znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 377/09-31

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   16.   februára   2010 v senáte   zloženom   z predsedu   Lajosa   Mészárosa   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Sergeja Kohuta o sťažnosti I. K., B., zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 171/05 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo I. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 171/05   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Bardejov p r i k a z u j e,   aby   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn. 3 C 171/05 konal bez zbytočných prieťahov.

3. I. K. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc   eur),   ktoré   j e   Okresný   súd   Bardejov   p o v i n n ý   zaplatiť   mu   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bardejov j e   p o v i n n ý   uhradiť I. K. trovy právneho zastúpenia v sume   292,38 €   (slovom   dvestodeväťdesiatdva   eur   a tridsaťosem   centov) na   účet   jeho právnej zástupkyne JUDr. I. R., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 12. novembra 2009 prijal na ďalšie konanie sťažnosť I. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho   základného   práva   zaručeného v čl. 46   ods.   1 a čl.   48 ods. 2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 171/05. Ústavný súd súčasne rozhodol o žiadosti   sťažovateľa   o   ustanovenie   právneho   zástupcu   na   zastupovanie v   konaní pred ústavným súdom a ustanovil mu za právnu zástupkyňu advokátku JUDr. I. R.

Právna zástupkyňa sťažovateľa 29. decembra 2009 doručila ústavnému súdu podanie, ktorým kvalifikovane upravila petit a odôvodnenie sťažnosti sťažovateľa z 29. septembra 2009.Z upresnenej sťažnosti vyplynulo najmä, že:„... žaloba   bola   podaná   na   tomto   súde   dňa   21.6.2005.   Dňa   14.11.2005   vyzval okresný súd sťažovateľa na odstránenie nedostatkov vád podania podľa ustanovenia § 43 ods. 1.

Pre postup súdu, ktorý doručoval žalobu odporcom, pred tým, než vyzval sťažovateľa na odstránenie vád podania, ktoré podľa názoru súdu bránili jeho prejednaniu, nemožno nájsť logické vysvetlenie. Ak totiž údajné vady návrhu bránili jeho prejednaniu a nebolo možné pre tento nedostatok v konaní pokračovať, javí sa ako nanajvýš neefektívny taký postup   súdu,   keď   najprv   takéto   podanie   (podľa   jeho   názoru   podanie   nespôsobilé   na prejednanie) doručoval ostatným účastníkom konania na vyjadrenie...

Po tomto podaní sťažovateľa nasledovala 7 mesačná nečinnosť okresného súdu. Dňa 25.8.2006 vyzval sťažovateľa, aby uviedol, čoho sa svojim návrhom domáha, pričom   v   odôvodnení   uznesenia   zo   dňa   25.8.2006   sa   uvádzajú   v   podstate   tie   isté skutočnosti, ako v uznesení zo dňa 14.11.2005.

K   tomuto   uzneseniu   sa   sťažovateľ   vyjadril   podaním,   ktoré   doručil   súdu   dňa 13.9.2006.

Na   deň   14.9.2009,   teda   takmer   4   roky   a   2   mesiace   po   podaní   žaloby...,   bolo nariadené prvé pojednávanie vo veci.

Toto   pojednávanie,   ktoré   nebolo   meritórne,   v   dôsledku   neúčasti   na   strane žalovaných bolo odročené na deň 10.11.2009, pričom tento termín... bol zrušený.

Z   uvedeného   vyplýva,   že   v   predmetnej   veci,   v   priebehu   viac   než   4   rokov,   bolo vykonané   jediné   pojednávanie,   niet   pochybností   o   tom,   že   činnosť   Okresného   súdu v Bardejove nesmeruje k odstráneniu právnej neistoty účastníka konania. K tomuto záveru možno   dôjsť   tak   so   zreteľom   na   zmätočný   a   neefektívny   postup   súdu   od   21.6.2005   do 13.9.2006,   keď   súd,   doručoval   údajne   neúplné   podanie   sťažovateľa   odporcom,   neskôr podľa ustanovenia § 43 vyzval sťažovateľa na odstránenie vád podania a to pod hrozbou odmietnutia   podania   a   napriek   tomu,   že   sťažovateľ   tejto   výzve   nevyhovel,   vychádzajúc z názoru, že jeho žaloba spĺňa náležitosti uvedené v ustanovení § 42 ods. 3 O.s.p., bol nečinný 7 mesiacov.

