znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 376/09-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. novembra 2009 predbežne prerokoval sťažnosť T. Š., K., pre namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Malacky v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 209/08 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť T. Š. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. augusta 2009 doručená sťažnosť T. Š., K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Malacky (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 209/08 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Z   obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľka   podala   v   októbri   1998   návrh   na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a svoj návrh spresnila vo februári 1999.   V   priebehu   konania   boli   súdom   pojednávania   niekoľkokrát   odročované   z   toho dôvodu, že sa sťažovateľka snažila o dohodu s bývalým manželom, v konečnom dôsledku však   k   mimosúdnej   dohode   nedošlo.   V   priebehu   konania   boli   spracované   aj   znalecké posudky   na   ocenenie   spoločného   domu,   zo   strany   okresného   súdu   však   nedošlo k urýchlenému ukončeniu veci. Napokon sa však s bývalým manželom dohodla a uzatvorili dohodu   28. mája 2009. Následne   preto svoj   návrh   vzala späť a o pripustení   späťvzatia návrhu okresný súd potom rozhodol 18. júna 2009. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„(...) 1. Finančné zadosťučinenie 50 000 euro za zbytočné prieťahy v konaní.

2. Finančné zadosťučinenie 20 000 euro za zdravotné následky ohľadne prieťahov v súdnom   konaní,   zlého   rozhodovania   súdu   a   neprofesionálneho   prístupu   súdu v Malackách.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebráni jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti zákonom predpísané náležitosti, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 209/08.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právo len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. I. ÚS 22/01, I.   ÚS   77/02).   Ak   v   čase,   keď   došla   sťažnosť   ústavnému   súdu,   už   nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie (II. ÚS 139/02).

Z obsahu samotnej sťažnosti a pripojených súvisiacich listín ústavný súd zistil, že sťažovateľka uzavrela dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva s bývalým manželom   28.   mája   2009   a   následne   svoj   návrh   na   vyporiadanie   bezpodielového spoluvlastníctva manželov zobrala späť a žiadala napadnuté konanie zastaviť. Okresný súd tak urobil a konanie vo veci zastavil 18. júna 2009. Sťažnosť sťažovateľky bola ústavnému súdu doručená 14. augusta 2009.

Vzhľadom   na uvedené   skutočnosti,   a   pretože   sťažovateľka   sa   v   predmetnej   veci domáhala   ochrany   svojho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   v   čase,   keď v označenom konaní pred okresným súdom namietané porušenie práva už netrvalo, a teda bola odstránená jej právna neistota, pripadalo do úvahy odmietnutie predmetnej ústavnej sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. novembra 2009