SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 378/2015-8
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. júna 2015 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosaa Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Polákom,Advokátska kancelária, Radlinského 1718, Dolný Kubín, vo veci namietaného porušeniajeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu vŽiline sp. zn. 14 Cob 112/2014 z 8. júla 2014 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. októbra2014 prostredníctvom poštovej prepravy doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietaporušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalejlen „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd a práv (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len„krajský súd“) sp. zn. 14 Cob 112/2014 z 8. júla 2014 (ďalej len „uznesenie krajskéhosúdu“).
Z obsahu sťažnosti vyplýva: „Okresný súd v Žiline uznesením sp. zn. 19Cb/828/1998-188 zo dňa 07.01.2014, rozhodol, že odpor žalovaného zo dňa 27.04.1998 proti platobnému rozkazu Okresného súdu Žilina sp. zn. 1Rob/2979/96 zo dňa 14.02.1997 ako odpor podaný oneskorene odmieta. Proti uvedenému uzneseniu o zamietnutí odporu podal sťažovateľ v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho odvolanie. Žalovaný namietal, že mu súd prvého stupňa svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom tým, že platobný rozkaz mu nemohol byť doručený, nakoľko podpis na doručenke nepatrí jemu.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým súd znemožní účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom. Vydaniu meritórneho rozhodnutia teda predchádzala vada konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, kedy meritórne rozhodnutie nemalo byť vôbec vydané.
Odňatím možnosti konať pred súdom je taký postup súdu, ktorým bolo účastníkovi konania znemožnené uplatňovať v súdnom konaní tie procesné práva, ktoré účastníkovi patria podľa jednotlivých ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.
Aby mal účastník konania – žalovaný – možnosť reálne a efektívne chrániť svoje práva a oprávnené záujmy v konaní pred súdom, musí mu byť umožnené vyjadriť sa ku všetkým tvrdeniam. Súčasťou O.s.p. sú viaceré ustanovenia, ktorých účelom je zabezpečiť dodržiavanie a skutočné naplnenie tohto práva účastníka. Konanie prvostupňového súdu je postihnuté vadou, nakoľko žalovaný doručovanú zásielku neprevzal osobne a podpis na doručenke, ktorá sa nachádza v spise nie je jeho...
Odňatím možnosti konať pred súdom je taký postup súdu, ktorým bolo účastníkovi konania znemožnené uplatňovať v súdnom konaní tie procesné práva, ktoré účastníkovi patria podľa jednotlivých ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.
Postupom prvostupňového súdu a následne aj postupom odvolacieho súdu bola žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom a tým mu bola znemožnená realizácia procesných práv priznaných Ústavou SR a Občianskym súdnym poriadkom.
Aby mal účastník konania – žalovaný – možnosť reálne a efektívne chrániť svoje práva a oprávnené záujmy v konaní pred súdom, musí mu byť umožnené vyjadriť sa ku všetkým tvrdeniam. Súčasťou O.s.p. sú viaceré ustanovenia, ktorých účelom je zabezpečiť dodržiavanie a skutočné naplnenie tohto práva účastníka. Konanie prvostupňového súdu je postihnuté vadou, nakoľko sa na doručenke nenachádza podpis žalovaného, teda platobný rozkaz nikdy neprevzal. Zákon pritom výslovne ukladá súdu povinnosť doručiť platobný rozkaz do vlastných rúk, v záujme ochrany odporcu je preto náhradne doručenie vylúčené. Sťažovateľ si uplatnil svoje základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy tým, že sa v pozícii odporcu domáhal toho, aby bol platobný rozkaz zrušený, nakoľko ho odporca nikdy osobne neprevzal, pričom zákon výslovne ukladá povinnosť doručiť platobný rozkaz do vlastných rúk žiadal, aby bolo nariadené pojednávanie a po vykonanom dokazovaní návrh zamietnutý.“
Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:«1. „Uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. Cob/112/2014-210 zo dňa 08.07.2014 bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 46 Ústavy SR, spočívajúce v práve na súdnu ochranu na nezávislom a nestrannom súde a základné právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, spočívajúce v práve na spravodlivé súdne konanie.“
2. „Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Cob/112/2014-210 zo dňa 08.07.2014, ktorým potvrdil uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. 19 Cb 828/1998-188 zo dňa 07.01.2014 a vec vracia Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie.“
3. „Zároveň sťažovateľ žiada priznať náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.106,84 € a túto poukázať jeho právnemu zástupcovi na účet vedený vo
“»
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd aleboľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších prepisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, aktento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súdskúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiuna ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanienemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhypodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bezústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavneneopodstatnený.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľnevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranujeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľoprávnený podľa osobitných predpisov.
Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú danédôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšiekonanie.
Z petitu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa domáha vyslovenia porušenia svojichpráv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupomsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonomna inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch aleboo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom tvrdil, že mu postupom Okresného súduŽilina a postupom krajského súdu, ktorý svojím uznesením potvrdil rozsudok Okresnéhosúdu Žilina
. k. 19 Cb 828/1998-188 zo 7. januára 2014 bola odňatá možnosť konať pred súdom.Sťažovateľ namietal, že nemohol v postavení žalovaného realizovať všetky svoje procesnépráva, ktoré mu ako účastníkovi konania priznáva zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdnyporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“).
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 OSP dovolaním možno napadnúť právoplatnérozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Podľa ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f) OSP dovolanie je prípustné proti každémurozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosťkonať pred súdom.
Z citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že sťažovateľ mámožnosť domáhať sa preskúmania postupu okresného súdu v spojení s postupom krajskéhosúdu na Najvyššom súde Slovenskej republiky v rámci dovolacieho konania, so zreteľomna dovolací dôvod podľa ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f) OSP.
Vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákonsťažovateľovi na ochranu jeho základného práva účinne poskytuje a na použitie ktorých jeoprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľačl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základnýchpráv a slobôd pred ústavným súdom. V tejto spojitosti ústavný súd pripomína, že sťažovateľnie je oprávnený vyberať si orgán verejnej moci, ktorý mu má poskytnúť ochranu tvrdenéhoporušenia jeho základného práva. Ústavnou i zákonnou povinnosťou sťažovateľa bolovyčerpať všetky právne prostriedky ochrany jeho tvrdeného porušenia základného práva, takako mu to umožňuje právny poriadok Slovenskej republiky.
Ústavný súd zotrváva v súlade so svojou doterajšou judikatúrou na tom, že sťažovateľje pred podaním sťažnosti ústavnému súdu povinný vyčerpať všetky právne prostriedky,ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a napoužitie ktorých je oprávnený podľa osobitných predpisov (napr. III. ÚS 152/03, II. ÚS94/06).
Na základe uvedených skutočností ústavný súd túto sťažnosť podľa § 25 ods. 2zákona o ústavnom súde odmietol pre neprípustnosť.
Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať saďalšími požiadavkami sťažovateľa v nej obsiahnutými.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. júna 2015