SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 379/2015-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. júna 2015 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosaa Ladislava   Orosza   predbežne   prerokoval   sťažnosť

, zastúpenej advokátom JUDr. JánomFalisom, Advokátska kancelária, Lermontovova 14, Bratislava, pre namietané porušeniejej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republikya práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných   slobôd   postupom   a   uznesením   Krajského   súdu   v   Banskej   Bystricisp. zn. 41 Cob 461/2014 z 18. septembra 2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a   akozjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola14. novembra 2014 doručená sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jejzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalejlen „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a uznesením Krajskéhosúdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 41 Cob 461/2014 z 18. septembra2014, ktorou žiada vydať tento nález:

„Uznesenie   Krajského   súdu   v   Banskej   Bystrici   zo   dňa   18.   09.   2014,   sp.   zn. 41 Cob 461/2014 sa zrušuje pre porušenie práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 a pre   porušenie   práva   na   spravodlivé   súdne   konanie   v   zmysle   čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Krajský súd v Banskej Bystrici je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania.“

Ako vyplynulo zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu a z jej príloh, sťažovateľ bolako žalovaný účastníkom konania vedeného Okresným súdom Banská Bystrica (ďalej len„okresný súd“) pod sp. zn. 64 Cb 109/2014, v ktorom sa spoločnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ako žalobca (ďalej len žalobca“) domáhala vydania predbežnéhoopatrenia (pred začatím konania vo veci samej), ktorým by okresný súd uložil sťažovateľovijednak povinnosť strpieť užívanie nehnuteľností tvoriacich predmet nájmu vymedzenéhonájomnou zmluvou o nájme lesných pozemkov na hospodárenie v lesoch a o vykonávanípráva   poľovníctva   dňa   12.   marca   2004   uzatvorenou   medzi   sťažovateľomako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom v znení jej dodatkov č. 1 až č. 10 žalobcomv   rozsahu   a na účely   stanovené   dotknutou   nájomnou   zmluvou   v   zmysle   jej   dodatkov,a to až do právoplatného   rozhodnutia   vo   veci   samej,   teda   vo   veci   neplatnosti   výpovedez predmetnej   nájomnej   zmluvy,   a   jednak   uloženia   sťažovateľovi   zákazu   akýmkoľvekspôsobom scudziť, predať, darovať, zameniť a akýmkoľvek spôsobom zaťažiť, najmä zriadiťzáložné   právo   či   vecné   bremeno,   a   to   k   pozemkom   tvoriacim   predmet   tejto   nájomnejzmluvy, až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, teda vo veci neplatnosti výpovedez predmetnej nájomnej zmluvy.

Žalobca   svoj   návrh   na   nariadenie   predbežného   opatrenia   odôvodnil   tým,že so sťažovateľom ako prenajímateľom uzatvoril ako nájomca nájomnú zmluvu o nájmelesných   pozemkov   na   hospodárenie   v   lesoch   a   o   vykonávaní   práva   poľovníctva12. marca 2004 v znení jej dodatkov č. 1 - č. 10 s tým, že doba nájmu bola účastníkmidohodnutá na dobu určitú do 31. decembra 2016, pričom dodatkom č. 8 z 28. augusta 2008túto dobu predĺžili do 31. decembra 2026. Žalobca uviedol, že predmet nájmu riadne užíva,vykonáva   všetky   práva   a   povinnosti   vyplývajúce   pre   užívateľa   predmetu   nájmuz príslušných zákonov, z predmetnej nájomnej zmluvy, ako aj zo všeobecne záväznýchprávnych predpisov, pričom dodržiava dohodnuté podmienky a platí odporcovi nájomné.Počas celej doby nájmu si plnil všetky práva a povinnosti z nájomnej zmluvy riadne a včas,pričom odporca mu nikdy nevytýkal, že by nejakým spôsobom porušoval dotknutú nájomnúzmluvu. Napriek tomu sťažovateľ žalobcovi na stretnutí 15. mája 2014 oznámil, že mu boladaná výpoveď z predmetnej nájomnej zmluvy, pričom dôvodom majú byť skutočnosti, ktorésú uvedené v znaleckom posudku vypracovanom na základe objednávky sťažovateľa. Tentoznalecký posudok ani výpoveď žalobcovi sťažovateľ nesprístupnil. Sťažovateľ žalobcoviuviedol, že mu začala plynúť trojmesačná výpovedná doba od 1. júna 2014 do 31. decembra2014, výpoveď žalobcovi však nepredložil. Žalobca bol toho názoru, že neexistuje žiadnyprávne relevantný dôvod, ktorý by oprávňoval sťažovateľa na ukončenie nájomnej zmluvy,a predísť   enormným   škodám   na   strane   žalobcu   možno   iba   nariadením   navrhovanéhopredbežného opatrenia.

