SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 379/2015-19
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. júna 2015 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosaa Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť
, zastúpenej advokátom JUDr. JánomFalisom, Advokátska kancelária, Lermontovova 14, Bratislava, pre namietané porušeniejej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republikya práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd postupom a uznesením Krajského súdu v Banskej Bystricisp. zn. 41 Cob 461/2014 z 18. septembra 2014 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a akozjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola14. novembra 2014 doručená sťažnosť
(ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jejzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalejlen „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a uznesením Krajskéhosúdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 41 Cob 461/2014 z 18. septembra2014, ktorou žiada vydať tento nález:
„Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 18. 09. 2014, sp. zn. 41 Cob 461/2014 sa zrušuje pre porušenie práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 a pre porušenie práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Krajský súd v Banskej Bystrici je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania.“
Ako vyplynulo zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu a z jej príloh, sťažovateľ bolako žalovaný účastníkom konania vedeného Okresným súdom Banská Bystrica (ďalej len„okresný súd“) pod sp. zn. 64 Cb 109/2014, v ktorom sa spoločnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ako žalobca (ďalej len žalobca“) domáhala vydania predbežnéhoopatrenia (pred začatím konania vo veci samej), ktorým by okresný súd uložil sťažovateľovijednak povinnosť strpieť užívanie nehnuteľností tvoriacich predmet nájmu vymedzenéhonájomnou zmluvou o nájme lesných pozemkov na hospodárenie v lesoch a o vykonávanípráva poľovníctva dňa 12. marca 2004 uzatvorenou medzi sťažovateľomako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom v znení jej dodatkov č. 1 až č. 10 žalobcomv rozsahu a na účely stanovené dotknutou nájomnou zmluvou v zmysle jej dodatkov,a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, teda vo veci neplatnosti výpovedez predmetnej nájomnej zmluvy, a jednak uloženia sťažovateľovi zákazu akýmkoľvekspôsobom scudziť, predať, darovať, zameniť a akýmkoľvek spôsobom zaťažiť, najmä zriadiťzáložné právo či vecné bremeno, a to k pozemkom tvoriacim predmet tejto nájomnejzmluvy, až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, teda vo veci neplatnosti výpovedez predmetnej nájomnej zmluvy.
Žalobca svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnil tým,že so sťažovateľom ako prenajímateľom uzatvoril ako nájomca nájomnú zmluvu o nájmelesných pozemkov na hospodárenie v lesoch a o vykonávaní práva poľovníctva12. marca 2004 v znení jej dodatkov č. 1 - č. 10 s tým, že doba nájmu bola účastníkmidohodnutá na dobu určitú do 31. decembra 2016, pričom dodatkom č. 8 z 28. augusta 2008túto dobu predĺžili do 31. decembra 2026. Žalobca uviedol, že predmet nájmu riadne užíva,vykonáva všetky práva a povinnosti vyplývajúce pre užívateľa predmetu nájmuz príslušných zákonov, z predmetnej nájomnej zmluvy, ako aj zo všeobecne záväznýchprávnych predpisov, pričom dodržiava dohodnuté podmienky a platí odporcovi nájomné.Počas celej doby nájmu si plnil všetky práva a povinnosti z nájomnej zmluvy riadne a včas,pričom odporca mu nikdy nevytýkal, že by nejakým spôsobom porušoval dotknutú nájomnúzmluvu. Napriek tomu sťažovateľ žalobcovi na stretnutí 15. mája 2014 oznámil, že mu boladaná výpoveď z predmetnej nájomnej zmluvy, pričom dôvodom majú byť skutočnosti, ktorésú uvedené v znaleckom posudku vypracovanom na základe objednávky sťažovateľa. Tentoznalecký posudok ani výpoveď žalobcovi sťažovateľ nesprístupnil. Sťažovateľ žalobcoviuviedol, že mu začala plynúť trojmesačná výpovedná doba od 1. júna 2014 do 31. decembra2014, výpoveď žalobcovi však nepredložil. Žalobca bol toho názoru, že neexistuje žiadnyprávne relevantný dôvod, ktorý by oprávňoval sťažovateľa na ukončenie nájomnej zmluvy,a predísť enormným škodám na strane žalobcu možno iba nariadením navrhovanéhopredbežného opatrenia.
