo. Práva sťažovateľov podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa čl. 10 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, podľa čl. 7 Dohovoru o právach dieťaťa, podľa čl. 16 Dohovoru o právach dieťaťa, podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, ako aj podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu v Žiline č. 21 P/135/2000-848 porušené boli.

Práva sťažovateľov podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa čl. 10 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, podľa čl. 7 Dohovoru o právach dieťaťa, podľa čl. 16 Dohovoru o právach dieťaťa, podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, ako aj podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu v Žiline č. 12 C/139/2001-383 porušené boli.

Okresnému súdu Bratislava II prikazuje, aby v konaní sp. zn. 41 Em 197/05 konal bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo výške   500 000 Sk (slovom päťstotisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd v Žiline povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Sťažovateľke   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo výške   500 000 Sk (slovom päťstotisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd v Žiline povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Okresný súd v Žiline je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia sťažovateľov advokátke JUDr. M. P., Ž. vo výške 12.468,- Sk...“.

II.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy od 1. januára 2002 oprávnený konať o sťažnostiach, ktorými fyzické osoby alebo právnické osoby namietajú porušenie svojich základných práv a slobôd upravených v ústave, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,   ak   o ochrane   týchto   práv   alebo   slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na ktorých   prerokovanie   ústavný   súd   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa   §   53   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   možno   podať   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu.

1. Sťažovateľka   namieta   porušenie   svojich   základných   práv   podľa   čl.   19   ods.   2 ústavy   a podľa   čl.   10 ods.   2 listiny, podľa   čl.   41   ods.   4   ústavy   a podľa čl.   32 ods.   4 listiny a práva   podľa   čl.   8   dohovoru   postupom   a   rozsudkami   okresného   súdu č. k. 21 P 135/2000-848 a č. k. 12 C 139/01-383.

Vo   vzťahu   k namietaným   porušeniam   označených   základných   práv   sťažovateľky postupom okresného súdu v označených konaniach okresného súdu ústavný súd uvádza, že ochranu pred neoprávneným zasahovaním do   týchto práv poskytujú všeobecné súdy, pričom   za   účinný   právny   prostriedok   ochrany   proti   ich   namietanému   postupu a rozhodnutiam možno považovať opravný prostriedok uplatnený na súde vyššieho stupňa (krajský   súd).   Z uvedeného   dôvodu   odmietol   sťažnosť   sťažovateľky   v tejto   časti   pre nedostatok svojej právomoci už po jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

2. Pokiaľ   ide   o   sťažnosť   sťažovateľky   v časti,   v ktorej   namieta   porušenie   svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod   sp.   zn.   2 E 1026/2001,   ústavný   súd   uvádza,   že   vo   vzťahu   k tomuto   exekučnému konaniu bol odstránený stav právnej neistoty, pretože okresný súd 25. februára 2005 zastavil konanie.   Z týchto   dôvodov   ústavný   súd   odmietol   sťažnosť   v tejto   časti   ako   podanú oneskorene.

3. Čo sa týka časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľka namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 41 Em 197/05, ústavný súd zistil, že toto rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č. k. 5 Co E 128/06-112 z 28. februára 2007 a v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu bolo právoplatné (od 13. mája 2007). Ústavný súd aj túto časť sťažnosti odmietol ako zjavne neopodstatnenú, pretože k namietanému porušeniu označených práv sťažovateľky v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už nedochádzalo, navyše v tejto časti bola sťažnosť podaná aj oneskorene.

4. Vo vzťahu k namietanému porušeniu rovnakého základného práva sťažovateľky upraveného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy,   resp.   práva   upraveného   v   čl.   6   ods.   1   dohovoru v konaniach okresného súdu vedených pod sp. zn. 21 P 135/2000 a sp. zn. 12 C 139/2001, ako   aj rozsudkami okresného súdu   v týchto   veciach   č.   k.   21 P/135/2000-848 (doručený sťažovateľke   13. novembra 2007),   resp.   č.   k.   12   C 139/01-383   (doručený   sťažovateľke 7. novembra 2007)   ústavný   súd   konštatuje,   že   okresný   súd   v čase   podania   sťažnosti sťažovateľky ústavnému súdu už vykonal v merite veci všetky úkony (vrátane konečného rozhodnutia potvrdeného krajským súdom) na odstránenie právnej neistoty sťažovateľky. Nijaký   ďalší   úkon   už   neprichádzal   do   úvahy.   Uvedené   rozhodnutia   okresného   súdu nadobudli právoplatnosť, čím došlo aj k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľky.

Tieto   skutočnosti   viedli   ústavný   súd   k   záveru,   že   časť   sťažnosti,   v   ktorej sťažovateľka   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   ako   aj   práva   podľa   čl.   6   ods.   1 dohovoru označenými konaniami, ako aj v ich rámci vydanými rozsudkami okresného súdu, je zjavne neopodstatnená, a preto ju odmietol už po jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

5. Čo sa týka časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľka ako zákonný zástupca maloletého sťažovateľa namieta porušenie jeho základných práv podľa čl. 19 ods. 2 ústavy a podľa čl. 10 ods. 2 listiny, podľa čl. 41 ods. 4 ústavy a podľa čl. 32 ods. 4 listiny, ako aj čl. 48 ods. 2 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 dohovoru, čl. 3, 7, 9 ods. 3 a čl. 16 Dohovoru o právach   dieťaťa,   ako   jeho   zákonný   zástupca,   ústavný   súd   uvádza,   že   v namietaných konaniach vystupuje ako zástupca sťažovateľa v tomto konaní súdom ustanovený kolízny opatrovník.

Je nepochybné, že sťažovateľka a otec sťažovateľa sú zákonnými zástupcami svojho dieťaťa podľa § 31 a § 32 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z.   o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“). V prípade stretu záujmov rodičov o deti je však zastupovanie detí rodičmi podľa § 31 ods. 2 zákona o rodine vylúčené; v takomto prípade ustanoví podľa § 31 ods. 3 v spojení s § 60 ods. 1 zákona   o rodine   príslušný   súd   dieťaťu   opatrovníka,   ktorý   bude   dieťa   v konaní   (alebo pri určitom   úkone)   zastupovať   (kolízny   opatrovník).   V konaniach,   v ktorých   sa   namieta porušenie   základných   práv,   bol   sťažovateľ   zastúpený   takto   ustanoveným   kolíznym opatrovníkom. Z tohto jeho postavenia potom vyplýva, že len on je oprávnený namietať porušenie základných práv a slobôd sťažovateľa (práve z dôvodu stretu záujmu sťažovateľa a jeho   rodičov)   na ústavnom   súde   ako   zástupca   sťažovateľa.   Vzhľadom   na   tento   záver ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie jeho označených základných práv postupmi v označených konaniach okresného súdu, resp. Okresného súdu Bratislava   II,   ako   aj   označenými   rozsudkami   okresného   súdu   už   po   jej   predbežnom prerokovaní pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. januára 2008