Okresný súd uznesením č. k. 64 Cb 109/2014-121 z 25. júla 2014 návrh žalobcuna vydanie predbežného opatrenia zamietol. V odôvodnení uviedol, že žalobca osvedčilexistenciu nájomného vzťahu medzi účastníkmi, ktorý bol založený nájomnou zmluvouz 12. marca 2004 v znení dodatkov č. 1 až č. 10, a osvedčil i to, že mu sťažovateľ vypovedalnájom dotknutých nehnuteľností, pričom dôvod výpovede vzhľadom na skutočnosť, že mutáto výpoveď dosiaľ nebola doručená, nevedel. Listom sťažovateľa z 27. júna 2014 žalobcaosvedčil aj to, že sťažovateľ je toho názoru, že žalobcovi bola doručená výpoveď z nájmua výpovedná doba uplynie 31. augusta 2014. Okresný súd však považoval za významné to,že   jednou   z   podmienok   na   vydanie   predbežného   opatrenia   je   vecná   súvislosť   medzinavrhovaným predbežným opatrením a právnym vzťahom, ktorý je predmetom konaniavo veci samej, čo podľa názoru okresného súdu splnené nebolo. Vo veci samej sa žalobcahodlal domáhať rozhodnutia súdu o tom, či výpoveď nájomnej zmluvy je alebo nie jeneplatná. Vecná súvislosť znamená to, že vzťah, ktorému sa má predbežným opatrenímposkytnúť dočasná ochrana, bude s konečnou platnosťou vyriešený v konaní vo veci samej.Je zrejmé, že ak by súd rozhodol vo veci neplatnosti právneho úkonu (výpovede z nájomnejzmluvy) akokoľvek, nemalo by to dopad na právne vzťahy, ktorých dočasnej úpravy sanavrhovateľ   domáha   predbežným   opatrením.   Za   tohto   stavu   ani   eventuálny   prevodnehnuteľností odporcom by nemal za následok nezvrátiteľný stav, pretože aj v takomtoprípade   by   mal   žalobca   aj   naďalej   možnosť   úspešne   sa   domáhať   neplatnosti   výpovedenájomnej zmluvy voči odporcovi. Dôvodom zamietnutia návrhu na vydanie predbežnéhoopatrenia bola teda chýbajúca vecná súvislosť medzi navrhovaným predbežným opatreníma požadovaným rozsudkom vo veci samej. Navyše pre rozhodnutie súdu o predbežnomopatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu. V čase, keď okresný súdrozhoduje   o navrhovanom   predbežnom   opatrení,   ktorým   by   mal   sťažovateľovi   uložiťpovinnosť strpieť užívanie predmetných nehnuteľností, teda predmetu nájmu vymedzenéhonájomnou zmluvou, nájom trvá. Žalobca sám uviedol, že prípadná výpovedná doba máuplynúť až 31. augusta 2014 a v dobe rozhodovania o návrhu žalobcu žalobcovi nehrozívznik reálnej ujmy. Predbežné opatrenie nemôže slúžiť ako prevencia konania, ktoré žalobcamieni pripísať sťažovateľovi, ale musí vychádzať z konkrétne osvedčených skutočností včase   jeho   nariaďovania.   Žalobca   navyše   existenciu   hroziacej   ujmy   nepreukázal   a   anineosvedčil, že bez nariadenia predbežného opatrenia by mu mohla vzniknúť značná, resp.závažná   ujma,   keďže   v   čase   rozhodovania   o   jeho   návrhu   na nariadenie   predbežnéhoopatrenia ho sťažovateľ vo výkone jeho práv ako nájomcu žiadnym spôsobom neobmedzuje,do výkonu jeho práva nezasahuje a ani mu vo výkone jeho práv nebráni. Vzhľadom na to,že navrhovateľ neosvedčil existenciu takých okolností, ktoré si objektívne vyžadujú nutnosťdočasnej úpravy pomerov v ním uplatňovanom rozsahu, a nie je daná vecná súvislosť medzinavrhovaným   predbežným   opatrením   a rozhodnutím   vo   veci   samej,   okresný   súd   návrhžalobcu na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Po tom, čo okresný súd celý návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatreniazamietol, v odvolaní proti uzneseniu okresného súdu žalobca žiadal zmeniť rozhodnutieokresného súdu už len tak, že súd nariaďuje predbežné opatrenie, ktorým sa sťažovateľoviprikáže   strpieť   užívanie   nehnuteľností   tvoriacich   predmet   nájmu   vymedzený   nájomnouzmluvou   o   nájme   lesných   pozemkov   na   hospodárenie   v   lesoch   a   o   vykonávaní   právapoľovníctva z 12. marca 2004 v znení jej dodatkov č. 1 až č. 10 zo strany žalobcu v rozsahua   na   účely   stanovené   dotknutou   nájomnou   zmluvou   v   zmysle   jej   dodatkov,   a to   aždo právoplatného   rozhodnutia   vo   veci   samej,   teda   vo   veci   neplatnosti   výpovedez predmetnej nájomnej zmluvy.

