znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 377/08-38

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. mája 2009 v senáte zloženom   z predsedu   Lajosa   Mészárosa   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Sergeja   Kohuta prerokoval   prijatú   sťažnosť   A.   S.,   K.,   zastúpenej   advokátkou   JUDr.   Z.   P.,   P.,   vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice - okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 242/03 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný   súd   Košice   -   okolie   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   14   C   242/03 p o r u š i l   základné právo A. S., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. A. S.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e   Okresný súd Košice - okolie p o v i n n ý   vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. A. S.   p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 223,46 € (slovom dvestodvadsaťtri   eur   a   štyridsaťšesť   centov),   ktoré   j e   Okresný   súd   Košice   -   okolie p o v i n n ý   vyplatiť   na   účet   jej   advokátky   JUDr.   Z.   P.,   P.,   do   jedného   mesiaca   od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 377/08-15   zo 16. októbra   2008 prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť A. S., K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice - okolie (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 242/03 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplynulo najmä, že: «Sťažovateľka je účastníčkou konania v právnej veci   vedenej   na   Okresnom   súde   Košice   okolie   sp.   zn.   14   C   242/2003   o   zrušenie   a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním veci za náhradu ako odporkyňa.... Žaloba bola podaná na podateľni porušovateľa základného práva dňa 29. 9. 2003....porušovateľ postupoval v konaní preukázateľne tak, aby účelovo naťahoval čas a tým   zvýhodnil   v   konaní   navrhovateľa   z   dôvodu   rastúcich   cien   nehnuteľností   na   trhu s nehnuteľnosťami...

Podľa   sťažovateľky   nastali   v   konaní   14   C   242/03   zbytočné   prieťahy   v   týchto časových obdobiach.

1) Obdobie od 20. 9. 2003 do 28. 9. 2004.

-   Od   podania   žaloby   dňa   20.   9.   2003   do   doby   stanovenia   prvého   termínu pojednávania do 25. 1. 2006 ubehli doba dva roky a 4 mesiace. (...)

V tejto súvislosti sťažovateľka uvádza, že porušovateľ nepostupoval štandardne pri zisťovaní   majetkových   a   finančných   pomerov   navrhovateľa,   nakoľko   lehota   na zdokladovanie   finančných   a   majetkových   pomerov   účastníka   konania   je   15   dní. Po nezdokumentovaní majetkových a finančných pomerov v tejto lehote je súd oprávnený rozhodnúť. Porušovateľ tak neurobil ani po doručení dokumentov o príjmoch a majetkových pomeroch navrhovateľa, čím zaťažil konanie zbytočnými prieťahmi, nakoľko nerozhodol o oslobodení od súdneho poplatku navrhovateľa ani v lehote vyše jedného roka od podania návrhu. Porušovateľ síce konal v tomto období, ale nekonal efektívne a hospodárne, čím spôsobil v konaní zbytočné prieťahy. Uvedené úkony porušovateľa neviedli k tomu, aby pripravili podmienky pre meritórne rozhodnutie v primeranej lehote.

Sťažovateľka sa správala aj v tomto období súčinnostne a ústretovo a nebola prvkom generujúcim subjektívne ani objektívne príčiny vzniku zbytočných prieťahov.

2) Obdobie od 18. 9. 2004 do 25. 1. 2006.

- Porušovateľ od 28. 9. 2004 do 8. 9. 2005 vôbec nekonal,- nevykonal žiadny úkon, čím spôsobil zbytočné prieťahy v konaní v lehote takmer 1 rok. (...)

Na... pojednávaní porušovateľ formálne vypočul účastníkov konania. Navrhovateľ zotrval   na   svojom   pôvodnom   návrhu,   že   požaduje   550   000.-   Sk   za   svoj   podiel   od sťažovateľky.   Sťažovateľka   navrhla   mu   vyplatiť   sumu   150   000.-   Sk,   s   čím   navrhovateľ nesúhlasil. Nakoľko medzi účastníkmi konania nedošlo k dohode, súd nemal žiadny dôvod odročiť   pojednávanie   na   ďalší   termín,   nakoľko   navrhovateľ   s   návrhom   sťažovateľky nesúhlasil a trval na svojom podaní. Porušovateľ mal postupovať tak, aby objektívne zistil primeranú cenu nehnuteľnosti podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR.