Po uplynutí tejto doby v rozpore s platnými ustanoveniami O.s.p., predovšetkým § 42 ods. 3 a § 43, vyzval opätovne sťažovateľa na odstránenie nedostatkov podania.

Odo   dňa   13.9.2006   až   do   14.9.2009,   teda   3   roky,   bol   súd   vo   veci   sťažovateľa absolútne nečinný.

Podľa   §   6   O.s.p.   -   súd   v   konaní   postupuje   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná.

Podľa § 100 ods. 1 O.s.p. - len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Podľa článku 6 ods. 1 vety prvej Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov č. 3, 5 a 8, každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne   a   v   primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a   nestranným   súdom   zriadeným zákonom,   ktorý   rozhodne   o   jeho   občianskych   právach   alebo   záväzkoch,   alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa   článku   48   ods.   2   Ústavy   SR   -   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom...

V   predmetnej   veci   porušenie   práv   sťažovateľa   spočíva   tak   v   zmätočnosti a neefektívnosti postupu súdu od podania žaloby až do 14.9.2009, ako aj v úplnej nečinnosti súdu od 13.9.2006 do 14.9.2009.

Vzhľadom na vyššie uvedené, sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vo veci rozhodol týmto nálezom:

Právo sťažovateľa na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené v článku 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zakotvené v článku 6 ods.   1   vety   prvej   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   v   znení protokolov   č.   3,5   a 8   bolo   postupom   Okresného   súdu   v   Bardejove   vo   veci   sp.   zn. 3 C 171/2005 porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresný súd v Bardejove konal vo veci vedenej na Okresnom súde v Bardejove pod sp. zn. 3 C 171/2005 bez prieťahov. Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Okresnému súdu v Bardejove pokračovať v porušovaní namietaných právach sťažovateľa.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 2 000 Eur.“

2.   Po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   sa   k tomuto   vyjadrila   podpredsedníčka okresného súdu, ktorá v liste sp. zn. Spr. 1054/2009 z 22. decembra 2009 uviedla:

«Konanie   vo   veci   vedenej   na   Okresnom   súde   Bardejov   pod   spisovou   značkou 3C 171/2005   bolo   začaté   dňa   21.6.2005   podaním   žaloby   zo   strany   sťažovateľa   I.   K.. V tomto konaní sa I. K. (ďalej len..sťažovateľ“) ako žalobca voči žalovaným Ministerstvo vnútra   Slovenskej   republiky,   Ministerstvo   práce,   sociálnych   vecí   a   rodiny   Slovenskej republiky a pôvodne Krajskému úradu v P., teraz Obvodnému úradu v P. domáha určenia, že jeho pracovný pomer so žalovaným trval nielen po dni 31.8.1991 do konca roka 1991, ale až do dňa účinnosti zákona o štátnej službe číslo 312/2001, t.j. do 31.3.2002, lebo mu bol žalovaným po dni 31.12.1991 pozastavený neprávom, určenia, že mu dňom 1.4.2002 patrí   právne   postavenie   štátneho   zamestnanca   so   všetkými   hmotno   právnymi   a   inými náležitosťami i právami, vyplývajúcimi z tohto statusu a podľa zákona číslo 312/201 Z.z. v platnom znení a zároveň žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku poskytovať mu primeranú prácu porovnateľnú s jeho posledným pracovným zaradením v štátnych službách po predchádzajúcom písomnom urovnaní jeho pracovnoprávnych vzťahov v zmysle zákona ostatnej službe a poskytovať mu mesačný plat zodpovedajúci   jeho   kvalifikačným   predpokladom   a   pracovnému,   resp.   funkčnému zaradeniu.