Samotné odvolanie žalobca odôvodnil tým, že okresný súd nesprávne právne posúdilsplnenie, resp. nesplnenie predpokladov na nariadenie predbežného opatrenia. Žalobca boltoho   názoru,   že   v   návrhu   na   nariadenie   predbežného   opatrenia   dostatočne   opísalrozhodujúce   skutočnosti   odôvodňujúce   nariadenie   predbežného   opatrenia,   podmienkydôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, odôvodnil nebezpečenstvobezprostredne hroziacej ujmy a jednoznačne formuloval, čoho sa mieni domáhať vo vecisamej.   Žalobca   zdôraznil,   že   do   dnešného   dňa   predmet   nájmu   riadne   užíva,   hospodárina ňom a užíva ho ako riadny hospodár obvyklým spôsobom, teda vykonáva všetky právaa povinnosti vyplývajúce pre užívateľa predmetu nájmu z príslušných zákonov, z platnéholesného   hospodárskeho   plánu   schváleného   príslušným   orgánom   štátnej   správy   lesnéhohospodárstva,   z   predmetnej   nájomnej   zmluvy,   ako aj zo všeobecne   záväzných   právnychpredpisov, dodržiava dohodnuté podmienky a platí sťažovateľovi nájomné. Poukázal na to,ako sťažovateľ v záujme predčasného ukončenia nájomného vzťahu „zinscenoval“ doručenievýpovede predmetnej   nájomnej zmluvy   žalobcovi, keď   na   stretnutie 15. mája   2014 na ⬛⬛⬛⬛ pozval notára bez toho, aby pri oznámení miesta ačasu takéhoto rokovania žalobcovi oznámil, že notár bude prítomný na účel osvedčeniadoručenia výpovede predmetnej nájomnej zmluvy žalobcovi pre prípad, ak by odmietolprevziať výpoveď nájomnej zmluvy. Žalobca vyzval listom z 30. júna 2014 sťažovateľa napredloženie   výpovede   nájomnej   zmluvy,   a to najneskôr   do   4.   júla   2014,   čo   sa   nestalo.Sťažovateľ odmietol výpoveď žalobcovi predložiť. Vo vzťahu k bezprostredne hroziacejujme žalobca zdôraznil, že s ohľadom na to, že nájom bolo dohodnutý do 31. decembra2026, vykonal rozsiahle investície vo výške desiatok miliónov eur, keď nakúpil stroje,nakladače a zariadenia na obrábanie a obhospodarovanie prenajatej pôdy, vybudoval sklady,v záujme riadneho a účelného užívania predmetu nájmu, o čom predložil doklady. Dňa 31.augusta   2014   uplynie   výpovedná   lehota,   žalobca   stratí   legitímny   titul   na užívaniepredmetných   nehnuteľností.   Jeho   investície   do   strojov,   zariadení,   skladov,   stavieb   bolirozsiahle   a   návratnosť   investície   bola   vypočítaná   na   dlhodobý   prenájom,   takže   pripredčasnom vypovedaní nájomnej zmluvy by túto nešlo získať späť, stala by sa nenávratnou.Predčasným znemožnením užívania predmetu   nájmu   utrpí   navrhovateľ rozsiahle   škody.Uviedol, že dĺžka lehoty, ktorú súd určí pre trvanie predbežného opatrenia, závisí od jehovlastného posúdenia. Súd môže určiť, že predbežné opatrenie bude trvať od 1. septembra2014   až   do   právoplatného   rozhodnutia   vo veci   samej.   Ďalej   uviedol,   že   podstatapredbežného   opatrenia   ako   zabezpečovacieho   inštitútu   v   civilnom   procese   sa   prejavujenajmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou nepriaznivým následkom,ktoré mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pretože vzťahy medziúčastníkmi, ktorých úprava má byť predmetom predbežného opatrenia, sa stali neudržateľné,považuje   žalobca   potrebu   dočasnej   úpravy   pomerov   účastníkov   za nevyhnutnú.   Ďalejuviedol, že okresný súd pri svojom rozhodovaní nesprávne právne posúdil, že v uvedenomprípade nie je daná vecná súvislosť medzi navrhovaným predbežným opatrením a právnymvzťahom, ktorý je predmetom vo veci samej.