Ani   za toto   obdobie vrátane   pojednávania   dňa 25.   1.   2006   porušovateľ   nekonal efektívne a hospodárne, keď vyše jedného roka nevykonal ani jeden úkon. Jeden úkon, ktorý urobil   dňa   14.   9.   2005   nemal   nič   spoločné   s úkonom,   ktorý   by   prispel   k   vytvoreniu podmienok pre meritórne rozhodnutie súdu v primeranej lehote.

Sťažovateľka sa aj v tomto období správala súčinnostne a ústretovo a nebola prvkom generujúcim subjektívne ani objektívne príčiny vzniku zbytočných prieťahov.

3) Obdobie od 29. 3. 2006 do 6. 12.2007.

- Porušovateľ stanovil druhé pojednávanie na 29. 3. 2006, na ktorom mali účastníci konania oznámiť, či došlo medzi nimi k mimosúdnej dohode. Ani na tomto pojednávaní medzi účastníkmi konania nedošlo k dohode o výške podielu pre navrhovateľa, nakoľko navrhovateľ trval na stále na svojom návrhu že požaduje 550 000.- Sk. Porušovateľ odročil pojednávania na neurčito za účelom znaleckého dokazovania. (...)

V tejto súvislosti uvádzam, že súdna znalkyňa vypracovávala znalecký posudok rok a jeden mesiac, čím spôsobila zbytočné prieťahy v konaní takmer 1 rok. Súd na pojednávaní dňa 14. 11. 2007 vypočul len súdnu znalkyňu a nekonal, lebo do súdneho spisu neboli za 24 hodín   od   podania   v   podateľni   doručení   písomnosti   obsahom,   ktorých   boli   dôkazy   a procesné návrhy, čím spôsobil ďalšie zbytočné prieťahy v konaní. Pojednávanie dňa 6. 12. 2007 bolo stanovené len formálne (...)

Sťažovateľka sa aj v tomto období správala súčinnostne a ústretovo a nebola prvkom generujúcim subjektívne ani objektívne príčiny vzniku zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka na základe uvedeného uvádza, že postup porušovateľa ústavného práva spôsobil zbytočné prieťahy v konaní v trvaní viac ako 36 mesiacov. Od roku 2004 do roku 2007 vzrástli ceny pozemkových nehnuteľností v danej lokalite z 20 Sk/m2 na 50 Sk/m2 podľa administratívnej ceny a trhové ceny stavebných nehnuteľností vzrástli minimálne o 30 %. Zbytočnými prieťahmi porušovateľa tým vznikne sťažovateľke finančná ujma rovnajúca sa polovici nárastu cien nehnuteľností, nakoľko cena nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu sa stanovuje ku dňu vyhlásenia rozsudku. (...)

Podľa sťažovateľky prejednávaná vec pred štátnym orgánom nie je vôbec právne ani fakticky zložitá. Ide o konanie, ktoré nie je právne a skutkovo zložité, pričom metodika postupu všeobecného súdu je dostatočne jasná a podporovaná stabilizovanou judikatúrou všeobecných súdov. Nie sú žiadne objektívne dôvody, ktoré by zakladali zdĺhavý priebeh konania   z   dôvodu   jeho   zložitosti.   Preto   z   tohto   hľadiska   zdĺhavý   postup   konania   súdu nemožno pripísať na vrub zložitosti veci (právnej aj skutkovej).

Sťažovateľka sa po celú dobu prejednávania veci od 29. 9. 2003 do dnešného dňa správala súčinnostne a ústretovo. Preto nemožno zdĺhavý postup konania súdu pripísať na vrub správania sťažovateľky.

