znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 374/2014-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. júla 2014 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ivetty Macejkovej a   sudcu   Sergeja   Kohuta   predbežne   prerokoval   sťažnosť   M.   S.,   zastúpenej   advokátom JUDr. Dušanom   Moravcom,   Advokátska   kancelária,   Riečna   2,   Bratislava,   vo   veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 189/11 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. S. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. januára 2014 doručená sťažnosť M. S. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)   postupom   Krajského   súdu   v   Bratislave   (ďalej   aj   „krajský   súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 189/11 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Z obsahu sťažnosti vyplynulo najmä, že: «Sťažovateľka(...) ako navrhovateľka 1. rade spolu s navrhovateľkou v 2. rade -(...) a navrhovateľom v 3. rade(...) podala dňa 22. 01. 2001 na Okresnom súde Bratislava III žalobu proti žalovanej v 1. rade(...) a žalovanej v 2. rade(...) žalobu o určenie neplatnosti darovacej zmluvy uzavretej dňa 10. 03. 2000 pod č. vkladu(...), ktorou žalovaná v prvom rade   previedla   na žalovanú   v   druhom   rade   pozemky(...)   v   k.   ú.(...)   zapísané(...) na katastrálnom odbore Okresného úradu Bratislava III.

Okresný súd Bratislava III rozsudkom sp. zn. 34C/12/2001-503 zo dňa 28. 01. 2011, teda po desiatich rokoch trvania konania žalobu navrhovateľov v celom rozsahu zamietol. Proti   rozsudku   Okresného   súdu   Bratislava   III   34C/12/2001-503   podali   vyššie   uvedení navrhovatelia odvolanie, ktoré bolo postúpené Krajskému súdu dňa 06. 05. 2011 a bolo zaevidované pod sp. zn. 5Co 189/11. (...)

Odvolací   Krajský   súd   v   Bratislave,   proti   ktorému   sťažnosť   smeruje   pokračuje v nečinnosti   Okresného   súdu   Bratislava   III   ani   ku   dňu   podania   tejto   sťažnosti   nezačal vo veci   konať,   tak   že   po   podaní   odvolania   aj   v súčasnosti   pretrváva   medzi   účastníkmi dlhodobý stav právnej neistoty, keďže súd v predmetnej veci do dnešného dňa nerozhodol. Zmenu nepriniesla ani Urgencia právneho zástupcu žalovaných na postup v konaní zo dňa 22. 11. 2012. (...)

Prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je základným ľudským právom a jedným z procesných princípov, účelom ktorého je zaručiť širšie ústavné právo na súdnu ochranu a odstrániť stav právnej neistoty. Ak súd neurobí právny úkon v zákonom stanovenej lehote, svojou nečinnosťou alebo nedostatočne rýchlou   činnosťou   sa   dopustí   zbytočného   prieťahu,   ktorý   má   povahu   porušenia   práva, zaručeného   článkom   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky.   Aj   keď   neexistuje   časová hranica, ktorá by ohraničovala proces a v ktorej by súd mal povinnosť právoplatne vec rozhodnúť, nie je možné vysvetľovať si to tak, že súd sám si určí, kedy a aký úkon vykoná, pričom by nemusel rešpektovať ustanovenie čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, t. j. konať bez neodôvodnených prieťahov. Prvoradou povinnosťou súdu a sudcu je organizovať procesný postup v súdnom konaní tak, aby sa čo najskôr odstránil ten stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa aj sťažovateľka obrátila na Ústavný súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľka(...)   navrhujem,   aby   Ústavný   súd Slovenskej   republiky   prijal   túto   sťažnosť   na   ďalšie   konanie   podľa   §   25   ods.   3   zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.

Berúc do úvahy fakty uvedené v(...) tejto sťažnosti sťažovateľka žiada Ústavný súd SR podľa článku 127 ods. 2 Ústavy SR v spojení s § 56 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z., aby, ak sťažnosti vyhovie, v náleze vyslovil, že Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.   5Co   189/11   porušil   základné   právo   sťažovateľky   na prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa   článku 48 ods.   2 Ústavy SR a článku   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Sťažovateľka žiadam Ústavný súd SR podľa článku 127 ods. 2 Ústavy SR v spojení s § 56 ods. 3 písm. a) zákona č. 38/1993 Z. z. ak sťažnosti vyhovie, aby prikázal Krajskému súdu v Bratislave konať v konaní, vedenom pod sp. zn. 5Co 189/11 a aby mu zakázal pokračovať   v   porušovaní   základného   práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov.