Krajský súd, rozhodujúc o podanom odvolaní žalobcu, uznesenie okresného súduč. k. 64 Cb 109/2014-121 z 25. júla 2014 svojím uznesením sp. zn. 41 Cob 461/2014z 18. septembra 2014 zmenil tak, že sťažovateľ je povinný strpieť užívanie nehnuteľnostítvoriacich   predmet   nájmu   vymedzený   nájomnou   zmluvou   o   nájme   lesných   pozemkovna hospodárenie v lesoch a o vykonávaní práva poľovníctva z 12. marca 2004 v znení jejdodatkov   č.   1   až   č.   10   zo   strany   žalobcu   v   rozsahu   a   na   účely   stanovené   dotknutounájomnou zmluvou v zmysle jej dodatkov, a to až do právoplatného rozhodnutia vo vecisamej, teda vo veci neplatnosti výpovede z predmetnej nájomnej zmluvy. Vo zvyšnej častinapadnuté rozhodnutie okresného súdu potvrdil.

Uznesenie krajského súdu sp. zn. 41 Cob 461/2014 z 18. septembra 2014 nadobudloprávoplatnosť 1. októbra 2014.

Sťažovateľ sťažnosť proti tomuto uzneseniu krajského súdu na porušenie základnéhopráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konaniepodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru odôvodnil tým, že so zmeňujúcim rozhodnutím krajského súdunemožno súhlasiť najmä preto, že takto formulované predbežné opatrenie je materiálnenevykonateľné. Odvolací súd sa uspokojil v odôvodnení svojho rozhodnutia s uvedenímpopisu zákonných podmienok vydania predbežného opatrenia bez toho, aby tieto podrobneskúmal.   Nevzal   do   úvahy,   že   v   priebehu   zmluvného   vzťahu   medzi   účastníkmi   bolok nájomnej zmluve uzatvorených desať dodatkov, predmetom ktorých bola najmä úpravavýmery predmetu nájmu, ktorá sa počas trvania zmluvného vzťahu postupne zmenšovala.Krajský súd nevzal do úvahy ani to, že v súbehu medzi účastníkmi boli „dve“ zmluvy, a tojedna na nájom lesných pozemkov na vykonávanie ťažby a druhá, predmetom ktorej mal byťnájom výkonu práva poľovníctva v poľovných revíroch v zmysle v tom čase účinnéhozákona   č.   23/1962   Zb.   o poľovníctve   v znení   neskorších   predpisov.   Zo znenia   výrokurozhodnutia krajského súdu nie je zrejmé, či sa vzťahuje aj na výkon práva poľovníctvaalebo nie. Okrem predmetnej spomínanej nájomnej zmluvy uzavrel sťažovateľ so žalobcomešte ďalšiu nájomnú zmluvu, a to nájomnú zmluvu o prenájme výkonu práva poľovníctvav ⬛⬛⬛⬛ z 10. marca 2005, pričom táto je duplicitná, hoci schválenáObvodným lesným úradom v Žarnovici. Navyše v čase, keď mala plynúť výpovedná lehota,sťažovateľ   nijako   nezasahoval   do   užívacieho   práva   žalobcu.   Podľa   nájomnej   zmluvyaj odopretím prevzatia výpovede prenajímateľa nájomcom sa táto považuje za doručenúa spôsobuje právne následky. Nie je pravdou tvrdenie žalobcu, podľa ktorého trval nájomnývzťah   bez   problémov.   Sťažovateľ   poukázal   i   na   to,   že   v   priebehu   trvania   nájmu   bolivykonávané pozemkové úpravy podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb.o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch,pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalejlen „zákon č. 330/1991 Zb.“). Rozhodnutiami obvodných pozemkových úradov vydanýchv rokoch   2007   –   2012   boli   schválené   pozemkové   úpravy   vo viacerých   dotknutýchkatastrálnych územiach ( ⬛⬛⬛⬛ ), čo maloza   následok   v   zmysle   §   14   ods.   8   zákona   č.   330/1991   Zb.   zánik   nájomných   vzťahovk pôvodným nehnuteľnostiam,   čím sa stali pozemky voľné. Krajský súd navyše nevzaldo úvahy, že právny stav užívania nehnuteľností sa riadi ustanoveniami zákona č. 504/2003Z.   z.   o nájme   poľnohospodárskych   pozemkov,   poľnohospodárskeho   podniku   a lesnýchpozemkov   a o zmene   niektorých   zákonov   v znení   neskorších   predpisov,   ktorý   upravujeaj následky skončenia nájomnej zmluvy. Nevykonateľné je predbežné opatrenie nariadenékrajským   súdom   aj   z   dôvodu,   že   vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   nemožno   presnedefinovať   pozemok   vo   vlastníctve   sťažovateľa,   ktorý   zaťažuje   predmetné   predbežnéopatrenie.   Aj   Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   (vo   veci   sp.   zn.   4   Cdo   95/2010)konštatoval,   že   materiálna   vykonateľnosť   exekučného   titulu   predstavuje   vlastnúrealizovateľnosť rozhodnutia, ktorá predpokladá reálnu existenciu oprávneného, povinného,ich presnú a jednoznačnú identifikáciu a tiež presné vymedzenie vymáhaného nároku a jehorozsahu; z exekučného titulu musí byť zrejmé, čo sa má nútene uskutočniť. Ako vyplývaz ďalších   rozhodnutí   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky,   rozhodnutie,   ktoré   tietonáležitosti   nemá,   nie   je   rozhodnutím   vykonateľným   a   nemôže   byť   podkladom   výkonurozhodnutia (napr. sp. zn. 5 Cdo 7/2010). Podľa názoru sťažovateľa by tieto požiadavkyspĺňalo iba také rozhodnutie, vo výroku ktorého by boli konkrétne uvedené údajmi podľakatastrálneho zákona nehnuteľnosti, ktorých sa týka, pretože iba takto nariadené predbežnéopatrenie by bolo v súlade s požiadavkou právnej istoty záväzné a určité.