Postup súdu možno na základe skutočností uvedených v tejto sťažnosti v časti popis skutkového stavu, charakterizovať ako činnosť, ktorá za 4 roky a 3 mesiace nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľky bez ohľadu na počet úkonov, ktorú porušovateľ vykonal. Porušovateľ ústavného práva síce vec prerokovával, vykonával úkony, tieto ale neviedli k meritórnemu rozhodnutiu vo veci samej, ani nepripravili podmienky pre takéto rozhodnutie. Do dnešného dňa súd meritórne nerozhodol. Preto možno podľa sťažovateľky zdĺhavý priebeh konania pripísať na vrub zbytočných prieťahov v konaní. (...)

Sťažovateľka je invalidnou dôchodkyňou v polovičnom invalidnom dôchodku a je zdravotne ťažko postihnutá. Stavebná nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu je vo veľmi zlom stave. Je nevyhnutná rekonštrukcia strechy, nakoľko do domu zateká, do pivničných priestorov preráža spodná voda. V dome sa 5 rokov nekúri a celá stavba chátra. V prípade, že sa konanie neskončí v priebehu roka až dvoch škody na nehnuteľnosti budú vyššie ako podiel, na ktorý si nárokuje navrhovateľ, to je 550 000.- Sk. (...)

Nárast   cien   nehnuteľností   s   časom   a   chátranie   stavebných   nehnuteľností   sa   už nedajú navrhovaným nálezom o porušení ústavného práva sťažovateľky na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   odstrániť.   Tiež   zhoršený   zdravotný   stav   navrhovateľky   z neustáleho stresu, ktorý prežívala a prakticky za dobu prejednávania jej veci, spôsobený skutočnosťou, že porušovateľ do dnešného dňa sa nezaoberal meritom veci a do budúcna nie je žiadna záruka, že konanie ukončí meritórnym rozhodnutím v primeranej lehote (1 až 2 rokov), aj vzhľadom na to, že neopodstatnene nepripustil sťažovateľke splnomocneného zástupcu   na   jej   zastupovanie,   čím   jej   spôsobil   ďalšiu   právnu   neistotu   a   novú   stresovú situáciu. Navrhovaná finančná čiastka finančného zadosťučinenia vo výške 200 000.- Sk je preto primeraná. (...)

Sťažovateľka navrhuje aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

1) Ústavné právo sťažovateľky zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov porušené bolo.

2) Prikazuje okresnému súdu Košice okolie v právnej veci sp. zn. 14 C 242/03 konať tak, aby bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

3) Priznáva sťažovateľke finančné zadosťučinenie vo výške 200 000.- Sk.

4) Priznáva sťažovateľke trovy právneho zastúpenia.»

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom JUDr. J. P., listom zo 4. decembra 2008 sp.   zn.   1Spr.V   635/08   a právna   zástupkyňa   sťažovateľky   stanoviskom   k uvedenému vyjadreniu okresného súdu z 27. januára 2009.

2.1   Predseda   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   uviedol   chronológiu   úkonov vykonaných súdom v danej veci a dodal tieto skutočnosti:

„(...) Dňa 10. 7. 2008 bolo na pojednávaní vydané rozhodnutie vo veci samej. Proti tomuto   rozhodnutiu   bolo   podané   odvolanie   s   tým,   že   spisový   materiál   bol   vrátený z Krajského súdu v Košiciach na vydanie doplňujúceho rozsudku, týkajúce sa trov štátu. Dňa 6. 10. 2008 bol vydaný doplňujúci rozsudok týkajúci sa trov štátu. V súčasnosti sa spis nachádza na Krajskom súde v Košiciach na rozhodnutí o odvolaní vo veci samej. (...) Na základe uvedených skutočností súd vo veci plynule konal a k prieťahom konania zo strany súdu nedošlo.

Zároveň Vám oznamujeme, že netrváme na ústnom pojednávaní.“

2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľky vo svojom prípise z 18. januára 2009 uviedla: „Vo veci vedenej na Vašom súde pod sp. zn. II. ÚS 377/08 Vám na základe Vašej výzvy oznamujem, že netrvám na prerokovaní veci na verejnom ústnom pojednávaní.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 14 C 242/03:

Dňa 29. septembra 2003 podal B. B., K. (ďalej aj „žalobca“), proti sťažovateľke okresnému   súdu   žalobu „na   zrušenie   a vyporiadanie   podielového   spoluvlastníctva prikázaním veci za náhradu“.

