znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 378/2010

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. septembra 2010 predbežne prerokoval sťažnosť M. Ž., P. B., zastúpeného advokátkou JUDr. I. G., Advokátska kancelária B. F., s. r. o., P., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Úradu justičnej a kriminálnej polície, odboru skráteného vyšetrovania, Okresného riaditeľstva   Policajného   zboru   v   Považskej   Bystrici,   v   konaní vedenom   pod sp. zn. ČVS: ORP-520/OSV-PB-2008 a jeho uznesením z 26. júna 2008, ako aj postupom Okresnej prokuratúry Považská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. Pv 694/2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. Ž.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. apríla 2010 doručená sťažnosť M. Ž., P. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Úradu justičnej a kriminálnej polície,   odboru   skráteného   vyšetrovania,   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru v Považskej Bystrici (ďalej len „úrad justičnej a kriminálnej polície“) v konaní vedenom pod   sp.   zn.   ČVS: ORP-520/OSV-PB-2008   a   jeho   uznesením   z   26.   júna   2008,   ako   aj postupom   Okresnej   prokuratúry   Považská   Bystrica   (ďalej len   „okresná   prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. Pv 694/2008.

2.   Z   obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   poverený   príslušník   Policajného   zboru   úradu justičnej a kriminálnej polície (ďalej len „policajt“) uznesením sp. zn. ČVS: ORP-520/OSV-PB-2008 z 26. júna 2008 rozhodol podľa § 214 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) o postúpení veci, v ktorej   bolo začaté trestné stíhanie pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.   1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) a v ktorej mal sťažovateľ procesné postavenie poškodeného.

3.   Dôvodom   postúpenia   označenej   veci   Obvodnému   úradu,   odboru   všeobecnej vnútornej   správy   v   Považskej   Bystrici   bol   záver   policajta,   že   výsledky   skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný   čin, ale ide o   skutok,   ktorý   by mohol   byť priestupkom   proti   občianskemu   spolunažívaniu   podľa   §   49   ods.   1   písm.   d)   zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

4.   Sťažovateľ   ako   poškodený   podal   3.   júla 2008   prostredníctvom   svojej   právnej zástupkyne proti označenému uzneseniu úradu justičnej a kriminálnej polície z 26. júna 2008   sťažnosť,   o   ktorej   nebolo   rozhodnuté   aj   napriek   tomu,   že   právna   zástupkyňa sťažovateľa   podaním   z   28.   januára 2009   požiadala okresnú   prokuratúru   o   preskúmanie postupu policajta a o odstránenie zbytočných prieťahov v konaní (v súvislosti s predložením veci   prokurátorovi   na   rozhodnutie   o   sťažnosti)   a   nasledujúcim   podaním   okresnej prokuratúre z 11. februára 2010 vybavenie žiadosti z 28. januára 2009 urgovala.

5. Sťažovateľ tvrdí, že úrad justičnej a kriminálnej polície a okresná prokuratúra svojou   nečinnosťou   v   označenej   veci   (na   okresnej   prokuratúre   vedenej   pod sp. zn. Pv 694/2008)   porušili jeho základné   právo   na prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov.

6. Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil: „Nečinnosťou Okresného riaditeľstva PZ v Považskej Bystrici, odboru skráteného vyšetrovania, oddelenia skráteného vyšetrovania, v konaní ČVS: ORP-520/OSV-PB-2008 a Okresnej   prokuratúry   Považská   Bystrica   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   PV-694/2008 došlo   k porušeniu   základného   práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov upraveného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Okresná prokuratúra Považská Bystrica je povinná odstrániť prieťahy   a vo veci konať   a   je   povinná   uhradiť   sťažovateľovi   2500   Eur   ako   náhradu   nemajetkovej   ujmy v peniazoch a nahradiť sťažovateľovi trovy tohto konania.“

II.

1.   Podľa   čl.   124   ústavy   ústavný   súd   je   nezávislým   súdnym   orgánom   ochrany ústavnosti.

2. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

3. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.

4.   Podľa   čl.   127   ods.   3   ústavy   ústavný   súd   môže   svojím   rozhodnutím,   ktorým vyhovie   sťažnosti,   priznať tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1 boli   porušené,   primerané finančné zadosťučinenie.

5. Podľa čl. 131 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa čl. 127 ústavy v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.

6.   Podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   ústavný   súd   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

7. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

8. Podľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa návrh neodložil alebo neodmietol, prijme sa na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu.

9. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

10. Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

11. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez   zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

III.

1.   Ústavný   súd   si   v   súvislosti   s   prípravou   predbežného   prerokovania   sťažnosti vyžiadal vyšetrovací spis úradu justičnej a kriminálnej polície sp. zn. ČVS: ORP-520/OSV-PB-2008, ako aj dozorový spis okresnej prokuratúry sp. zn. Pv 694/2008, z ktorých vyplýva, že   na   základe   sťažovateľovho   oznámenia   z   26.   apríla   2008,   podaných   vysvetlení a lekárskeho vyjadrenia z 21. mája 2008 policajt uznesením sp. zn. ČVS: ORP-520/OSV-PB-2008   zo   16.   júna   2008   rozhodol   podľa   §   199   ods.   1   Trestného   poriadku   o   začatí trestného stíhania v trestnej veci pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, ktorým mala byť sťažovateľovi spôsobená ujma na zdraví.