Okresný súd uznesením č. k. 64 Cb 109/2014-121 z 25. júla 2014 návrh žalobcuna vydanie predbežného opatrenia zamietol. V odôvodnení uviedol, že žalobca osvedčilexistenciu nájomného vzťahu medzi účastníkmi, ktorý bol založený nájomnou zmluvouz 12. marca 2004 v znení dodatkov č. 1 až č. 10, a osvedčil i to, že mu sťažovateľ vypovedalnájom dotknutých nehnuteľností, pričom dôvod výpovede vzhľadom na skutočnosť, že mutáto výpoveď dosiaľ nebola doručená, nevedel. Listom sťažovateľa z 27. júna 2014 žalobcaosvedčil aj to, že sťažovateľ je toho názoru, že žalobcovi bola doručená výpoveď z nájmua výpovedná doba uplynie 31. augusta 2014. Okresný súd však považoval za významné to,že jednou z podmienok na vydanie predbežného opatrenia je vecná súvislosť medzinavrhovaným predbežným opatrením a právnym vzťahom, ktorý je predmetom konaniavo veci samej, čo podľa názoru okresného súdu splnené nebolo. Vo veci samej sa žalobcahodlal domáhať rozhodnutia súdu o tom, či výpoveď nájomnej zmluvy je alebo nie jeneplatná. Vecná súvislosť znamená to, že vzťah, ktorému sa má predbežným opatrenímposkytnúť dočasná ochrana, bude s konečnou platnosťou vyriešený v konaní vo veci samej.Je zrejmé, že ak by súd rozhodol vo veci neplatnosti právneho úkonu (výpovede z nájomnejzmluvy) akokoľvek, nemalo by to dopad na právne vzťahy, ktorých dočasnej úpravy sanavrhovateľ domáha predbežným opatrením. Za tohto stavu ani eventuálny prevodnehnuteľností odporcom by nemal za následok nezvrátiteľný stav, pretože aj v takomtoprípade by mal žalobca aj naďalej možnosť úspešne sa domáhať neplatnosti výpovedenájomnej zmluvy voči odporcovi. Dôvodom zamietnutia návrhu na vydanie predbežnéhoopatrenia bola teda chýbajúca vecná súvislosť medzi navrhovaným predbežným opatreníma požadovaným rozsudkom vo veci samej. Navyše pre rozhodnutie súdu o predbežnomopatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu. V čase, keď okresný súdrozhoduje o navrhovanom predbežnom opatrení, ktorým by mal sťažovateľovi uložiťpovinnosť strpieť užívanie predmetných nehnuteľností, teda predmetu nájmu vymedzenéhonájomnou zmluvou, nájom trvá. Žalobca sám uviedol, že prípadná výpovedná doba máuplynúť až 31. augusta 2014 a v dobe rozhodovania o návrhu žalobcu žalobcovi nehrozívznik reálnej ujmy. Predbežné opatrenie nemôže slúžiť ako prevencia konania, ktoré žalobcamieni pripísať sťažovateľovi, ale musí vychádzať z konkrétne osvedčených skutočností včase jeho nariaďovania. Žalobca navyše existenciu hroziacej ujmy nepreukázal a anineosvedčil, že bez nariadenia predbežného opatrenia by mu mohla vzniknúť značná, resp.závažná ujma, keďže v čase rozhodovania o jeho návrhu na nariadenie predbežnéhoopatrenia ho sťažovateľ vo výkone jeho práv ako nájomcu žiadnym spôsobom neobmedzuje,do výkonu jeho práva nezasahuje a ani mu vo výkone jeho práv nebráni. Vzhľadom na to,že navrhovateľ neosvedčil existenciu takých okolností, ktoré si objektívne vyžadujú nutnosťdočasnej úpravy pomerov v ním uplatňovanom rozsahu, a nie je daná vecná súvislosť medzinavrhovaným predbežným opatrením a rozhodnutím vo veci samej, okresný súd návrhžalobcu na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
Po tom, čo okresný súd celý návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatreniazamietol, v odvolaní proti uzneseniu okresného súdu žalobca žiadal zmeniť rozhodnutieokresného súdu už len tak, že súd nariaďuje predbežné opatrenie, ktorým sa sťažovateľoviprikáže strpieť užívanie nehnuteľností tvoriacich predmet nájmu vymedzený nájomnouzmluvou o nájme lesných pozemkov na hospodárenie v lesoch a o vykonávaní právapoľovníctva z 12. marca 2004 v znení jej dodatkov č. 1 až č. 10 zo strany žalobcu v rozsahua na účely stanovené dotknutou nájomnou zmluvou v zmysle jej dodatkov, a to aždo právoplatného rozhodnutia vo veci samej, teda vo veci neplatnosti výpovedez predmetnej nájomnej zmluvy.