Podaním   doručeným   ústavnému   súdu   11.   februára   2015   navrhol   sťažovateľústavnému   súdu   rozhodnúť   o   dočasnom   opatrení   a   odložiť   vykonateľnosť   uzneseniakrajského súdu sp. zn. 41 Cob 461/2014 z 18. septembra 2014. Svoj návrh odôvodnil tým,že takéto rozhodnutie by nebolo v rozpore s dôležitým verejným záujmom, ale najmä tým,že žalobca intenzívne na predmete nájmu ťaží, sťažovateľovi tým vzniká škoda a žalobcoviprospech. Sťažovateľ predložil ústavnému súdu odborné vyjadrenie č. 2/2015 vypracované ⬛⬛⬛⬛, súdnym znalcom v odbore lesníctvo, z 3. februára 2015, v ktoromznalec   uvádza,   že   od   1.   septembra   2014   ku   dňu   vypracovania   tohto   stanoviska   bolona pozemkoch sťažovateľa v obhospodarovaní žalobcu vyťažené drevo v množstve približne869 m3 v hodnote zaokrúhlene 32 200 €. S týmto odôvodnením žiadal sťažovateľ ústavnýsúd, aby odložil vykonateľnosť uznesenia krajského súdu sp. zn. 41 Cob 461/2014 z 18.septembra 2014 a zároveň uložil žalobcovi, aby sa dočasne zdržal oprávnenia priznanéhorozhodnutím krajského súdu.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnostinavrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebrániajeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovaniektorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhypodané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   predovšetkým   vtedy,   aknamietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základnéhopráva,   ktoré   označil   sťažovateľ,   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzioznačeným postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo,ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia aleboprocesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretožeuvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05,II. ÚS 20/05, IV. ÚS 50/05 a IV. ÚS 288/05).

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupomsvojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených   zákonomna inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch aleboo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ako vyplýva z petitu sťažnosti, sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vysloveniaporušenia uvedených základných práv uznesením krajského súdu sp. zn. 41 Cob 461/2014z 18. septembra 2014, a to jednak z dôvodu, že toto rozhodnutie považuje za nedostatočneodôvodnené, a jednak z dôvodu, že podľa presvedčenia sťažovateľa spôsobom aplikácieustanovení Občianskeho súdneho poriadku upravujúcich postup pri rozhodovaní o návrhochna vydanie predbežného opatrenia bol popretý ich účel zmysel, keď ich aplikáciou dospelkrajský súd jednak k záveru o potrebe dočasnej úpravy pomerov účastníkov predbežnýmopatrením a jednak preto, že výrok nariadeného predbežného opatrenia považuje sťažovateľza materiálne nevykonateľný.

Krajský súd uznesenie sp. zn. 41 Cob 461/2014 z 18. septembra 2014 odôvodniltakto:„Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal odvolanie v rozsahu podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné....

Podľa ust. § 74 ods. 1 O. s. p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

Podľa   §   76   ods.   1   písm.   e/   O.   s.   p.   predbežným   opatrením   môže   súd   nariadiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami.

Podľa   §   76   ods.   1   písm.   f/   O.   s.   p.   predbežným   opatrením   môže   súd   nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného   opatrenia   navrhovateľ   nenadobúda   práva,   o   ktorých   bude   rozhodnuté   až rozhodnutím vo veci samej. Ohrozenie spočívajúce v nebezpečenstve vzniku bezprostrednej ujmy musí byť konkrétne a ten, kto predbežné opatrenie navrhuje, musí uviesť také údaje, ktoré toto ohrozenie osvedčujú. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné   pre   záver   o   pravdepodobnosti   nároku,   ktorému   sa   má   poskytnúť   predbežná ochrana. Osvedčenie nároku a predpokladov musí byť nepochybné a presvedčivé.

