znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 38/04-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. februára 2004 predbežne prerokoval sťažnosť D. G. a mal. M. G., obe bytom K., zastúpených advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci porušenia ich základného práva domáhať sa svojho práva zákonom ustanoveným   postupom   na   nezávislom   a nestrannom   inom   orgáne   Slovenskej   republiky podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Generálnej   prokuratúry Slovenskej republiky vo veci   vedenej   pod sp.   zn. VI/1 Pz 340/02 a postupom Krajskej prokuratúry v Košiciach vo veci vedenej pod č. k. Kc 2063/02-9 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť D. G. a mal. M. G.   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 4. novembra 2003 doručené podanie D. G. a mal. M. G. (ďalej   len „sťažovateľky“), obe bytom K., zastúpených advokátkou JUDr. I. R., K., označené ako „Sťažnosť podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky“. Z jeho obsahu vyplynulo, že sťažovateľky namietajú porušenie ich základného práva „domáhať sa   svojho práva na nezávislom   a nestrannom inom orgáne Slovenskej republiky“ podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) vo veci vedenej pod sp. zn. VI/1 Pz 340/02 a Krajskej prokuratúry v Košiciach (ďalej len „krajská prokuratúra“) vo veci vedenej pod č. k. Kc 2063/02-9.

Sťažovateľky vo svojej sťažnosti uviedli:«Sťažovateľky   podali   na   Okresnom   súde   Košice   II   návrh   na   začatie   konania o vydanie veci voči odporcovi L. P., býv. v K. Táto vec sa vedie na Okresnom súde Košice II sp. zn. 20 C 575/99.

Okresný súd Košice II rozsudkom sp. zn. 20 C 575/99 zo dňa 7. 3. 2001 návrh sťažovateliek zamietol a uložil sťažovateľke zaplatiť právnemu zástupcovi žalovaného trovy právneho zastúpenia.

Proti tomuto rozsudku sťažovateľky dňa 28. 6. 2001 podali odvolanie. Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 16 Co 416/01 zo dňa 20. 2. 2002 potvrdil rozsudok súdu I. stupňa a žalovanému priznal náhrad trov odvolacieho konania.

Dňa 23. 5. 2002 podali proti nemu sťažovateľky mimoriadne dovolanie. Odporca v 1. rade oznámením zo dňa 30. 5. 2002 sp. zn. VI/1 Pz 340/02 oznámil sťažovateľkám, že potvrdzuje prijatie ich podnetu s tým, že o spôsobe vybavenia podnetu budú   vyrozumené   odporcom   v 2.   rade,   kam   bol   podnet   sťažovateliek   odstúpený   na vybavenie.

Dňa 6.   8.   2003 sťažovateľky urgovali u odporcu v 1.   rade spôsob vybavenia ich podnetu.

Odporca v 1. rade listom zo dňa 25. 8. 2003 sp. zn. VI/1 Pz 340/02, doručeným sťažovateľkám dňa 2. 9. 2003, im oznámil, že podnet sťažovateliek z 21. 5. 2002 odporca v 2.   rade   listom   zo   dňa   8.   8.   2002   pod   číslom   Kc   2063/02-9   odložila   a že   kópiu odkladacieho listu sťažovateľkám poskytne odporca v 2. rade....

...   sťažovateľky   sa   postupom   podľa   citovaných   ustanovení   Zákona   o prokuratúre obrátili na Generálnu prokuratúru SR – odporcu v 1. rade, aby v rámci svojich právomocí podľa citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku podal mimoriadne dovolanie voči rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach. Pri vybavovaní tohto podnetu mal odporca v 2. rade postupovať v súlade s ustanovením § 33 Zákona o prokuratúre a v lehote dvoch mesiacov   upovedomiť   sťažovateľky   o spôsobe   vybavenia   ich   podnetu   na   podanie mimoriadneho dovolania. Keďže sa tak nestalo, sťažovateľky urgovali vybavenie svojho podnetu   u odporcu   v 1.   rade.   List   odporcu   v 1.   rade   zo   dňa   21.   8.   2003   nepovažujú sťažovateľky za upovedomenie o spôsobe vybavenia podnetu podľa ustanovenia § 33 ods. 2. V samotnom liste sa totiž uvádza, že túto vec odložil odporca v 2. rade a poukazuje na to, že kópiu   odkladacieho   listu   sťažovateľkám   poskytne   Krajská   prokuratúra   v Košiciach   - odporca   v 2.   rade.   Je   teda   zrejmé,   že   upovedomením   o spôsobe   vybavenia   podnetu   je spomínaný   „odkladací   list“,   ktorý   však   sťažovateľkám   ani   odporcom   v 1.   rade,   ani odporcom v 2. rade nebol doručený. Tým však, že sťažovateľky neboli v zákonom stanovenej lehote   upovedomené   o spôsobe   vybavenia   podnetu,   zanikla   im   možnosť   využitia   iných prostriedkov právnej ochrany proti predmetným rozhodnutiam všeobecných súdov. Sťažovateľky   nenamietajú   skutočnosť,   že   generálny   prokurátor   SR   nepodal mimoriadne dovolanie v ich veci, pretože toto nie je súčasťou ich práva podľa článku 46 ods.   1   Ústavy   SR.   Namietajú   však,   že   k porušeniu   ich   práv   došlo   tým,   že   ich   podnet odporcom v 1. rade nebol zákonom predpísaným spôsobom vybavený. Postup podľa vyššie citovaných ustanovení Zákona o prokuratúre sťažovateľky považujú za taký, ktorý má na mysli ustanovenie článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Toto právo zahŕňa možnosť obracať sa zákonom predpísaným spôsobom na orgány oprávnené v tej ktorej veci konať, ako aj právo, aby tieto orgány takéto podanie vybavili spôsobom predpísaným zákonom. Keďže majúc na mysli ustanovenie § 51 Zákona o prokuratúre, nie je sťažovateľkám známe, či na vybavenie ich   podnetu   nie   je   na   základe   výnimky   oprávnený   odporca   v 2.   rade,   domáhajú   sa   aj vyslovenia porušenia svojho práva zo strany odporcu v 2. rade....»