Samotné odvolanie žalobca odôvodnil tým, že okresný súd nesprávne právne posúdilsplnenie, resp. nesplnenie predpokladov na nariadenie predbežného opatrenia. Žalobca boltoho názoru, že v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia dostatočne opísalrozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce nariadenie predbežného opatrenia, podmienkydôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, odôvodnil nebezpečenstvobezprostredne hroziacej ujmy a jednoznačne formuloval, čoho sa mieni domáhať vo vecisamej. Žalobca zdôraznil, že do dnešného dňa predmet nájmu riadne užíva, hospodárina ňom a užíva ho ako riadny hospodár obvyklým spôsobom, teda vykonáva všetky právaa povinnosti vyplývajúce pre užívateľa predmetu nájmu z príslušných zákonov, z platnéholesného hospodárskeho plánu schváleného príslušným orgánom štátnej správy lesnéhohospodárstva, z predmetnej nájomnej zmluvy, ako aj zo všeobecne záväzných právnychpredpisov, dodržiava dohodnuté podmienky a platí sťažovateľovi nájomné. Poukázal na to,ako sťažovateľ v záujme predčasného ukončenia nájomného vzťahu „zinscenoval“ doručenievýpovede predmetnej nájomnej zmluvy žalobcovi, keď na stretnutie 15. mája 2014 na ⬛⬛⬛⬛ pozval notára bez toho, aby pri oznámení miesta ačasu takéhoto rokovania žalobcovi oznámil, že notár bude prítomný na účel osvedčeniadoručenia výpovede predmetnej nájomnej zmluvy žalobcovi pre prípad, ak by odmietolprevziať výpoveď nájomnej zmluvy. Žalobca vyzval listom z 30. júna 2014 sťažovateľa napredloženie výpovede nájomnej zmluvy, a to najneskôr do 4. júla 2014, čo sa nestalo.Sťažovateľ odmietol výpoveď žalobcovi predložiť. Vo vzťahu k bezprostredne hroziacejujme žalobca zdôraznil, že s ohľadom na to, že nájom bolo dohodnutý do 31. decembra2026, vykonal rozsiahle investície vo výške desiatok miliónov eur, keď nakúpil stroje,nakladače a zariadenia na obrábanie a obhospodarovanie prenajatej pôdy, vybudoval sklady,v záujme riadneho a účelného užívania predmetu nájmu, o čom predložil doklady. Dňa 31.augusta 2014 uplynie výpovedná lehota, žalobca stratí legitímny titul na užívaniepredmetných nehnuteľností. Jeho investície do strojov, zariadení, skladov, stavieb bolirozsiahle a návratnosť investície bola vypočítaná na dlhodobý prenájom, takže pripredčasnom vypovedaní nájomnej zmluvy by túto nešlo získať späť, stala by sa nenávratnou.Predčasným znemožnením užívania predmetu nájmu utrpí navrhovateľ rozsiahle škody.Uviedol, že dĺžka lehoty, ktorú súd určí pre trvanie predbežného opatrenia, závisí od jehovlastného posúdenia. Súd môže určiť, že predbežné opatrenie bude trvať od 1. septembra2014 až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Ďalej uviedol, že podstatapredbežného opatrenia ako zabezpečovacieho inštitútu v civilnom procese sa prejavujenajmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou nepriaznivým následkom,ktoré mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pretože vzťahy medziúčastníkmi, ktorých úprava má byť predmetom predbežného opatrenia, sa stali neudržateľné,považuje žalobca potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov za nevyhnutnú. Ďalejuviedol, že okresný súd pri svojom rozhodovaní nesprávne právne posúdil, že v uvedenomprípade nie je daná vecná súvislosť medzi navrhovaným predbežným opatrením a právnymvzťahom, ktorý je predmetom vo veci samej.
