znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 375/09-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. marca 2010 v senáte zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa Mészárosa v konaní o sťažnosti MUDr. D. B., B., zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 26 C 40/2007 (pôvodne na tomto súde vedenom aj pod sp. zn. 26 C 91/2006) takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 26 C 40/2007   p o r u š i l základné právo MUDr. D. B. zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. MUDr. D. B. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e   Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3.   Kancelárii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky u k l a d á   zaplatiť trovy   právneho zastúpenia MUDr. D. B. v sume 292,38 € (slovom dvestodeväťdesiatdva eur a tridsaťosem centov)   na   účet   ustanovenej   advokátky   JUDr. I.   R.,   K.,   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4.   Okresný   súd   Bratislava   I j e   p o v i n n ý   uhradiť   štátu   trovy   právneho   zastúpenia v sume   292,38   €   (slovom   dvestodeväťdesiatdva   eur   a tridsaťosem   centov)   na účet Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky vedený v Štátnej pokladni do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 375/09-14 z 12. novembra 2009 prijal podľa   § 25 ods.   3 zákona Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť MUDr. D. B. (ďalej len „sťažovateľ“) ktorou namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 26 C 40/2007, pôvodne vedenom aj pod sp. zn. 26 C 91/2006.

2.V sťažnosti sťažovateľ uviedol: „Konanie je od 15.3.2006 vedené na Okresnom súde Bratislava I pôvodne pod sp.zn. 26 C 91/2006, v súčasnosti pod sp.zn. 26 C 40/07.

Od podania návrhu na začatie konania teda do vyhlásenia rozsudku vo veci samej dňa   22.6.2009   uplynula   doba   3   rokov   a   9   mesiacov,   ktorú   sťažovateľ   považuje   za neprimerane   dlhú   a   ničím   neospravedlniteľnú.   Vyhlásený   rozsudok   nie   je   právoplatný, sťažovateľ proti uvedenému rozsudku podal odvolanie dňa 20.7.2009.

Konanie vo veci sťažovateľa nie je ani po 3 rokoch a 9 mesiacoch právoplatne skončené. Z priebehu konania je zrejmé, že k právoplatnému skončeniu nedošlo z dôvodu prípadnej   faktickej   či   právnej   zložitosti   konania,   ale   z   dôvodu   neefektívnych   úkonov okresného súdu, ktoré nesmerovali k skončeniu konania ak nastoleniu právnej istoty na strane sťažovateľa. (...)

Okresný súd meritórne vo veci nekonal, v dôsledku čoho použitie kritéria právnej alebo faktickej zložitosti veci neprichádza do úvahy.

Sťažovateľ   považuje   za   primerané,   aby   mu   v   tejto   veci   bolo   priznané   finančné zadosťučinenie. Domnieva sa, že doba, ktorá uplynula od podania návrhu až doposiaľ, teda doba   3   rokov   a   9   mesiacov,   je   neprimerane   dlhá   a   ničím   neospravedlniteľná a nezdôvodniteľná.“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prerokovaní veci rozhodol nálezom:„Právo   sťažovateľa   na   prejednanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zakotvené   v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote   zakotvené   v   čl.   6   ods.   1   prvá   veta   Dohovoru,   bolo   postupom   Okresného   súdu Bratislava I vo veci sp. zn. 26 C 40/2007 pôvodne vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 26 C 91/2006 porušené.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   prikazuje,   aby   Okresný   súd   Bratislava   konal vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 26 C 40/2007 bez prieťahov. Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Okresnému súdu Bratislava I pokračovať v porušovaní namietaných práv sťažovateľa.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 10.000 EUR.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“

Sťažovateľ súčasne oznámil, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatom návrhu.

3. Na výzvu ústavného súdu sa k prijatej sťažnosti podaním zo 16. novembra 2009 č. Spr. 3946/09 vyjadril podpredseda okresného súdu, ktorý popísal chronológiu úkonov vykonaných súdom a dodal:

«S   poukazom   na   jednotlivé   úkony   vykonané   v   predmetnom   konaní   musím konštatovať, že v období 15. 06. 2006 do 23. 07. 2007 nenachádzal na Okresnom súde Bratislava I. Nepatrí do kompetencie predsedu Okresného súdu Bratislava I hodnotiť, či v období, keď sa predmetný spis nachádzal na Krajskom súde v Bratislave bolo predmetné konanie poznačené prieťahmi.

Predmetné konanie je poznačené prieťahmi, čo možno považovať v danej veci za objektívny prieťah, ktorý bol spôsobený predovšetkým vysokým nápadom vecí v oddelení vyššieho   súdneho   úradníka,   zákonného   sudcu   ako   aj   nedostatočným   personálnym obsadením   sudcov   na   civilnom   úseku   tunajšieho   súdu.   Vzhľadom   na   vysoký   nápad v oddelení „26C“...»

4.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

II.