Dňa   7.   novembra   2003   súd   vyzval   žalobcu   na   zaplatenie   súdneho   poplatku   za žalobný návrh.

Dňa 27. novembra 2003 žalobca požiadal o oslobodenie od súdneho poplatku.Dňa 17. decembra 2003 súd vyzval žalobcu na predloženie potvrdenia o majetkových a finančných pomeroch.

Dňa   4.   februára   2004   žalobca   predložil   súdu   potvrdenie   o svojich   majetkových pomeroch.

Dňa 26. apríla 2004 súd zisťoval na M. K. majetkové pomery žalobcu.

Dňa 10. mája 2004 starosta M. K. reagoval na požiadanie okresného súdu.Dňa   13.   septembra   2004   súd   vyzval   žalobcu   na   zaslanie   aktuálnych   mesačných výdajov v súvislosti so zabezpečovaním jeho zdravotného stavu, na chod jeho domácnosti, ako aj na zdokladovanie príjmov osôb, ktoré s ním bývajú v spoločnej domácnosti.Dňa 28. septembra 2004 právny zástupca žalobcu reagoval na uvedenú výzvu súdu.Dňa   8.   septembra   2005   žalobca   zobral   svoju   žiadosť   o oslobodenie   od   súdneho poplatku   späť   a   oznámil   súdu,   že   8. septembra   2005   uhradil   súdny   poplatok.   Žalobca zároveň urgoval nariadenie termínu pojednávania vo veci.

Dňa 13.   septembra   2005   súd   vyzval sťažovateľku,   aby sa   vyjadrila   k žalobnému návrhu, a zároveň ju poučil o procesných právach a povinnostiach.

Dňa 29. septembra 2005 sťažovateľka reagovala na uvedenú výzvu súdu a požiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 15. novembra 2005 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 25. január 2006.Dňa 25. januára 2006 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 29. marec 2006 z dôvodu pokusu o mimosúdne vysporiadanie veci, pričom súd uložil obom účastníkom do termínu pojednávania oznámiť, či došlo k mimosúdnej dohode.

Dňa   6.   februára   2006   právny   zástupca   žalobcu   zaslal   súdu   kópiu   rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku svojmu mandantovi.

Dňa   29.   marca   2006   sa   uskutočnilo   vo   veci   pojednávanie,   na   ktorom   účastníci uviedli, že nedošlo k mimosúdnemu vysporiadaniu. Pojednávanie bolo odročené na neurčito „za účelom nariadenia znaleckého dokazovania na stanovenie trhovej hodnoty predmetnej spornej nehnuteľnosti“.

Dňa 11. mája 2006 sťažovateľka doložila do spisu doklady potrebné na rozhodnutie o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov.

Dňa 26. júla 2006 súd uznesením č. k. 14 C 242/03-122 ustanovil vo veci znalkyňu na ocenenie spornej nehnuteľnosti a zároveň uložil obom účastníkom zložiť preddavok na znalecké dokazovanie.

Dňa 9. augusta 2006 žalobca zložil preddavok na znalecké dokazovanie. Dňa   11.   augusta   2006   sťažovateľka   podala odvolanie proti   uzneseniu   súdu   č.   k. 14 C 242/03-122.

Dňa 16. augusta 2006 súd vyzval účastníkov konania na zaplatenie preddavku na znalecké dokazovanie.

Dňa 18. augusta 2006 sťažovateľka upozornila súd na skutočnosť, že proti uzneseniu č. k. 14 C 242/03-122, práve v časti, ktorou jej bola uložená povinnosť zaplatiť preddavok na znalecké dokazovanie, podala odvolanie.

Dňa   14.   septembra   2006 súd   vyzval   sťažovateľku   na   predloženie   potvrdenia o majetkových a finančných pomeroch.

Dňa 27. septembra 2006 sťažovateľka predložila súdu potvrdenie a doklady o svojich majetkových pomeroch.

Dňa 17. októbra 2006 súd uznesením č. k. 14 C 242/03-145 nepriznal sťažovateľke oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.