V danej veci navrhovateľ osvedčoval potrebu nariadenia predbežného opatrenia voči odporcovi   tou   skutočnosťou,   že   vzhľadom   na   výpoveď   z   nájomnej   zmluvy,   ktorú   má uzatvorenú s odporcom, kedy podľa vlastného vyjadrenia odporcu dňa 31. 8. 2014 uplynie výpovedná   lehota,   čím   dôjde   k   zániku   predmetnej   nájomnej   zmluvy,   navrhovateľ   stratí legitímny titul na užívanie predmetných nehnuteľností, pričom jeho investície do strojov, zariadení, skladov a stavieb boli rozsiahle. Poukazoval na to, že návratnosť investície bola vypočítaná na dlhodobý prenájom, takže pri predčasnom vypovedaní nájomnej zmluvy by túto nešlo získať späť, stala by sa nenávratnou s tým, že predčasným znemožnením užívania predmetu nájmu utrpí navrhovateľ rozsiahle škody.

Obmedzenie vlastníckeho práva je možné len v nevyhnutnej miere (článok 20 ods. 4 Ústavy   Slovenskej   republiky),   čomu   zodpovedá,   ak   vo   výroku   uznesenia   o   nariadení predbežného   opatrenia   sú   konkretizované   čiastkové   zákazy   pre   odporcu,   ako   vlastníka dotknutej   nehnuteľnosti,   dôsledkom   čoho   je,   že   odporca   po   určitú   a   nevyhnutnú   dobu nemôže   vykonávať   určité   dispozičné   oprávnenia   vlastníka   nehnuteľnosti.   Predbežným opatrením nariadeným podľa ust. § 76 ods.1 písm. e/, f/ O. s. p. môže byť účastníkovi uložené, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami alebo aby niečo vykonal, niečoho sa   zdržal   alebo   niečo   znášal   (strpel).   Pri   rozhodovaní   o   predbežnom   opatrení   podľa citovaného   ustanovenia   súd   musí   zvažovať   primeranosť   ujmy,   ktorá   by   nariadením predbežného   opatrenia   vznikla   odporcovi,   nakoľko   táto   ujma   nesmie   byť   neprimeraná oproti   výhode,   ktorá   nariadením   predbežného   opatrenia   získa   navrhovateľ.   Výrok predbežného opatrenia musí byť preto jasný, určitý a zrozumiteľný, čo je predpokladom toho, aby uznesenie o nariadení predbežného opatrenia bolo vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej. Podľa názoru odvolacieho súdu výrok (petit) navrhovateľom požadovaného   predbežného   opatrenia   uvedenému   zodpovedá,   teda   predbežné   opatrenie nezasahuje neprimerane do práv odporcu.

Okresný súd okrem iného zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia aj z toho dôvodu, že pre rozhodnutie súdu o predbežnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia a keď rozhodoval o navrhovanom predbežnom opatrení nájomná zmluva trvá, keďže mala prípadná výpovedná doba uplynúť až dňa 31. 8. 2014. V čase, keď rozhodoval odvolací súd by už podľa vyjadrenia odporcu mal byť nájomný vzťah ukončený, tak ako to uviedol odporca v liste navrhovateľovi z 27. 6. 2014, kde uviedol, že nájomný   vzťah   bude   ukončený   k   31.   8.   2014.   Navrhovateľ   už   v   návrhu   na nariadenie predbežného opatrenia tak ako aj v odvolaní uvádzal, že sa bude domáhať návrhom vo veci samej neplatnosti výpovede nájomnej zmluvy,

ím osvedčil právny základ nároku proti odporcovi. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením   okresného   súdu,   že   medzi   navrhovaným   predbežným   opatrením   a   právnym vzťahom, ktorý je predmetom konania vo veci samej nie je vecná súvislosť.

Odvolací   súd   preskúmaním   veci   prišiel   k   záveru,   že   práve   tým,   že   navrhovateľ navrhuje, aby bol odporca povinný strpieť užívanie nehnuteľností tvoriacich predmet nájmu do doby, kým bude právoplatne rozhodnuté o neplatnosti výpovede z predmetnej nájomnej zmluvy   je daná   vecná   súvislosť medzi   navrhovaným predbežným   opatrením   a právnym vzťahom,   ktorý   je   predmetom   konania   vo   veci   samej   už   aj   s   poukazom   na   investície vynaložené   navrhovateľom,   ktorých   návratnosť   bola   podľa   navrhovateľa   vypočítaná na dlhodobý prenájom, keď zmluva mala trvať do 31. 12. 2026.

