znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 378/2023-12

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) a sudcov Jany Laššákovej a Petra Molnára v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky ⬛⬛⬛⬛ , ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej JUDr. Rastislavom Zimmermannom, advokátom, Pribišova 2, Bratislava, proti postupu Okresného súdu Bratislava III (v súčasnosti Mestský súd Bratislava IV) v konaní vedenom pod sp. zn. 11Csp/13/2021 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci

1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 7. júla 2023 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11Csp/13/2021 (ďalej len „napadnuté konanie“). Sťažovateľka navrhuje, aby jej ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie v sume 3 500 eur a náhradu trov konania na účet jej právneho zástupcu.

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola v právnom postavení žalobkyne stranou sporu o zaplatenie 18 412,48 eur s príslušenstvom. Napadnuté konanie začalo podaním žaloby 12. februára 2021, spolu s ktorou bol okresnému súdu doručený aj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Dňa 11. marca 2021 okresný súd vydal uznesenie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia, proti ktorému podal žalovaný odvolanie. Dňa 22. júna 2021 odvolací súd v konaní vedenom pod sp. zn. 8CoCsp/13/2021 rozhodnutie okresného súdu zmenil a návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. Dňa 16. júla 2021 sťažovateľka doručila okresnému súdu žiadosť o nariadenie termínu pojednávania. Dňa 7. septembra 2021 bolo sťažovateľke doručené vyjadrenie žalovaného k žalobe, ku ktorému sťažovateľka podala 8. novembra 2021 repliku. Sťažnosťou z 2. júna 2022 adresovanou predsedovi súdu sa sťažovateľka domáhala nápravy prieťahov v konaní, keďže od 8. novembra 2021 okresný súd nekonal. Sťažnosť na prieťahy bola posúdená ako nedôvodná. Dňa 16. augusta 2022 bola sťažovateľka predvolaná na pojednávanie konané 14. novembra 2022. Okresný súd vo veci rozhodol 26. apríla 2023, keď vydal uznesenie o schválení zmieru, ktoré bolo právnemu zástupcovi sťažovateľky doručené 17. mája 2023.

II.

Argumentácia sťažovateľky

3. Proti postupu okresného súdu v napadnutom konaní podala sťažovateľka túto ústavnú sťažnosť, v ktorej argumentuje, že napadnuté konanie bolo vedené viac ako 2 roky, 3 mesiace a 12 dní. Z uvedenej doby predstavoval prieťah 1 rok a 8 mesiacov (odo dňa podania žaloby 14. 1. 2021 až po nariadenie prvého pojednávania 14. 11. 2022), čo predstavuje viac ako polovicu doby trvania konania. V napadnutom konaní dochádzalo k prieťahom, ktoré boli spôsobené nekonaním zo strany okresného súdu, na základe čoho sa sťažovateľka nemohla domôcť právoplatného rozhodnutia súdu v primeranej dobe. Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd zohľadnil túto bezprecedentnú dĺžku súdneho konania v tak jednoduchej právnej veci, akou je náhrada škody, a vyslovil záver o porušení základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

4. Podstatou ústavnej sťažnosti je namietané porušenie základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní.

5. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. III. ÚS 20/00, II. ÚS 12/01, IV. ÚS 37/02, IV. ÚS 258/2012, II. ÚS 478/2021, I. ÚS 329/2022 III. ÚS 290/2022) sa ochrana základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. právu na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany označených práv orgánom verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom) ešte mohlo dochádzať alebo porušenie v tom čase ešte mohlo trvať. To znamená, že ústavný súd pri skúmaní porušenia označených práv zohľadňuje aj to, či u sťažovateľa objektívne ide o odstránenie stavu právnej neistoty v jeho veci, pretože len v takom prípade možno uvažovať o ich porušení (IV. ÚS 226/04, IV. ÚS 202/2010). Ak v čase doručenia ústavnej sťažnosti ústavnému súdu už nemohlo dochádzať k porušovaniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom všeobecného súdu, ústavný súd ústavnú sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú.

6. V nadväznosti na uvedený právny názor ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva významnú preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (m. m. IV. ÚS 225/05, III. ÚS 317/05, II. ÚS 67/06).

7. Sama sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uviedla, že okresný súd uznesením č. k. 11Csp/13/2021- z 26. apríla 2023 schválil zmier, čím bolo napadnuté konanie meritórne skončené. Písomné vyhotovenie uznesenia bolo sťažovateľke doručené 17. mája 2023 a žalovanému 22. mája 2023. Proti uzneseniu o schválení zmieru odvolanie nie je prípustné.

8. Ústavný súd uzatvára, že ústavná sťažnosť sťažovateľky mu bola doručená 7. júla 2023, teda v čase, keď bola vec okresným súdom právoplatne meritórne rozhodnutá, a preto už nemohlo dochádzať k porušovaniu označených práv sťažovateľky.

9. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, vychádzajúc z podstaty a účelu základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky posúdil ako zjavne neopodstatnenú a ako takú ju v zmysle § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) po jej predbežnom prerokovaní odmietol.

10. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti v celom rozsahu bolo bez právneho významu rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľky obsiahnutých v petite jej ústavnej sťažnosti, keďže rozhodovanie o nich je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. augusta 2023

Ľuboš Szigeti

predseda senátu