Krajský súd, rozhodujúc o podanom odvolaní žalobcu, uznesenie okresného súduč. k. 64 Cb 109/2014-121 z 25. júla 2014 svojím uznesením sp. zn. 41 Cob 461/2014z 18. septembra 2014 zmenil tak, že sťažovateľ je povinný strpieť užívanie nehnuteľnostítvoriacich predmet nájmu vymedzený nájomnou zmluvou o nájme lesných pozemkovna hospodárenie v lesoch a o vykonávaní práva poľovníctva z 12. marca 2004 v znení jejdodatkov č. 1 až č. 10 zo strany žalobcu v rozsahu a na účely stanovené dotknutounájomnou zmluvou v zmysle jej dodatkov, a to až do právoplatného rozhodnutia vo vecisamej, teda vo veci neplatnosti výpovede z predmetnej nájomnej zmluvy. Vo zvyšnej častinapadnuté rozhodnutie okresného súdu potvrdil.
Uznesenie krajského súdu sp. zn. 41 Cob 461/2014 z 18. septembra 2014 nadobudloprávoplatnosť 1. októbra 2014.
Sťažovateľ sťažnosť proti tomuto uzneseniu krajského súdu na porušenie základnéhopráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konaniepodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru odôvodnil tým, že so zmeňujúcim rozhodnutím krajského súdunemožno súhlasiť najmä preto, že takto formulované predbežné opatrenie je materiálnenevykonateľné. Odvolací súd sa uspokojil v odôvodnení svojho rozhodnutia s uvedenímpopisu zákonných podmienok vydania predbežného opatrenia bez toho, aby tieto podrobneskúmal. Nevzal do úvahy, že v priebehu zmluvného vzťahu medzi účastníkmi bolok nájomnej zmluve uzatvorených desať dodatkov, predmetom ktorých bola najmä úpravavýmery predmetu nájmu, ktorá sa počas trvania zmluvného vzťahu postupne zmenšovala.Krajský súd nevzal do úvahy ani to, že v súbehu medzi účastníkmi boli „dve“ zmluvy, a tojedna na nájom lesných pozemkov na vykonávanie ťažby a druhá, predmetom ktorej mal byťnájom výkonu práva poľovníctva v poľovných revíroch v zmysle v tom čase účinnéhozákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení neskorších predpisov. Zo znenia výrokurozhodnutia krajského súdu nie je zrejmé, či sa vzťahuje aj na výkon práva poľovníctvaalebo nie. Okrem predmetnej spomínanej nájomnej zmluvy uzavrel sťažovateľ so žalobcomešte ďalšiu nájomnú zmluvu, a to nájomnú zmluvu o prenájme výkonu práva poľovníctvav ⬛⬛⬛⬛ z 10. marca 2005, pričom táto je duplicitná, hoci schválenáObvodným lesným úradom v Žarnovici. Navyše v čase, keď mala plynúť výpovedná lehota,sťažovateľ nijako nezasahoval do užívacieho práva žalobcu. Podľa nájomnej zmluvyaj odopretím prevzatia výpovede prenajímateľa nájomcom sa táto považuje za doručenúa spôsobuje právne následky. Nie je pravdou tvrdenie žalobcu, podľa ktorého trval nájomnývzťah bez problémov. Sťažovateľ poukázal i na to, že v priebehu trvania nájmu bolivykonávané pozemkové úpravy podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb.o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch,pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalejlen „zákon č. 330/1991 Zb.“). Rozhodnutiami obvodných pozemkových úradov vydanýchv rokoch 2007 – 2012 boli schválené pozemkové úpravy vo viacerých dotknutýchkatastrálnych územiach ( ⬛⬛⬛⬛ ), čo maloza následok v zmysle § 14 ods. 8 zákona č. 330/1991 Zb. zánik nájomných vzťahovk pôvodným nehnuteľnostiam, čím sa stali pozemky voľné. Krajský súd navyše nevzaldo úvahy, že právny stav užívania nehnuteľností sa riadi ustanoveniami zákona č. 504/2003Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesnýchpozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý upravujeaj následky skončenia nájomnej zmluvy. Nevykonateľné je predbežné opatrenie nariadenékrajským súdom aj z dôvodu, že vzhľadom na uvedené skutočnosti nemožno presnedefinovať pozemok vo