Ako dovŕšenie opatrení smerujúcich zo strany Ústavného súdu SR (popri „príkaze konať“) k odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľka prosí Ústavný súd SR podľa článku 127 ods. 3 Ústavy SR v spojení s § 50 ods. 3 a § 56 ods. 4 zákona č. 38/1993 Z. z., ak sťažnosti vyhovie, aby mu priznal primerané finančné zadosťučinenie.

V   tejto   súvislosti   sťažovateľka   konštatuje,   že   Ústavný   súd   SR   už   judikoval,   že priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   ako   náhrady   nemajetkovej   ujmy vyjadrenej v peniazoch prichádza do úvahy predovšetkým v tých prípadoch, keď porušenie základného práva alebo slobody nie je už možné napraviť. To znamená, že neprichádza do úvahy   zrušenie   rozhodnutia   alebo   opatrenia,   resp.   uvedenie   do   pôvodného   stavu. Sťažovateľkin prípad je práve takýto. Preto podľa sťažovateľky prichádza v jej prípade do úvahy   primerané   finančné   zadosťučinenie,   ktoré   je   peňažnou   protihodnotou   utrpenej nemajetkovej ujmy. Sťažovateľ považuje za primerané priznať jej sumu 3 319,00 eur(...) Táto suma berie do úvahy:

- dĺžku konania a zbytočných prieťahov;

- všetky okolnosti uvedené v(...) tejto sťažnosti;

-   fakt,   že   sťažovateľka   musela   v   prvostupňovom   konaní   zaplatiť   pomerne   vysoké súdne poplatky, konkrétne 1.400.- Sk, 197 200.- Sk, (500 + 111.532,- Sk) ako aj preddavok znalca každý z navrhovateľov vo výške 2.000,- Sk, spolu 6 000.- Sk, preddavok na znalca, každý z navrhovateľov vo výške 5.000,- Sk, spolu 15 000.- Sk za čo logicky očakával, že ako Okresný súd Bratislava III, tak odvolací Krajský súd v Bratislave voči ktorému sťažnosť smeruje,   bude   vo   veci   konať   plynulo   a   bez   zbytočných   prieťahov;   sťažovateľka   nemá v úmysle   špekulovať   nad   výsledkom   konania,   ale   skutočnosťou   je,   že   peniaze,   ktoré „vložila“ s navrhovateľmi v 2. a 3. rade do súdneho sporu (vrátane odmeny pre advokáta), mohla použiť aj na iný účel; predmet sporu - nemajetková ujma sťažovateľa spočíva v jej pretrvávajúcom pocite neistoty vyplývajúcej zo vzniknutej situácie,

- pocity márnosti a nespravodlivosti - nemajetková ujma sťažovateľky spočíva aj v jej pocitoch   márnosti   a   nespravodlivosti,   ktoré   sprevádzajú   porušovanie   základného   práva sťažovateľa na konanie súdu bez zbytočných prieťahov;

-   skutočnosť,   že   stav   právnej   neistoty   sťažovateľky   a   odsúvanie   súdnej   ochrany v namietanom konaní negatívne ovplyvňuje životné a sociálne podmienky sťažovateľkinej rodiny.   Nesmierny   psychický   tlak   vyvolaný   týmto   konaním   totiž   negatívne   ovplyvňuje sťažovateľkine   vzťahy   so   žalovanými   rodinnými   príslušníkmi   a   ďalšie   rodinné   vzťahy. Sťažovateľka má preto eminentný záujem na čo najrýchlejšom ukončení tohto konania;

-   neschopnosť   Krajského   súdu   v Bratislave   poskytnúť   sťažovateľovi   v období   od 5. mája 2011 do 13. januára 2014 akúkoľvek informáciu o priebehu konania i samotnom súdnom spise.

Suma 3 319,00 eur teda zohľadňuje, berúc do úvahy vyššie uvedené, najmä dĺžku zbytočných   prieťahov   v   konaní   a   jednak   s   nimi   spojenú   nemajetkovú   ujmu,   ktorá sťažovateľovi vznikla v dôsledku obáv o ochranu jeho vlastníckych práv (III. ÚS 58/2002). Sťažovateľ súčasne žiada Ústavný súd SR, aby podľa § 36 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. uložil Okresnému súdu Bratislava II (správne má byť Okresnému súdu Bratislava III, pozn.) zaplatiť   trovy   jeho   právneho   zastúpenia   v   sume   828,00   eur(...)   advokátovi JUDr. Dušanovi Moravcovi. (...)

