znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 374/2012-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. septembra 2012 predbežne prerokoval sťažnosť R. B., B., zastúpeného advokátom JUDr. J. V., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky   a práva podľa   čl. 6 ods.   1 Dohovoru   o ochrane ľudských   práv a základných slobôd „postupom Generálneho prokurátora Slovenskej republiky uvedeným v liste IV/1 Gn 682/12-7 zo dňa   30.   4.   2012,   postupom   Generálneho   prokurátora   Slovenskej   republiky uvedeným   v liste   IV/1   Gn   1651/11-16   zo   dňa   12.   4.   2012   a   postupom   Generálneho prokurátora Slovenskej republiky uvedeným v liste IV/1 Gn 248/11-13 zo dňa 22. 5. 2012“, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť R. B.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. júla 2012 doručená sťažnosť R. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len   „dohovor“) «postupom   Generálneho   prokurátora   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „generálny prokurátor“) uvedeným v liste IV/1 Gn 682/12-7 zo dňa 30. 4. 2012, postupom Generálneho prokurátora Slovenskej republiky uvedeným v liste IV/1 Gn 1651/11-16 zo dňa 12. 4. 2012 a postupom Generálneho prokurátora Slovenskej republiky uvedeným v liste IV/1 Gn 248/11-13 zo dňa 22. 5. 2012».

Sťažovateľ v podstatnej časti sťažnosti uviedol:„Dňa   29.8.2007   na...   ulici   v B.   bol   sťažovateľ   šikanovaný,   napadnutý,   zaistený a krivo   obvinený   z   priestupku   policajtom   pánom   T.   Trestné   oznámenie   podal   ústne   na inšpekčnom orgáne Ministerstva vnútra SR dňa 31.8.2007. Trestné oznámenie vyšetrovateľ Ministerstva vnútra SR Sekcie kontroly a inšpekčnej služby odmietol uznesením ČVS: UIS- 223/IOZ-V-2007 zo dňa 26.9.2007.

Dňa   28.9.2007   okolo   16.00   hod,   pri   výkone   práce   taxikára,   bol   sťažovateľ prenasledovaný pánom T. v civile. Kvôli bezpečnosti zastavil na čerpacej stanici v K. Pán T. tam zastavil... prišiel k sťažovateľovi a oznámil mu..., že sťažovateľ skončil, dostane ho do   basy   a ak nie,   tak ho   zlikviduje.   V   tento   deň,   okolo   21.10   hod.   na...   ulici v B.   bol sťažovateľ   ním   zastavený,   kontrolovaný,   pri   tom   podrobený   nesprávnemu   úradnému postupu, napadnutý, nezákonne spútaný, zadržaný, na útvare PZ zbitý a krivo obvinený z útoku   na   verejného   činiteľa.  ....   O   týchto   skutočnostiach   podal   sťažovateľ   trestné oznámenie... ústne na inšpekčnom orgáne MV SR dňa 1.10.2007. Na základe toho bolo uznesením   ČVS:   UIS-250/IOZ-V-2007   zo   dňa   15.10.2007   začaté   trestné   stíhanie   proti nezistenému príslušníkovi PZ pre bitku na útvare PZ... Uznesením ČVS: UIS-250/IOZ-V- 2007 zo dňa 17.7.2008 bolo trestné stíhanie zastavené, nakoľko sa skutok nestal.... Na základe   podnetov   sťažovateľa   bolo   právoplatne   o skutku   nebezpečného   vyhrážania   na čerpacej stanici rozhodnuté   uznesením   Krajskej prokuratúry v B.   1Kn 60/12-11 zo dňa 2.3.2012...   Preto   podal   podnet   Generálnemu   prokurátorovi   SR   zo   dňa   26.3.2012. Prokurátor   Generálnej   prokuratúry   SR   listom   IV/1 Gn 682/12-7   zo   dňa   30.4.2012 oboznámil sťažovateľa, že nezistil pochybenie orgánov činných v trestnom konaní... a preto podnet ako nedôvodný odložil. Tento list bol sťažovateľovi doručený dňa 11.5.2012. Podľa sťažovateľa názor, že iba nesprávnym posúdením trestného oznámenia nedošlo k porušeniu zákona ani sťažovateľových práv vychádza z nesprávneho predpokladu, že skutky uvedené v trestnom oznámení v čase rozhodovania policajta neboli dôvodom na začatie trestného stíhania a preto je nesprávny...

V trestnom oznámení zo dňa 1.10. 2007 sťažovateľ zdôrazňoval, že ho policajt na útvare PZ bil dlaňami pričom si dával pozor, aby mu nespôsobil modriny (účelom bolo najmä   ponížiť   sťažovateľa,   lebo   predtým   mu   prikázal   vyzliecť   sa   do   naha).   Ing.   D. v uznesení ČVS: UIS-250/IOZ-V-2007 zo dňa 15.10.2007 začala trestné stíhanie pre skutok, ktorým mal policajt spôsobiť sťažovateľovi podliatiny na ľavej časti tváre. To znamená, pre iný skutok ako oznámil sťažovateľ. Pribrala znalca, aby vykonštruovala dôkaz.... Policajt zaútočil na sťažovateľa práve keď sťažovateľ telefonicky žiadal na linke 158 o pomoc. Záznam tohto hovoru vyšetrovateľka nezaobstarala...