vlastníctve sťažovateľa, ktorý zaťažuje predmetné predbežnéopatrenie. Aj Najvyšší súd Slovenskej republiky (vo veci sp. zn. 4 Cdo 95/2010)konštatoval, že materiálna vykonateľnosť exekučného titulu predstavuje vlastnúrealizovateľnosť rozhodnutia, ktorá predpokladá reálnu existenciu oprávneného, povinného,ich presnú a jednoznačnú identifikáciu a tiež presné vymedzenie vymáhaného nároku a jehorozsahu; z exekučného titulu musí byť zrejmé, čo sa má nútene uskutočniť. Ako vyplývaz ďalších rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, rozhodnutie, ktoré tietonáležitosti nemá, nie je rozhodnutím vykonateľným a nemôže byť podkladom výkonurozhodnutia (napr. sp. zn. 5 Cdo 7/2010). Podľa názoru sťažovateľa by tieto požiadavkyspĺňalo iba také rozhodnutie, vo výroku ktorého by boli konkrétne uvedené údajmi podľakatastrálneho zákona nehnuteľnosti, ktorých sa týka, pretože iba takto nariadené predbežnéopatrenie by bolo v súlade s požiadavkou právnej istoty záväzné a určité.
Podaním doručeným ústavnému súdu 11. februára 2015 navrhol sťažovateľústavnému súdu rozhodnúť o dočasnom opatrení a odložiť vykonateľnosť uzneseniakrajského súdu sp. zn. 41 Cob 461/2014 z 18. septembra 2014. Svoj návrh odôvodnil tým,že takéto rozhodnutie by nebolo v rozpore s dôležitým verejným záujmom, ale najmä tým,že žalobca intenzívne na predmete nájmu ťaží, sťažovateľovi tým vzniká škoda a žalobcoviprospech. Sťažovateľ predložil ústavnému súdu odborné vyjadrenie č. 2/2015 vypracované ⬛⬛⬛⬛, súdnym znalcom v odbore lesníctvo, z 3. februára 2015, v ktoromznalec uvádza, že od 1. septembra 2014 ku dňu vypracovania tohto stanoviska bolona pozemkoch sťažovateľa v obhospodarovaní žalobcu vyťažené drevo v množstve približne869 m3 v hodnote zaokrúhlene 32 200 €. S týmto odôvodnením žiadal sťažovateľ ústavnýsúd, aby odložil vykonateľnosť uznesenia krajského súdu sp. zn. 41 Cob 461/2014 z 18.septembra 2014 a zároveň uložil žalobcovi, aby sa dočasne zdržal oprávnenia priznanéhorozhodnutím krajského súdu.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebrániajeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovaniektorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhypodané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy, aknamietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základnéhopráva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzioznačeným postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo,ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia aleboprocesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretožeuvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05,II. ÚS 20/05, IV. ÚS 50/05 a IV. ÚS 288/05).
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupomsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonomna inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch aleboo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Ako vyplýva z petitu sťažnosti, sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vysloveniaporušenia uvedených základných práv uznesením krajského súdu sp. zn. 41 Cob 461/2014z 18. septembra 2014, a to jednak z dôvodu, že toto rozhodnutie považuje za nedostatočneodôvodnené, a jednak z dôvodu, že podľa presvedčenia sťažovateľa spôsobom aplikácieustanovení Občianskeho súdneho poriadku upravujúcich postup pri rozhodovaní o návrhochna vydanie predbežného opatrenia bol popretý ich účel zmysel, keď ich aplikáciou dospelkrajský súd jednak k záveru o potrebe dočasnej úpravy pomerov účastníkov predbežnýmopatrením a jednak preto, že výrok nariadeného predbežného opatrenia považuje sťažovateľza materiálne nevykonateľný.