Vzhľadom na vyššie uvedené sťažovateľka teda navrhuje, aby Ústavný súd SR po predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   prijal   sťažnosť   na   ďalšie   konanie   a   po   prerokovaní prijatej sťažnosti, zohľadniac všetky skutočnosti v nej uvedené, vydal tento nález

1) Základné právo(...) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru(...) Krajským súdom v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 5Co 189/11 porušené bolo.

2) Krajskému súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 5Co 189/11 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3) (...) priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3 319,00 eur(...), ktoré je   Krajský   súd   Bratislava   povinný   vyplatiť   sťažovateľke   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

4)   Krajský   súd   v   Bratislave   je   povinný   uhradiť   trovy   právneho   zastúpenia advokátovi   JUDr.   Dušanovi   Moravcovi(...)   vo   výške   828,00   eur(...)   do   15   dní   od právoplatnosti tohto rozhodnutia (...).»

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 189/11.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde v danej veci skúmal, či   sú   splnené podmienky na konanie   pred   ním.   V nadväznosti   na   to   ústavný   súd   v súlade   so   svojou   doterajšou judikatúrou vyžaduje, aby v prípadoch sťažností podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých je namietané   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov v konaní pred všeobecným súdom, sťažovateľ preukázal aj využitie právneho prostriedku, na   uplatnenie   ktorého   má   právo   podľa   §   17   ods.   1   zákona   Slovenskej   národnej   rady č. 80/1992   Zb.   o sídlach   a obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky,   štátnej   správe   súdov, vybavovaní   sťažností   a o voľbách   prísediacich   (zákon   o   štátnej   správe   súdov)   v znení neskorších predpisov v spojení s § 6 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o súdoch   a sudcoch“),   t.   j.   podanie   sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi príslušného súdu, v danom prípade predsedovi Krajského súdu v Bratislave.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 34/98, I. ÚS 16/99, I. ÚS 21/99), že účelom   práva   účastníka   konania   pred   všeobecným   súdom   podať   sťažnosť   na   prieťahy v konaní   je   poskytnutie   príležitosti   tomuto   súdu,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Preto ústavný súd o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods.   2   ústavy   (a tiež   čl.   6   ods.   1   dohovoru),   koná   iba   za   predpokladu,   ak   sťažovateľ preukáže,   že   využil   označené   právne   prostriedky   podľa   zákona   o štátnej   správe   súdov v spojení   so   zákonom   o súdoch   a sudcoch,   alebo   ak   sa   preukáže,   že   sťažovateľ   túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 17 ods. 1 zákona o štátnej správe súdov v spojení s § 6 zákona o súdoch a sudcoch naďalej, aj po nadobudnutí účinnosti nového čl. 127 ústavy, zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so   základným právom   na konanie bez zbytočných   prieťahov (napr. IV.   ÚS   153/03). Účinnosť   takého   právneho   prostriedku   ochrany   pred   zbytočnými   prieťahmi   v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení   niektorých   zákonov   v znení   neskorších   predpisov,   ktorý   vo   viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].

Keďže zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu vyplýva, že sťažovateľka, ktorá je kvalifikovane právne zastúpená, sťažnosť na prieťahy v konaní nepodala a ani netvrdí, že ju nepodala z dôvodov hodných osobitného zreteľa [pričom „urgenciu“ z 22. novembra 2012, ktorá   podľa   zistenia   ústavného   súdu   nebola   adresovaná   predsedovi   krajského   súdu, nemožno považovať za kvalifikovanú sťažnosť na prieťahy v konaní (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom   súde)],   ústavný   súd,   opierajúc   sa   o svoju   stabilnú   judikatúru   (napr. IV. ÚS 44/03,   II.   ÚS   7/04,   II.   ÚS   107/04),   dospel   k záveru,   že   vzhľadom   na   okolnosti prípadu   niet   dôvodu   predpokladať,   že   by   využitie   sťažnosti   podľa   §   17   a nasl.   zákona o štátnej   správe   súdov   (s účinnosťou   od   1. apríla   2005   podľa   §   62   a nasl.   zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) neumožnilo účinnú ochranu základného práva sťažovateľky priznanú jej podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde bolo potrebné jej sťažnosť odmietnuť z dôvodu neprípustnosti.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Ústavný súd nad rámec uvádza, že pokiaľ by v budúcnosti v postupe krajského súdu dochádzalo k prieťahom v konaní, sťažovateľke nič nebráni v tom, aby opätovne podala kvalifikovanú sťažnosť pre porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v zmysle čl. 127 ústavy.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júla 2014