V posudzovanom prípade navrhovateľ   osvedčil   splnenie zákonných predpokladov podľa   Občianskeho   súdneho   poriadku   pre   nariadenie   predbežného   opatrenia   podľa citovaného   právneho   predpisu,   pretože   osvedčil   a/   existenciu   právnych   vzťahov   medzi účastníkmi konania, b/ potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania, c/ že v právnych vzťahoch medzi   účastníkmi   sa nevytvorí nenávratný stav a d/ že nariadené predbežné opatrenie neobmedzuje neprimeraným a ani absolútnym spôsobom odporcu ako vlastníka dotknutých nehnuteľností.

V pôvodnom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sa navrhovateľ domáhal, aby   súd   uložil   odporcovi   povinnosť   strpieť   užívanie   predmetných   nehnuteľností,   teda predmetu   nájmu   vymedzeného   Nájomnou   zmluvou   o   nájme   lesných   pozemkov na hospodárenie v lesoch a o vykonávaní práva poľovníctva dňa 12. 3. 2004 v znení jej Dodatkov č. 1 až č. 10 zo strany navrhovateľa v rozsahu a za účelom stanovených dotknutou nájomnou zmluvou v zmysle jej dodatkov, a to až právoplatného rozhodnutia vo veci samej, teda vo veci neplatnosti výpovede z predmetnej nájomnej zmluvy a zároveň žiadal, aby súd zakázal odporcovi akýmkoľvek spôsobom scudziť, predať, darovať, zameniť a akýmkoľvek spôsobom   zaťažiť,   najmä   zriadiť   záložné   právo,   či   vecné   bremeno,   a   to   k predmetným nehnuteľnostiam, teda predmetu nájmu vymedzeného Nájomnou zmluvou o nájme lesných pozemkov na hospodárenie v lesoch a o vykonávaní práva poľovníctva dňa 12. 3. 2004 v znení jej Dodatkov č. 1 až č. 10, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, teda vo   veci   neplatnosti   výpovede   z   predmetnej   nájomnej   zmluvy.   Okresný   súd   celý   návrh navrhovateľa   na   nariadenie   predbežného   opatrenia   zamietol.   V   odvolaní   proti napadnutému rozhodnutiu žiadal navrhovateľ už len zmeniť rozhodnutie okresného súdu tak, že súd nariaďuje predbežné opatrenie, ktorým sa odporcovi prikáže, že odporca je povinný   strpieť   užívanie   nehnuteľností   tvoriacich   predmet   nájmu   vymedzený   Nájomnou zmluvou   o   nájme   lesných   pozemkov   na   hospodárenie   v   lesoch   a   o   vykonávaní   práva poľovníctva zo dňa 12. 3. 2004 v znení jej Dodatkov č. 1 až č. 10 zo strany navrhovateľa v rozsahu a za účelom stanoveným dotknutou nájomnou zmluvou v zmysle jej dodatkov, a to až   do   právoplatného   rozhodnutia   vo   veci   samej,   teda   vo   veci   neplatnosti   výpovede z predmetnej nájomnej zmluvy.

Keďže samotný navrhovateľ žiadal v odvolaní zmeniť rozhodnutie okresného súdu tak, aby súd nariadil predbežné opatrenie len v rozsahu prvého petitu, odvolací súd, ktorý je   viazaný   rozsahom   odvolania   podľa   §   212   ods.   1   O.   s.   p.   v   tejto   časti   napadnuté rozhodnutie okresného súdu podľa § 220 O. s. p. zmenil a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Vo zvyšku ohľadne petitu, ktorým pôvodne navrhovateľ žiadal odporcovi zakázať akýmkoľvek spôsobom scudziť, najmä predať, darovať, zameniť a akýmkoľvek spôsobom zaťažiť, najmä zriadiť záložné právo či vecné bremeno, a to k predmetným nehnuteľnostiam, teda   predmetu   nájmu   vymedzeného   Nájomnou   zmluvou   o   nájme   lesných   pozemkov na hospodárenie v lesoch a o vykonávaní práva poľovníctva dňa 12. 3. 2004 v znení jej Dodatkov č. 1 a č. 10, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, teda vo veci neplatnosti z predmetnej nájomnej zmluvy, keďže nebolo napadnuté odvolaním, odvolací súd rozhodnutie okresného súdu v tejto časti podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.“

Ústavný súd uznáva, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konaniepodľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdnehorozhodnutia,   ktoré   jasne   a   zrozumiteľne   dáva   odpovede   na   všetky   právne   a   skutkovorelevantné   otázky   súvisiace   s   predmetom   súdnej   ochrany,   t.   j.   s   uplatnením   nárokova obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetkyotázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,prípadne   dostatočne   objasňujú   skutkový   a   právny   základ   rozhodnutia   bez   toho,   abyzachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenierozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základrozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právoúčastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).