Krajský súd uznesenie sp. zn. 41 Cob 461/2014 z 18. septembra 2014 odôvodniltakto:„Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal odvolanie v rozsahu podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné....
Podľa ust. § 74 ods. 1 O. s. p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa § 76 ods. 1 písm. e/ O. s. p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami.
Podľa § 76 ods. 1 písm. f/ O. s. p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Ohrozenie spočívajúce v nebezpečenstve vzniku bezprostrednej ujmy musí byť konkrétne a ten, kto predbežné opatrenie navrhuje, musí uviesť také údaje, ktoré toto ohrozenie osvedčujú. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Osvedčenie nároku a predpokladov musí byť nepochybné a presvedčivé.
V danej veci navrhovateľ osvedčoval potrebu nariadenia predbežného opatrenia voči odporcovi tou skutočnosťou, že vzhľadom na výpoveď z nájomnej zmluvy, ktorú má uzatvorenú s odporcom, kedy podľa vlastného vyjadrenia odporcu dňa 31. 8. 2014 uplynie výpovedná lehota, čím dôjde k zániku predmetnej nájomnej zmluvy, navrhovateľ stratí legitímny titul na užívanie predmetných nehnuteľností, pričom jeho investície do strojov, zariadení, skladov a stavieb boli rozsiahle. Poukazoval na to, že návratnosť investície bola vypočítaná na dlhodobý prenájom, takže pri predčasnom vypovedaní nájomnej zmluvy by túto nešlo získať späť, stala by sa nenávratnou s tým, že predčasným znemožnením užívania predmetu nájmu utrpí navrhovateľ rozsiahle škody.
Obmedzenie vlastníckeho práva je možné len v nevyhnutnej miere (článok 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky), čomu zodpovedá, ak vo výroku uznesenia o nariadení predbežného opatrenia sú konkretizované čiastkové zákazy pre odporcu, ako vlastníka dotknutej nehnuteľnosti, dôsledkom čoho je, že odporca po určitú a nevyhnutnú dobu nemôže vykonávať určité dispozičné oprávnenia vlastníka nehnuteľnosti. Predbežným opatrením nariadeným podľa ust. § 76 ods.1 písm. e/, f/ O. s. p. môže byť účastníkovi uložené, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami alebo aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal (strpel). Pri rozhodovaní o predbežnom opatrení podľa citovaného ustanovenia súd musí zvažovať primeranosť ujmy, ktorá by nariadením predbežného opatrenia vznikla odporcovi, nakoľko táto ujma nesmie byť neprimeraná oproti výhode, ktorá nariadením predbežného opatrenia získa navrhovateľ. Výrok predbežného opatrenia musí byť preto jasný, určitý a zrozumiteľný, čo je predpokladom toho, aby uznesenie o nariadení predbežného opatrenia bolo vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej. Podľa názoru odvolacieho súdu výrok (petit) navrhovateľom požadovaného predbežného opatrenia uvedenému zodpovedá, teda predbežné opatrenie nezasahuje neprimerane do práv odporcu.
Okresný súd okrem iného zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia aj z toho dôvodu, že pre rozhodnutie súdu o predbežnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia a keď rozhodoval o navrhovanom predbežnom opatrení nájomná zmluva trvá, keďže mala prípadná výpovedná doba uplynúť až dňa 31. 8. 2014. V čase, keď rozhodoval odvolací súd by už podľa vyjadrenia odporcu mal byť nájomný vzťah ukončený, tak ako to uviedol odporca v liste navrhovateľovi z 27. 6. 2014, kde uviedol, že nájomný vzťah bude ukončený k 31. 8. 2014. Navrhovateľ už v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia tak ako aj v odvolaní uvádzal, že sa bude domáhať návrhom vo veci samej neplatnosti výpovede nájomnej zmluvy,
ím osvedčil právny základ nároku proti odporcovi. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením okresného súdu, že medzi navrhovaným predbežným opatrením a právnym vzťahom, ktorý je predmetom konania vo veci samej nie je vecná súvislosť.