Zo spisového materiálu týkajúceho sa veci, ktorý si ústavný súd obstaral, zistil takýto priebeh konania:

Dňa 15. marca 2006 podal sťažovateľ na Okresnom súdu Bratislava I žalobu proti odporcovi   –   Slovenskej   republike,   v   zastúpení   Ministerstvom   spravodlivosti   Slovenskej republiky,   o   náhradu   škody   a   zaplatenie   nemajetkovej   ujmy   spôsobenej   nezákonnými rozhodnutiami, ktorá bola zaevidovaná pod sp. zn. 26 C 91/06.

Dňa   7.   júna   2006   Okresný   súd   Bratislava   I   postúpil   vec   z   dôvodu   miestnej príslušnosti Okresnému súdu Poprad.

Dňa 15. júna 2006 Okresný súd Bratislava I oznámil postúpenie účastníkom.Dňa 12. júla 2006 bol spis doručený Okresnému súdu Poprad a zaevidovaný pod sp. zn. 20 C/171/2006.

Dňa 2. októbra 2006 sudca JUDr. T. vzniesol námietku zaujatosti.Od 10. októbra 2006 do 19. októbra 2006 vzniesli námietku zaujatosti 15 sudcovia Okresného súdu Poprad.

Dňa 30. októbra 2006 bol spis doručený Krajskému súdu v Prešove na rozhodnutie o námietke zaujatosti.

Dňa 23. novembra 2006 bol spis doručený Okresnému súdu Poprad s uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 3 NvC51/06-94 z 8. novembra 2006, ktorým prikazuje vec na ďalšie konanie Okresnému súdu Humenné.

Dňa 12. decembra 2006 bol spis doručený Okresnému súdu Humenné. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 6 C/217/2006.

Dňa   23.   marca   2007   Okresný   súd   Humenné   vyzval   sťažovateľa   na   zaplatenie súdneho poplatku za návrh v sume 3 000 Sk.

Dňa 23. marca 2007 Okresný súd Humenné vyzval sťažovateľa, aby sa písomne vyjadril v lehote 10 dní, či súhlasí s tým, aby vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a označil dôkazy. Súčasne vyzval odporcu, aby sa v lehote 10 dní vyjadril k návrhu.Dňa   23.   marca   2007   Okresný   súd   Humenné   vyzval   Okresný   súd   Poprad o zapožičanie spisu sp. zn. 12 C 551/01.

Dňa 29. marca 2007 sťažovateľ odpovedal na výzvu a požiadal o doručenie kópie žaloby.

Dňa 4.   apríla 2007 Okresný   súd   Poprad doručil   Okresnému   súdu   Humenné spis 12 C/551/2001.

Dňa 19. apríla 2007 Okresný súd Humenné zaslal sťažovateľovi kópiu žaloby.Dňa 20. apríla 2007 odporca – Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky –doručil vyjadrenie k žalobe.

Dňa 3. mája 2007 sťažovateľ podal námietku proti postúpeniu veci na Okresný súd Humenné.

Dňa   16.   mája   2007   Okresný   súd   Humenné   vyzval   sťažovateľa,   aby   oznámil,   či navrhuje, aby bola vec prikázaná z dôvodu vhodnosti inému súdu.

Dňa 23. mája 2007 sťažovateľ požiadal, aby bola vec z dôvodu vhodnosti postúpená Okresnému súdu Bratislava I.

Dňa 30. mája 2007 Okresný súd Humenné uznesením sp. zn. 6 C/217/2006 priznal sťažovateľovi oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.

Dňa   21.   júna   2007   bol   spis   doručený   Najvyššiemu   súdu   Slovenskej   republiky na rozhodnutie o prikázaní veci inému súdu z dôvodu vhodnosti.

Dňa   4.   júla   2007   bol   spis   vrátený   z   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky s uznesením sp. zn. 4 Ndc 82/2007 z 22. júna 2007, ktorým prikazuje vec Okresnému súdu Bratislava I.

Dňa 23. júla 2007 bol spis doručený Okresnému súdu Bratislava I, zaevidovaný pod sp. zn. 17 C /117/2007 a bol pridelený sudkyni JUDr. J. V.

Dňa 6. augusta 2007 sudkyňa JUDr. V. podala „reklamáciu voči zapísaniu veci do súdneho oddelenia 17 C“.

Dňa 6. augusta 2007 bola vec pridelená sudkyni JUDr. A. K. do oddelenia 26 C a ďalej bola vedená pod sp. zn. 26 C 40/2007.

Dňa 2. apríla 2009 bola vec pridelená sudkyni Mgr. D. Dňa 21. apríla 2009 odporca faxom ospravedlnil neúčasť na pojednávaní nariadenom na 23. apríl 2009.

Dňa 23. apríla 2009 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol sťažovateľ prítomný a odporca neprítomný. Pojednávanie bolo odročené na 22. jún 2009.

