znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 378/09-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. novembra 2009 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti M., spol. s r. o., N., právne zastúpenej advokátkou JUDr. G. K., N., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky   a práva   podľa   čl.   6 ods.   1 Dohovoru   o ochrane ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Er 4562/08 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   M.,   spol.   s   r.   o., o d m i e t a   ako   zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. októbra 2009 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti M., spol. s r. o., N. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa   čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Er 4562/08.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že okresným súdom bol v konaní vedenom pod sp. zn. 18 Rob 277/08 z 3. septembra 2008 vydaný platobný rozkaz v prospech sťažovateľky, na základe ktorého bol odporca povinný zaplatiť jej sumu 333 332,50 Sk s príslušenstvom. Tento   platobný   rozkaz sa   stal   právoplatným a   vykonateľným. Pretože   odporca   nesplnil povinnosť uloženú mu súdom, sťažovateľka podala 14. novembra 2008 na Exekútorskom úrade   JUDr. B.   V.   návrh   na   výkon   rozhodnutia.   Pretože   okresný   súd   bol   nečinný, sťažovateľka podala sťažnosť predsedovi súdu 17. júna 2009 a až na základe tejto sťažnosti bolo   súdnej   exekútorke   doručené   poverenie   na   uskutočnenie   exekúcie   a   následne   bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie 22. júna 2009, ktoré bolo vydané 13. mája 2009. Konaním   okresného   súdu   tak   došlo   k   právnej   neistote   sťažovateľky,   o   čom   svedčí   aj účelová zmena v obchodnej spoločnosti, ktorá má plniť, čo v konečnom dôsledku môže znamenať   neúspešné   vymoženie   súdom   priznanej   pohľadávky.   Na   základe   uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1.)   Okresný   súd   v   Martine   svojím   postupom   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.: 17 Er 4562/08, porušil zákonné právo M., s. r. o., so sídlom N.(...) na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.) M., s. r. o., so sídlom N.(...) sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie ako náhrada nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch v sume 10.000,- EUR(...).

Zároveň žiadam priznať mi právo na náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyhl. 655/2004 Z. z., § 11, ods. 2, s poukazom na vetu za bodkočiarkou, odvolávajúcu sa na § 10, ods. 1, 2(...) spolu 689,38 €.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanovený   zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O   zjavne   neopodstatnený   návrh   ide   vtedy,   ak   ústavný   súd   pri   jeho   predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (I. ÚS 117/05, I. ÚS 225/05).

Sťažovateľka   namietala   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Er 4562/08.

Vychádzajúc z   obsahu   sťažnosti   a   jej   príloh,   ako   aj   z   obsahu   súvisiaceho   spisu ústavný súd zistil, že 25. novembra 2008 bola okresnému súdu doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sťažovateľkou. Súdna exekútorka 3. apríla 2009 a 5. júna 2009   urgovala okresný   súd   na   zaslanie poverenia   na   uskutočnenie   exekúcie.   Poverenie súdnej exekútorke na vykonanie exekúcie bolo vydané 13. mája 2009 a doručené 22. júna 2009. Sťažnosť na prieťahy v konaní sťažovateľka podala na okresnom súde 17. júna 2009.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   (II.   ÚS   57/01,   I.   ÚS   46/01, I. ÚS 66/02).   Pojem   „zbytočné   prieťahy“   obsiahnutý   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   je   pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne   okolnosti   veci   sa   totiž   postup   dotknutého   súdu   nemusí   vyznačovať   takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl.   48   ods.   2 ústavy   (napr. I.   ÚS   63/00).   Ústavný   súd už vo svojich   predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 42/01).

V danej veci ústavný súd zistil, že okresný súd bol nečinný vo veci po dobu šesť mesiacov z vlastnej viny a bez pričinenia iných okolností. Avšak s ohľadom na uvedenú skutočnosť a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou činnosťou neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup okresného súdu v označenom konaní po prípadnom prijatí návrhu   (sťažnosti)   na   ďalšie   konanie   kvalifikovať   ako   porušenie   základného   práva sťažovateľky zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, pretože neišlo o takú dlhú dobu nečinnosti súdu, ktorá by mohla ohroziť jej základné právo, ktorého porušenie sťažnosťou namietala. Z uvedeného dôvodu preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti už nepripadalo do úvahy rozhodovať o ďalších nárokoch sťažovateľky uplatnených v jej sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. novembra 2009