Vychádzajúc   z   obsahu   spisu   boli   vo   veci   vykonané   tieto   úkony   v   chronologickej postupnosti:

29.6.2005 - tajomníčkou senátu vyžiadané súvisiace spisy

5.8.2005 - doručené žalobcovi, žalovaným v 1. a 3.rade poučenia a výzvy v zmysle § 114 odsek 1 a iné Občianskeho súdneho poriadku, žalovanému v 2.rade rovnaké poučenie dňa 8.8.2005

8.8.2009 - doručenie podania žalobcu zo dňa 5.8.2005 s nesúhlasom s rozhodnutím vo veci samej bez nariadenia pojednávania len na základe predložených listinných dôkazov

15.8.2005 - doručenie vyjadrenia žalovaného v 2.rade k žalobe

22.8.2005 - doručenie vyjadrenia žalovaného v 1.rade k žalobe

8.9.2005 - doručenie vyjadrenia žalovaného v 3.rade k žalobe

26.9.2009 - doručenie vyjadrení žalovaných k žalobe žalobcovi

21.10.2005 - doručenie písomného stanoviska žalobcu k vyjadreniam žalovaných

14.11.2005 - uznesenie súdu v zmysle § 43 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku - výzva žalobcovi na odstránenie vád žaloby tak. aby jej petit bol vykonateľný

28.11.2005 - doručenie podania žalobcu

25.8.2005 - uznesenie súdu v zmysle § 43 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku - výzva   žalobcovi   na   opätovné   odstránenie   vád   žaloby,   ktoré   žalobca   napriek predchádzajúcej výzve neodstránil

13.9.2005 - doručenie podania žalobcu

5.1.2007 - opatrenie predsedu súdu, ktorým vec na rozhodovanie bola pridelená sudkyni Mgr. Z. S. z dôvodu personálnych zmien v obsadení súdu

7.9.2007 - opatrenie predsedu súdu, ktorým vec na rozhodovanie bola pridelená sudcovi JUDr. M. K. z dôvodu personálnych zmien v obsadení súdu

19.6.2009 - opatrenie predsedu súdu, ktorým vec na rozhodovanie bola pridelená sudcovi JUDr. S. I. z dôvodu personálnych zmien v obsadení súdu

28.7.2009 - nariadenie pojednávania na deň 28.7.2009

14.8.2009   -   doručenie   písomného   ospravedlnenia   žalovaného   v   3.rade   z   dôvodu kolízie pojednávaní so žiadosťou o odročenie pojednávania

10.9.2009   -   doručenie   písomného   ospravedlnenia   žalovaného   v   1.rade   z   dôvodu hospodárnosti konania so súhlasom s pojednávaním vo veci samej

14.9.2009   -   pojednávanie;   odročené   na   deň   10.11.2009   24.9.2009   -   doručenie vyjadrenia žalovaného v 2.rade

21.10.2009   -   pojednávanie   odročené   z   dôvodu   zaslania   spisu   Ústavnému   súdu Slovenskej republiky.

Z chronológie úkonov vyplýva, že Okresný súd Bardejov vo veci konal plynulo a bez zjavných prieťahov do 13.9.2006. Je možné akceptovať tvrdenie sťažovateľa o prieťahoch v konaní   v   období   od   13.9.2006   do   18.6.2009.   Prieťahy   v   tomto   období   však   boli zapríčinené   opakovanými   personálnymi   zmenami   na   súde   a   s   tým   spojenými   zmenami zákonného sudcu a je potrebné dodať, že výraznou mierou k týmto prieťahom prispel aj samotný sťažovateľ, ktorý nesplnil svoju povinnosť odstrániť vady žaloby, ktorú mu súd opakovane uložil. Záverom uvádzam, že sťažovateľ pred podaním sťažnosti na Ústavný súd Slovenskej republiky nevyužil iné možnosti na odstránenie prieťahov a dosiahnutie nápravy, predovšetkým nevyužil inštitút sťažnosti podľa § 62 a nasl.   zákona číslo 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.»

3.   Ústavný   súd   podľa   §   30   ods.   2   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

4.   Pokiaľ   ide   o chronológiu   úkonov   okresného   súdu   v napadnutom   konaní,   ktoré popísal jednak sťažovateľ v bode 1 tohto nálezu, ako aj podpredsedníčka okresného súdu v bode   2   tohto   nálezu,   rovnaké   relevantné   skutočnosti   zistil   aj   ústavný   súd   z obsahu súvisiaceho spisu, a preto opomenul duplicitné opísanie týchto úkonov, keďže skutkové okolnosti danej veci sa spornými nestali.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom sťažnosti je posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod   sp.   zn.   3 C 171/05 dochádza   k porušovaniu   základného   práva   sťažovateľa   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 146/03).