Odvolací súd preskúmaním veci prišiel k záveru, že práve tým, že navrhovateľ navrhuje, aby bol odporca povinný strpieť užívanie nehnuteľností tvoriacich predmet nájmu do doby, kým bude právoplatne rozhodnuté o neplatnosti výpovede z predmetnej nájomnej zmluvy je daná vecná súvislosť medzi navrhovaným predbežným opatrením a právnym vzťahom, ktorý je predmetom konania vo veci samej už aj s poukazom na investície vynaložené navrhovateľom, ktorých návratnosť bola podľa navrhovateľa vypočítaná na dlhodobý prenájom, keď zmluva mala trvať do 31. 12. 2026.
V posudzovanom prípade navrhovateľ osvedčil splnenie zákonných predpokladov podľa Občianskeho súdneho poriadku pre nariadenie predbežného opatrenia podľa citovaného právneho predpisu, pretože osvedčil a/ existenciu právnych vzťahov medzi účastníkmi konania, b/ potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania, c/ že v právnych vzťahoch medzi účastníkmi sa nevytvorí nenávratný stav a d/ že nariadené predbežné opatrenie neobmedzuje neprimeraným a ani absolútnym spôsobom odporcu ako vlastníka dotknutých nehnuteľností.
V pôvodnom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť strpieť užívanie predmetných nehnuteľností, teda predmetu nájmu vymedzeného Nájomnou zmluvou o nájme lesných pozemkov na hospodárenie v lesoch a o vykonávaní práva poľovníctva dňa 12. 3. 2004 v znení jej Dodatkov č. 1 až č. 10 zo strany navrhovateľa v rozsahu a za účelom stanovených dotknutou nájomnou zmluvou v zmysle jej dodatkov, a to až právoplatného rozhodnutia vo veci samej, teda vo veci neplatnosti výpovede z predmetnej nájomnej zmluvy a zároveň žiadal, aby súd zakázal odporcovi akýmkoľvek spôsobom scudziť, predať, darovať, zameniť a akýmkoľvek spôsobom zaťažiť, najmä zriadiť záložné právo, či vecné bremeno, a to k predmetným nehnuteľnostiam, teda predmetu nájmu vymedzeného Nájomnou zmluvou o nájme lesných pozemkov na hospodárenie v lesoch a o vykonávaní práva poľovníctva dňa 12. 3. 2004 v znení jej Dodatkov č. 1 až č. 10, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, teda vo veci neplatnosti výpovede z predmetnej nájomnej zmluvy. Okresný súd celý návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. V odvolaní proti napadnutému rozhodnutiu žiadal navrhovateľ už len zmeniť rozhodnutie okresného súdu tak, že súd nariaďuje predbežné opatrenie, ktorým sa odporcovi prikáže, že odporca je povinný strpieť užívanie nehnuteľností tvoriacich predmet nájmu vymedzený Nájomnou zmluvou o nájme lesných pozemkov na hospodárenie v lesoch a o vykonávaní práva poľovníctva zo dňa 12. 3. 2004 v znení jej Dodatkov č. 1 až č. 10 zo strany navrhovateľa v rozsahu a za účelom stanoveným dotknutou nájomnou zmluvou v zmysle jej dodatkov, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, teda vo veci neplatnosti výpovede z predmetnej nájomnej zmluvy.
Keďže samotný navrhovateľ žiadal v odvolaní zmeniť rozhodnutie okresného súdu tak, aby súd nariadil predbežné opatrenie len v rozsahu prvého petitu, odvolací súd, ktorý je viazaný rozsahom odvolania podľa § 212 ods. 1 O. s. p. v tejto časti napadnuté rozhodnutie okresného súdu podľa § 220 O. s. p. zmenil a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Vo zvyšku ohľadne petitu, ktorým pôvodne navrhovateľ žiadal odporcovi zakázať akýmkoľvek spôsobom scudziť, najmä predať, darovať, zameniť a akýmkoľvek spôsobom zaťažiť, najmä zriadiť záložné právo či vecné bremeno, a to k predmetným nehnuteľnostiam, teda predmetu nájmu vymedzeného Nájomnou zmluvou o nájme lesných pozemkov na hospodárenie v lesoch a o vykonávaní práva poľovníctva dňa 12. 3. 2004 v znení jej Dodatkov č. 1 a č. 10, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, teda vo veci neplatnosti z predmetnej nájomnej zmluvy, keďže nebolo napadnuté odvolaním, odvolací súd rozhodnutie okresného súdu v tejto časti podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.“
Ústavný súd uznáva, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konaniepodľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdnehorozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovorelevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokova obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetkyotázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, abyzachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenierozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základrozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právoúčastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).