2. Po vykonaní viacerých procesných úkonov (výsluchu svedkov, výsluchu svedka – poškodeného, resp. jeho právnej zástupkyne – splnomocnenkyne, a zadovážení odborného vyjadrenia o spôsobe vzniku, charaktere, závažnosti a následkoch poranení poškodeného) v dňoch 17. až 25. júna 2008 policajt uznesením sp. zn. ČVS: ORP-520/OSV-PB-2008 z 26. júna   2008   rozhodol   podľa   §   214   ods.   1   Trestného   poriadku   o   postúpení   veci obvodnému   úradu   na   konanie   o   priestupkoch.   Uznesenie   bolo   doručené   okresnej prokuratúre 1. júla 2008.

3. Sťažovateľ, ktorý v trestnom konaní uplatnil nárok na náhradu škody, podal 3. júla 2008   prostredníctvom   svojej   právnej   zástupkyne   proti   označenému   uzneseniu   úradu justičnej a kriminálnej polície z 26. júna 2008 sťažnosť.

4. Sťažnosť bola predložená okresnej prokuratúre 8. júla 2008. Právna zástupkyňa sťažovateľa   podaním   z   28.   januára 2009   požiadala okresnú   prokuratúru   o   preskúmanie postupu policajta a o odstránenie zbytočných prieťahov v konaní (v súvislosti s predložením veci   prokurátorovi   na   rozhodnutie   o   sťažnosti)   a   nasledujúcim   podaním   okresnej prokuratúre z 11. februára 2010 vybavenie žiadosti z 28. januára 2009 urgovala.

5. Prokurátor okresnej prokuratúry uznesením sp. zn. Pv 694/2008 z 1. júna 2010 sťažnosť proti uzneseniu úradu justičnej a kriminálnej polície z 26. júna 2008 o postúpení veci zamietol stotožniac sa so záverom, že skutok, ktorého sa trestné konanie týkalo, nie je trestným činom. V priebehu trestného konania nebolo vznesené obvinenie žiadnej osobe.

IV.

1. Účelom,   podstatou   a   zmyslom   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy je odstránenie stavu právnej neistoty,   v ktorej   sa   nachádza osoba domáhajúca sa   rozhodnutia   orgánu   verejnej moci. Ťažiskovým pojmom a komponentom tohto základného práva je to, že jeho ochrana sa uplatňuje   vo   veci   účastníka   konania,   v   jeho   záležitosti   (obdobne   napr.   I.   ÚS   18/06, II. ÚS 75/2010).

2.   Uplatnenie   nároku   poškodeným   na   náhradu   škody   v   trestnom   konaní   vytvára prekážku paralelného prerokovania a rozhodnutia o tom istom nároku všeobecným súdom v rámci občianskoprávneho konania. Preto konanie a rozhodovanie o nároku na náhradu škody v rámci trestného konania vo vzťahu k poškodenému spadá do pôsobnosti základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

3. Z uvedeného vyplýva, že uplatňovanie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy poškodeným v rámci trestného konania je podmienené tým, aby v trestnom konaní uplatnil nárok na náhradu škody.

4. Až vznesením obvinenia však poškodeným uplatnený nárok na náhradu škody v trestnom konaní získava podobu nároku uplatneného proti konkrétnej osobe (obdobne ako v prípade uplatnenia takéhoto nároku na náhradu škody v občianskom súdnom konaní).

5. Od momentu, keď poškodený uplatnil nárok na náhradu škody v trestnom konaní a došlo   aj   k   vzneseniu   obvinenia   proti   konkrétnej   osobe,   dochádza   ku   konštituovaniu procesných   vzťahov, v rámci ktorých   sa môže realizovať zodpovednostný vzťah medzi konkrétnymi   subjektmi,   medzi   poškodeným   a   obvineným   (resp.   neskôr   obžalovaným) v rámci tzv. adhézneho konania.

6. Až   vznesenie   obvinenia   je   teda   tým   momentom,   ktorý   dáva   poškodenému v trestnom konaní možnosť uplatňovať si ochranu proti konkrétnemu možnému pôvodcovi svojho   poškodenia,   a   teda   z   neho   robí   „vec“,   na   ktorej   prerokovanie   bez   zbytočných prieťahov má nárok v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (obdobne napr. II. ÚS 75/2010).

7. Základné   právo   poškodeného   v   trestnom   konaní   na   prerokovanie   jeho   veci bez zbytočných   prieťahov   zaručené   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   je   preto   uplatniteľné   až po vznesení   obvinenia   proti   konkrétnej   osobe   (obdobne   napr.   III.   ÚS   109/06, II. ÚS 75/2010).

8. V konaní vedenom úradom justičnej a kriminálnej polície pod sp. zn. ČVS: ORP-520/OSV-PB-2008   síce   sťažovateľ   uplatnil   nárok   na   náhradu   škody   ako   poškodený, k vzneseniu obvinenia žiadnej osobe v danej veci však nikdy nedošlo.  

9.   Z   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   po   predbežnom prerokovaní   odmietol   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   z   dôvodu   zjavnej neopodstatnenosti.

10. Ústavný   súd   vzhľadom   na   horeuvedené   rozhodol   tak,   ako   to   je   uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. septembra 2010