Sťažovateľky navrhli, „aby ústavný súd vydal toto uznesenie:

Sťažnosť D. G. vo veci porušenia jej práva domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom   inom   orgáne   Slovenskej   republiky   zakotvené   v čl.   46   ods.   1   Ústavy   SR Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. VI/1 Pz 340/02 a Krajskou prokuratúrou v Košiciach vo veci vedenej pod sp. zn. Kc 2063/02-9 prijíma na ďalšie konanie,

sťažnosť   mal.   M.   G.   vo   veci   porušenia   jej   práva   domáhať   sa   svojho   práva   na nezávislom a nestrannom inom orgáne Slovenskej republiky zakotvené v článku č. 46 ods. 1 Ústavy SR Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. VI/1 Pz 340/02 a Krajskou prokuratúrou v Košiciach vo veci vedenej pod sp. zn. Kc 2063/02-9 prijíma na ďalšie konanie,

a po prerokovaní veci rozhodol týmto nálezom:

1. Právo sťažovateľky D. G. domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom inom orgáne Slovenskej republiky zakotvené v článku č. 46 ods. 1 Ústavy SR bolo postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. VI/1 Pz 340/02 a Krajskej prokuratúry v Košiciach vo veci vedenej pod sp. zn. Kc 2063/02-9 porušené.

2.   Právo   sťažovateľky   mal.   M.   G.   domáhať   sa   svojho   práva   na   nezávislom a nestrannom inom orgáne Slovenskej republiky zakotvené v článku č. 46 ods. 1 Ústavy SR bolo postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. VI/1 Pz 340/02 a Krajskej prokuratúry v Košiciach vo veci vedenej pod sp. zn. Kc 2063/02- 9 porušené.

3.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   priznáva   sťažovateľke   D.   G.   finančné zadosťučinenie vo výške 50.000,- Sk.

4.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   priznáva   sťažovateľke   mal.   M.   G.   finančné zadosťučinenie vo výške 50.000,- Sk.

5.   Odporcovia   v 1.   a v 2.   rade   sú   povinní   spoločne   a nerozdielne   nahradiť sťažovateľke D. G. všetky trovy tohto konania.

6.   Odporcovia   v 1.   a v 2.   rade   sú   povinní   spoločne   a nerozdielne   nahradiť sťažovateľke mal. M. G. všetky trovy tohto konania“.

II.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy od 1. januára 2002 oprávnený konať o sťažnostiach, ktorými fyzické osoby alebo právnické osoby namietajú porušenie svojich základných   práv   alebo slobôd   upravených   v ústave,   alebo   ľudských   práv   a základných slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.

Podmienky konania ústavného súdu o sťažnostiach sú upravené v ustanoveniach § 49 až 56 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 citovaného zákona   sťažnosť   sťažovateliek   predbežne   prerokoval   na   svojom   neverejnom   zasadnutí, pričom zisťoval, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 tohto zákona.

Jedným z dôvodov, ktoré vedú k odmietnutiu sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, je oneskorenosť podania. Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia, opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu.

Zo   sťažnosti   sťažovateliek   vyplýva,   že   ňou   namietajú   postup   a rozhodnutia generálnej   prokuratúry   a krajskej   prokuratúry.   List   generálnej   prokuratúry o odstúpení podnetu sťažovateliek na vybavenie krajskej prokuratúre je z 30. mája 2002 (Spr. VI/1 PZ 340/02).

Ústavný súd zo spisu krajskej prokuratúry zistil, že podnet sťažovateliek na podanie mimoriadneho dovolania krajský prokurátor 8. augusta 2002 odložil (sp. zn. Kc 2063/02-9). Rozhodnutie o odložení bolo doručované sťažovateľkám 15. augusta 2002 a opakovane 16. augusta 2002, keď bola zásielka uložená. Odberná lehota uplynula 3. septembra 2002 a zásielka bola ako neprevzatá vrátená poštou 9. septembra 2002.

Podľa   §   31   ods.   4   zákona   č.   153/2001   Z.   z.   o prokuratúre   v znení   neskorších predpisov   sa   na   doručovanie   pri   vybavovaní   podnetov   vzťahujú   všeobecné   predpisy o správnom   konaní.   Podľa   §   24   zákona   č.   71/1967   Zb.   o správnom   konaní   (správny poriadok) v znení neskorších predpisov rozhodnutie o odložení bolo doručené uložením na pošte, pričom tretí deň uloženia zásielky po upovedomení adresáta o jej uložení sa zásielka považuje za už doručenú, t. j. v danom prípade 18. augusta 2002. Tým rozhodnutie krajskej prokuratúry nadobudlo právoplatnosť.

Z uvedeného vyplýva, že lehota ustanovená pre podanie sťažnosti v § 53 ods.   3 zákona o ústavnom súde do času podania sťažnosti uplynula, preto ústavný súd sťažnosť odmietol z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

Vzhľadom   na   tieto   skutočnosti   sa   ústavný   súd   nezaoberal   ďalšími   požiadavkami sťažovateliek.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. februára 2004