Ústavný súd s poukazom na obsah citovaného odôvodnenia uznesenia krajského súdukonštatuje,   že   krajský   súd   odôvodnil   svoje   rozhodnutie   dostatočne.   Dal   jasnúa zrozumiteľnú   odpoveď   na   všetky   právne   a   skutkovo   relevantné   otázky   súvisiaces predmetom súdnej ochrany, ktoré boli v konaní nastolené. Takto krajský súd podrobnea jasne   vysvetlil,   z   akých   dôvodov   dospel   k   záveru,   že   podmienky   na   nariadeniepredbežného opatrenia boli splnené, najmä preto, že žalobca osvedčil existenciu nájomnejzmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi, jej výpoveď sťažovateľom a jej spornosť, ako ajuplynutie   výpovednej   doby.   Žalobca   osvedčil   i   naliehavosť   potreby   dočasnej   úpravypomerov   medzi   účastníkmi   predbežným   opatrením   v   záujme   predchádzania   vznikuhroziacej škody na strane žalobcu. Krajský súd vysvetlil i to, v čom videl potrebnú súvislosťmedzi   predbežným   opatrením   a   konaním   vo   veci   samej.   Odôvodnenie   rozhodnutiakrajského súdu preto spĺňa všetky požiadavky vyplývajúce zo základného práva na súdnuochranu a spravodlivý proces vo vzťahu k odôvodneniu súdneho rozhodnutia.

Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdomnie   je   chrániť   občana   pred   skutkovými   omylmi   všeobecných   súdov,   ale   chrániť   hopred takými   zásahmi   do   jeho   práv,   ktoré   sú   z   ústavného   hľadiska   neospravedlniteľnéa neudržateľné   (I.   ÚS   17/01).   Z   rozdelenia   súdnej   moci   v   ústave   medzi   ústavný   súda všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciachpatriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. I. ÚS 19/02).

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavaťa posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonovviedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmibol alebo nebol náležite zistený skutkový stav veci a aké skutkové zistenia a právne záveryzo   skutkového   stavu   všeobecný   súd   vyvodil.   Úloha   ústavného   súdu   sa   obmedzujena kontrolu   zlučiteľnosti   takejto   interpretácie   a   aplikácie   s   ústavou,   prípadnemedzinárodnými   zmluvami   o   ľudských   právach   a   základných   slobodách   (I.   ÚS   13/00,mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).

S ohľadom na uvedené zaoberal sa preto ústavný súd otázkou, či krajský súd svojímrozhodnutím nepoprel účel, zmysel a princípy ustanovení Občianskeho súdneho poriadkuupravujúcich postup pri rozhodovaní o návrhoch na vydanie predbežného opatrenia, keď ichaplikáciou dospel k záveru o potrebe dočasnej úpravy pomerov účastníkov predbežnýmopatrením. Ústavný súd však žiadne skutočnosti, ktoré by takýto záver mohli signalizovať,nezistil.

Pokiaľ sťažovateľ argumentuje tým, že výrok predbežného opatrenia je materiálnenevykonateľný, a tvrdí, že takým by bol iba v prípade, ak by v ňom boli údajmi podľakatastra   nehnuteľností   špecifikované   pozemky,   ktorých   sa   týka,   s   touto   argumentáciousťažovateľa   sa   ústavný   súd   nestotožnil.   Krajský   súd   vo   výroku   predbežného   opatreniadostatočne určitým spôsobom formuloval povinnosť uloženú sťažovateľovi, keď uviedol, žeje povinný strpieť užívanie nehnuteľností tvoriacich predmet nájmu vymedzený nájomnouzmluvou   o   nájme   lesných   pozemkov   na   hospodárenie   v   lesoch   a   o   vykonávaní   právapoľovníctva z 12. marca 2004 v znení jej dodatkov č. 1 až č. 10, a trvanie predbežnéhoopatrenia   obmedzil   do   právoplatného   rozhodnutia   vo   veci   neplatnosti   výpovedez predmetnej nájomnej zmluvy.

Kontrolou   zlučiteľnosti   interpretácie   a   aplikácie   dotknutých   ustanovení   právnehoporiadku   krajským   súdom   so   sťažovateľom   označenými   ustanoveniami   ústavy   dospelústavný   súd   k   záveru,   že   je   vylúčené,   aby   uznesením   krajského   súdu   mohlo   dôjsťk porušeniu sťažovateľom označených práv. Iba to, že sťažovateľ sa s názorom krajskéhosúdu   vyjadreným   v   napadnutom   rozsudku   nestotožňuje,   ešte   nemôže   zakladať   splneniepodmienok prijateľnosti jeho sťažnosti. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa odmietolpodľa § 25 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

S ohľadom na uvedené nebolo už dôvodné osobitne sa zaoberať návrhom sťažovateľana vydanie dočasného opatrenia.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovejčasti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. júna 2015