Ústavný súd s poukazom na obsah citovaného odôvodnenia uznesenia krajského súdukonštatuje, že krajský súd odôvodnil svoje rozhodnutie dostatočne. Dal jasnúa zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiaces predmetom súdnej ochrany, ktoré boli v konaní nastolené. Takto krajský súd podrobnea jasne vysvetlil, z akých dôvodov dospel k záveru, že podmienky na nariadeniepredbežného opatrenia boli splnené, najmä preto, že žalobca osvedčil existenciu nájomnejzmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi, jej výpoveď sťažovateľom a jej spornosť, ako ajuplynutie výpovednej doby. Žalobca osvedčil i naliehavosť potreby dočasnej úpravypomerov medzi účastníkmi predbežným opatrením v záujme predchádzania vznikuhroziacej škody na strane žalobcu. Krajský súd vysvetlil i to, v čom videl potrebnú súvislosťmedzi predbežným opatrením a konaním vo veci samej. Odôvodnenie rozhodnutiakrajského súdu preto spĺňa všetky požiadavky vyplývajúce zo základného práva na súdnuochranu a spravodlivý proces vo vzťahu k odôvodneniu súdneho rozhodnutia.
Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdomnie je chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť hopred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľnéa neudržateľné (I. ÚS 17/01). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súda všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciachpatriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. I. ÚS 19/02).
Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavaťa posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonovviedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmibol alebo nebol náležite zistený skutkový stav veci a aké skutkové zistenia a právne záveryzo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzujena kontrolu zlučiteľnosti takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadnemedzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 13/00,mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).
S ohľadom na uvedené zaoberal sa preto ústavný súd otázkou, či krajský súd svojímrozhodnutím nepoprel účel, zmysel a princípy ustanovení Občianskeho súdneho poriadkuupravujúcich postup pri rozhodovaní o návrhoch na vydanie predbežného opatrenia, keď ichaplikáciou dospel k záveru o potrebe dočasnej úpravy pomerov účastníkov predbežnýmopatrením. Ústavný súd však žiadne skutočnosti, ktoré by takýto záver mohli signalizovať,nezistil.
Pokiaľ sťažovateľ argumentuje tým, že výrok predbežného opatrenia je materiálnenevykonateľný, a tvrdí, že takým by bol iba v prípade, ak by v ňom boli údajmi podľakatastra nehnuteľností špecifikované pozemky, ktorých sa týka, s touto argumentáciousťažovateľa sa ústavný súd nestotožnil. Krajský súd vo výroku predbežného opatreniadostatočne určitým spôsobom formuloval povinnosť uloženú sťažovateľovi, keď uviedol, žeje povinný strpieť užívanie nehnuteľností tvoriacich predmet nájmu vymedzený nájomnouzmluvou o nájme lesných pozemkov na hospodárenie v lesoch a o vykonávaní právapoľovníctva z 12. marca 2004 v znení jej dodatkov č. 1 až č. 10, a trvanie predbežnéhoopatrenia obmedzil do právoplatného rozhodnutia vo veci neplatnosti výpovedez predmetnej nájomnej zmluvy.
Kontrolou zlučiteľnosti interpretácie a aplikácie dotknutých ustanovení právnehoporiadku krajským súdom so sťažovateľom označenými ustanoveniami ústavy dospelústavný súd k záveru, že je vylúčené, aby uznesením krajského súdu mohlo dôjsťk porušeniu sťažovateľom označených práv. Iba to, že sťažovateľ sa s názorom krajskéhosúdu vyjadreným v napadnutom rozsudku nestotožňuje, ešte nemôže zakladať splneniepodmienok prijateľnosti jeho sťažnosti. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa odmietolpodľa § 25 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
S ohľadom na uvedené nebolo už dôvodné osobitne sa zaoberať návrhom sťažovateľana vydanie dočasného opatrenia.
Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovejčasti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. júna 2015