Judikatúra   ústavného   súdu   a ESĽP   sa   ustálila   v tom,   že   otázka,   či   v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy (a obdobne aj v čl. 6 ods. 1 dohovoru), sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS   41/02).   Ústavný   súd   pritom   prihliada   aj   na   predmet   sporu   (povahu   veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že doterajší zdĺhavý priebeh   napadnutého   konania   nemožno pripísať   na   vrub   zložitosti   prerokovávanej veci. Právnu   alebo   faktickú   zložitosť   konania   inak   vo   svojom   vyjadrení   nenamietala   ani podpredsedníčka okresného súdu.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľa v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu   pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom trestnom konaní k zbytočným prieťahom. Ústavnému súdu však neušlo pozornosti, že sťažovateľ podal neúplný žalobný návrh. Táto skutočnosť sčasti ovplyvnila dĺžku konania.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci a predovšetkým poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania už aj vzhľadom na jeho povahu („pracovnoprávne vzťahy“) takmer päť rokov je samo osebe neprimerané.

Okrem uvedeného ústavný súd ďalej konštatuje, že okresný súd bol v predmetnej veci   aj   nečinný   bez   akýchkoľvek   zákonných   alebo   iných   relevantných   dôvodov.   Sama podpredsedníčka okresného súdu uznáva, že „je možné akceptovať tvrdenie sťažovateľa o prieťahoch v konaní v období od 13.9.2006 do 18.6.2009“. Okresný súd teda minimálne počas takmer troch rokov vo veci nevykonal žiadny úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty,   v ktorej   sa   sťažovateľ   ako   navrhovateľ   v danej   veci počas   súdneho   konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr.   I. ÚS 41/02).   K prieťahom   pritom   nedošlo   v dôsledku   zložitosti   veci   a iba   sčasti v dôsledku správania účastníkov, ale najmä v dôsledku postupu okresného súdu. Obranu okresného   súdu,   podľa   ktorého „prieťahy   v   tomto   období   však   boli   zapríčinené opakovanými   personálnymi   zmenami   na   súde   a   s   tým   spojenými   zmenami   zákonného sudcu“,   nemožno   akceptovať.   V tejto   súvislosti   treba   zdôrazniť,   že   ústavný   súd   pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,   posudzoval   postup   súdu,   a nie   to,   či   toto   právo   bolo   porušené   činnosťou (nečinnosťou)   alebo   postupom   konkrétneho   sudcu   vybavujúceho   danú   vec.   Preto   pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované ako objektívne vo vyjadrení podpredsedníčky okresného súdu. V tejto súvislosti ústavný súd už uviedol (pozri napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 28/01, I. ÚS 50/01, I. ÚS 108/02, I. ÚS 38/03), že nedostatočné   personálne obsadenie   súdu   a   nadmerné   množstvo   vecí,   v ktorých   sa   musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej   lehote.   Z vyjadrenia   podpredsedníčky   okresného   súdu   vo   vzťahu k napadnutému konaniu nevyplýva prijatie účinných opatrení.

Vzhľadom   na   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ   za   to,   že   sa   ocitol   v   právnej   neistote,   požadoval   priznať   primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za   odôvodnené   priznať   mu   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa   citovaného   ustanovenia zákona o ústavnom súde v požadovanej sume 2 000 €.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia 9. decembra 2009 a podanie upresnenej sťažnosti 29. decembra 2009). Za dva úkony vykonané v roku 2009 patrí odmena v sume dvakrát po 115,90 € a režijný paušál dvakrát po 6,95 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych   služieb v znení neskorších   predpisov),   preto trovy právneho   zastúpenia   sťažovateľa   predstavujú   sumu   245,70   €,   ku   ktorej   treba pripočítať 19 % DPH, teda   sumu 46,68 €, t. j. trovy   právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkovú sumu 292,38 €.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. V časti, v ktorej sa sťažovateľ domáhal vyslovenia porušenia svojho práva podľa čl. 46   ods.   1   ústavy   napadnutým   postupom   okresného   súdu,   ústavný   súd   jeho   návrhu nevyhovel, pretože nezistil medzi týmto článkom ústavy a tvrdeným porušením základných práv ústavne relevantnú (priamu) súvislosť.

8. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 16. februára 2010