Dňa 22. júna 2009 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol sťažovateľ prítomný a odporca neprítomný. Na pojednávaní bol vyhlásený rozsudok, ktorým súd návrh zamietol. Od 21. decembra 2009 sa spis nachádza na Krajskom súde v Bratislave po odvolaní sťažovateľa proti rozsudku z 22. júna 2009 (vec je vedená pod sp. zn. 2 Co 296/09).

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v   konaní   o   náhradu   škody   a   o   zaplatenie   nemajetkovej   ujmy   došlo   k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstráni.   K   odstráneniu   stavu   právnej   neistoty   dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Priznanie práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zakladá   povinnosť   súdu   aj   sudcu na organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne   realizovalo   (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05).

1.   Pokiaľ   ide   o   kritérium   zložitosť   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   dĺžka posudzovaného konania nebola závislá od právnej zložitosti veci. Zložitosť veci nenamietal ani okresný súd. Ten ako jediný argument pre nečinnosť označil nedostatočné personálne obsadenie súdu a vysoký nápad v oddelení „C“.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa ako účastníka konania, ústavný súd zistil, že od podania   žaloby   do   podania   sťažnosti   ústavnému   súdu   boli   vo   veci   uskutočnené dve pojednávania, na ktorých sa sťažovateľ osobne zúčastnil. Pri uplatňovaní svojho nároku bol aktívny a v lehote spolupracoval s konajúcimi súdmi.

3.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   okresného   súdu,   pričom predovšetkým poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania takmer 4 roky je už samo osebe celkom jednoznačne neprimerané.

Okresný súd Bratislava I namietol, že v období od 15. júna 2006 do 23. júla 2007 sa spis nenachádzal na jeho súde. V kontexte celého konania tomuto súdu však jednoznačne možno pričítať na vrub aj jeho krátkodobú nečinnosť v období od 15. marca 2006 do 7. júna 2006, ale najmä dlhodobú nečinnosť v období od 23. júla 2007 do 23. apríla 2009, keď sa uskutočnilo   prvé   pojednávanie.   Prvý   úkon   smerujúci   k   meritórnemu   rozhodnutiu   teda okresný súd urobil až po dvoch rokoch od opätovného doručenia spisu Okresnému súdu Bratislava I.

K uvedenej nečinnosti, a teda k zbytočným prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti   veci   ani správania účastníkov,   ale výlučne v   dôsledku   postupu   súdu.   Obranu podpredsedu   súdu,   že   Okresný   súd   Bratislava   I   je   nedostatočne   personálne   obsadený a v oddelení „C“ je vysoký nápad, nebolo možné akceptovať. Ústavný súd už v podobných súvislostiach viackrát vyslovil (pozri napr. I. ÚS 23/03 a v ňom citovanú predchádzajúcu judikatúru   ústavného súdu),   že podobné   objektívne   prekážajúce   okolnosti,   nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohli len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa   na   ten   účel   prijali   včas   adekvátne   opatrenia.   Ústava   v   čl.   48   ods.   2   zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia   súdu   či   konajúceho   sudcu,   nemožno   systémové   nedostatky   v   oblasti   výkonu spravodlivosti   pripisovať   na   ťarchu   účastníkov   súdneho   konania   a   mieru   ochrany   ich základného   práva   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   oslabiť   poukázaním   na   dlhodobo obmedzené   personálne   kapacity   príslušných   súdov   (pozri   napr.   I.   ÚS   119/03).   Okrem uvedeného ústavný súd opakovane zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované ako objektívne vo vyjadrení podpredsedu okresného súdu v danej veci.

4.   Vzhľadom   na   to,   že   22.   júna   2009   bol   v predmetnej   veci   na   okresnom   súde vyhlásený rozsudok, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ navrhol priznať primerané finančného zadosťučinenie v sume 10 000 €, čo odôvodnil neospravedlniteľnou a nezdôvodniteľnou dĺžkou konania.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   mu   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa   citovaného ustanovenia   zákona   o   ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad spravodlivosti   s   prihliadnutím predovšetkým na doterajšiu dĺžku napadnutého konania a na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa považuje za primerané v sume 1 500 €.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zabezpečenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia ustanovenej právnej   zástupkyni,   za   dva   úkony   právnej   služby   uskutočnené   v   roku   2009   (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) v zmysle § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a), c) a d) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov v sume 2 x 115,90 €, k tomu režijný paušál 2 x 6, 95 € v celkovej sume 245,70 €. Vzhľadom na to, že právna zástupkyňa sťažovateľa je platiteľkou dane z pridanej hodnoty, k trovám právneho zastúpenia je potrebné pripočítať daň z pridanej hodnoty 19 % v sume 46,68 €, čo spolu predstavuje trovy právneho zastúpenia 292,38 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 a 4 výroku tohto nálezu.

Vzhľadom   na   čl.   133   ústavy,   podľa   ktorého   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. marca 2010