Dňa   31.   októbra   2006   sťažovateľka   podala   odvolanie   proti   uzneseniu   súdu   č.   k. 14 C 242/03-145.

Dňa 8. novembra 2006 bol spis predložený Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“), aby rozhodol o odvolaniach sťažovateľky.

Dňa 12. apríla 2007 krajský súd uznesením   č.   k. 2 Co 433/06-152 rozhodol, že priznáva sťažovateľke „oslobodenie od platenia súdneho poplatku“.

Dňa 13. júna 2007 krajský súd uznesením č. k. 2 Co 58/07-155 rozhodol, že neukladá povinnosť sťažovateľke „zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania“.

Dňa 13. júla 2007 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 20. augusta 2007 znalkyňa zaslala súdu znalecký posudok č. 24/07. Dňa   27.   augusta   2007   bol   znalecký   posudok   zaslaný   účastníkom   konania   na vyjadrenie.

Dňa 14. septembra 2007 sťažovateľka zaslala súdu svoje námietky proti znaleckému posudku a žiadala, aby súd nariadil kontrolné znalecké dokazovanie.

Dňa 1. októbra 2007 bol vo veci nariadený termín pojednávania na 14. november 2007.Dňa   13.   novembra   2007   sťažovateľka   založila   do   spisu   ňou   objednaný znalecký posudok, navrhla vykonanie dôkazov aj vypočutím svedkov, podala aj „Návrh na petit“ a vyčíslila „náklady na udržovanie nehnuteľností“.

Dňa 14. novembra 2007 sťažovateľka splnomocnila na svoje zastupovanie v danej veci fyzickú osobu – J. K.

Dňa 14. novembra 2007 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 6. december 2007 „za účelom posúdenia a oboznámenia sa podania“, ktoré sťažovateľka doručila súdu 13. novembra 2007.

Dňa   15.   novembra   2007   súd   zaslal   podania   sťažovateľky   z 13.   novembra   2007 žalobcovi na vyjadrenie.

Dňa 4. decembra 2007 sa sťažovateľka obrátila na súd podaniami, ktorými požiadala o kópiu   zápisnice   z ostatného   pojednávania,   o „opravu   petitu“ a namietala   vysvetlenia znalkyne.

Dňa 4. decembra 2007 okresný súd uznesením č. k. 14 C 242/03-262 nepripustil zastupovanie sťažovateľky J. K.

Dňa 6. decembra 2007 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito, pretože ešte nenadobudlo právoplatnosť uznesenie č. k. 14 C 242/03-262.Dňa 13. decembra 2007 sťažovateľka podala odvolanie proti uzneseniu súdu č. k. 14 C 242/03-262.

Dňa 10. januára 2008 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o odvolaní sťažovateľky.

Dňa   21.   mája   2008   krajský   súd   uznesením   č.   k.   2   Co   8/08-282   rozhodol,   že potvrdzuje uznesenie okresného súdu č. k. 14 C 242/03-262.

Dňa 21. mája 2008 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 17. júna 2008 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 10. júl 2008.Dňa 10. júla 2008 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok č. k. 14 C 242/03-303.

Dňa 25. augusta 2008 sťažovateľka podala odvolanie proti uvedenému rozsudku.Dňa 6. októbra 2008 súd uznesením č. k. 14 C 242/03-314 doplnil svoj rozsudok č. k. 14 C 242/03-303.

Dňa 4. novembra 2008 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o odvolaní sťažovateľky. Vec bola na krajskom súde zaevidovaná pod sp. zn. 11 Co 298/08.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 242/03 dochádzalo k porušovaniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu   (povahu   veci)   v posudzovanom   konaní   a jeho   význam   pre   sťažovateľa   (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie o „zrušenie   a vyporiadanie   podielového   spoluvlastníctva   prikázaním   veci   za   náhradu“ v okolnostiach   danej   veci   môže   predstavovať   určitý   stupeň   zložitosti   súvisiaci   najmä s ustálením   skutkového   stavu   opakovaným   znaleckým   dokazovaním.   Doterajší   zdĺhavý priebeh   napadnutého   konania   však   ústavný   súd   nemôže   pripísať   iba   na   vrub   faktickej náročnosti prerokovávanej veci.  

2. Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľky v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu závažnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov   došlo v napadnutom konaní k zbytočným prieťahom, teda doterajšia dĺžka napadnutého konania nebola vyvolaná správaním sťažovateľky. Sťažovateľka reagovala na výzvy okresného súdu a „starala sa o svoje práva“, keď opakovane vyčerpala aj právne prostriedky nápravy (tri sťažnosti na zbytočné prieťahy). Predkladanie návrhov (napr. o priznanie oslobodenia od súdnych   poplatkov,   o nariadenie   kontrolného   znaleckého   dokazovania)   alebo   podanie opravných   prostriedkov   (sťažovateľka   sa   v napadnutom   konaní   odvolala   proti   štyrom rozhodnutiam) nekvalifikuje ústavný súd ako skutočnosti,   ktoré   môžu   mať za   následok zbytočné   prieťahy   v konaní.   Podľa   právneho   názoru   ústavného   súdu   využitie   možností daných   sťažovateľovi procesnými predpismi   (napr. Občianskym   súdnym poriadkom) na uplatňovanie a presadzovanie jeho práva v súdnom konaní môže síce spôsobiť predĺženie priebehu   konania,   nemožno   ho   však   kvalifikovať   ako   postup,   ktorého   dôsledkom   sú zbytočné prieťahy (napr. I. ÚS 31/01).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní a predovšetkým poukazuje na to, že viac ako 5-ročné trvanie preskúmavaného konania (od podania návrhu 29. septembra 2003 až dosiaľ), bez právoplatného rozhodnutia je už samo osebe neprimerané. Ústavný súd pritom konštatuje, že okresný súd bol v určitých obdobiach v posudzovanej veci opakovane krátkodobo, ale aj dlhodobo bez akýchkoľvek zákonných alebo   iných   ospravedlniteľných   dôvodov   nečinný,   konkrétne   od   10.   mája   2004   do

13. septembra 2004 (štyri mesiace), od 28. septembra 2004 do 13. septembra 2005 (dvanásť mesiacov) a od 29. marca 2006 do 26. júla 2006 (štyri mesiace) a jeho postup nevykazoval vždy znaky plynulého a efektívneho konania, jeho úkony nesmerovali k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka v napadnutom konaní nachádza, čo je základným účelom práva   zaručeného   v citovanom   článku   ústavy   (pozri   napr.   I.   ÚS   41/02).   K uvedeným zbytočným prieťahom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania sťažovateľky, ale predovšetkým   v dôsledku   postupu   súdu,   pritom   ústava   v čl.   48   ods.   2   zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote.

Vzhľadom   na   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľky   na   prerokovanie   predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4.   Vzhľadom   na   to,   že   10.   júla   2008 bol   v predmetnej   veci   na   okresnom   súde vyhlásený rozsudok, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka   požadovala   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume 200 000 Sk, teda 6 638,18 €, najmä z dôvodu, že: „Nárast cien nehnuteľností s časom a chátranie   stavebných   nehnuteľností   sa   už   nedajú   navrhovaným   nálezom   o   porušení ústavného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov odstrániť. Tiež   zhoršený   zdravotný   stav   navrhovateľky   z   neustáleho   stresu,   ktorý   prežívala...   jej spôsobilo(...) právnu neistotu a novú stresovú situáciu. (...)“

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s prihliadnutím   na   všetky   okolnosti zisteného   porušenia   práv   sťažovateľky,   najmä   vzhľadom   na   celkovo   dlhé   trvanie napadnutého konania považuje za primerané v sume 1 500 €.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za dva účelne vykonané úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie sťažnosti z 11. januára 2008). Za dva úkony vykonané v roku 2008 patrí odmena v sume dvakrát po 105,42 € a režijný paušál dvakrát po 6,31 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych   služieb v znení neskorších   predpisov),   preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú celkovú sumu 223,46 €.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľky rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. mája 2009