V uznesení ČVS: UIS-250/IOZ-V-2007 zo dňa 17.7.2008 zdôraznila názor znalca, že ide o účelovú reakciu, lebo sťažovateľ prišiel na ošetrenie až po 13 - tich hodinách, pričom vedela, že sťažovateľ bol 13 hodín zadržaný, od 21.25 hod 28.9.2007 až do 10.55 hod nasledujúceho dňa...

Prvé   tri   skutky   sú   vybavované   v   samostatných   konaniach,   čo   je   v   rozpore s ustanovením   §   122   ods.   10   Trestného   zákona.   O   ostatných   skutkoch   bolo   trestné oznámenie odmietnuté uznesením Sekcie kontroly a inšpekčnej služby ČVS: SKIS -123/IS-3- V-2011 zo dňa 26.5.2011. Proti tomu podal sťažovateľ sťažnosť zo dňa 6.6.2011. Sťažnosť bola zamietnutá uznesením Vojenskej obvodnej prokuratúry v B. OPn 229/11-47 zo dňa 12.7.2011. Toto uznesenie je v extrémnom rozpore so skutočnosťou. Preto podal sťažovateľ podnet   na   preskúmanie   postupu   prokurátora   zo   dňa   29.7.2011   a   návrh   na zrušenie uznesenia zo dňa 7.9.2011. Tieto podnety boli vybavené listom Vyššej vojenskej prokuratúry v T. Vn 207/11-6 zo dňa 4.10.2011...

Sťažovateľ podal podnet na preskúmanie postupu prokurátora zo dňa 11.12.2011. Tento   bol   vybavený   listom   Generálnej   prokuratúry   SR   IV/1   Gn   1651/11-16   zo   dňa 12.4.2012. Odôvodnenie, že do spisu zabezpečila znalecký posudok, je dôkazom, že nebola vec riadne preskúmaná. Sťažovateľovi bol doručený dňa 30.4.2012.

Je preukázané, že vyšetrovateľka v konaní ČVS: UIS-250/IOZ-V-2007 postupovala v rozpore   s   ustanovením   §   2   ods.   10   a   ods.   12   Trestného   poriadku,   nakoľko   zmarila dôkazy..., ktoré by usvedčili policajta z trestného činu... Podľa prokuratúry však jej činnosť, resp.   nečinnosť   (neplnenie   povinností),   nemožno   hodnotiť   ako   trestný   čin   ani   ako disciplinárne previnenie príslušníka PZ. Tým je porušené sťažovateľove právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V dôsledku jej postupu podozrivý policajt unikol trestu a naďalej zneužíval svoju právomoc... Tým je porušené sťažovateľove právo na slobodu a osobnú bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd...

Dňa   2.9.2011   podal   sťažovateľ   na   výzvu   orgánov   činných   v   trestnom   konaní doplňujúce trestné oznámenie. Uznesením Ministerstva vnútra Sekcie kontroly a inšpekčnej služby ČVS: SKIS-349/IS-1-V-2011 zo dňa 30.9.2011, bolo odmietnuté trestné oznámenie sťažovateľa týkajúce sa skutkov policajta pána T., ktorých sa dopustil po tom ako bolo začaté trestné stíhanie vo veci jeho fyzického útoku proti sťažovateľovi. Jedná sa o dva skutky z mnohých, o ktorých odmietla Ing. D. prijať trestné oznámenie. Sťažovateľ podal sťažnosť zo dňa 7.10.2011, ktorú prokurátorka Okresnej prokuratúry B. zamietla uznesením 1 Pn 883/2011-2 zo dňa 8.11.2011, pričom sa nevysporiadala... Na to upozornil sťažovateľ bezvýsledne Vyššiu vojenskú prokuratúru v T. a následne aj v podnete zo dňa 23. 3. 2012 Generálnu   prokuratúru   SR.   Generálna   prokuratúra   SR   podnet   odložila   ako   nedôvodný a listom IV/1   Gn   248/11-13 zo   dňa   22.5.2012   informovala o tom sťažovateľa.   List   bol sťažovateľovi doručený dňa 4.6.2012...

Napriek upozorneniam sťažovateľa nebola vykonaná náprava. Tým je sťažovateľovi odopieraná spravodlivosť, čím je porušené sťažovateľovo právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Popritom je zrejmé, že ani jedna kontrola sťažovateľa policajtom p. T. nebola zákonná...“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:„Postupom Generálneho prokurátora Slovenskej republiky uvedeným v liste IV/1 Gn 682/12-7 zo dňa 30.4.2012 Pv 10/11 bolo porušené právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo na osobnú bezpečnosť a slobodu podľa čl. 5 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Postupom Generálneho prokurátora Slovenskej republiky uvedeným v liste IV/1 Gn 1651/11-16 zo dňa 12.4.2012 bolo porušené právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo na osobnú bezpečnosť a slobodu podľa čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Postupom Generálneho prokurátora Slovenskej republiky uvedeným v liste IV/1 Gn 248/11-13   zo   dňa   22.5.2012   bolo   porušené   právo   sťažovateľa   na   súdnu   a   inú   právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Sťažovateľovi sa priznáva primerané zadosťučinenie vo výške 30 000,- Eur, slovom: tridsaťtisíc Eur.“

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy,   keď   namietaným   postupom   orgánu   štátu   nemohlo dôjsť   k   porušeniu   základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno   považovať takú,   pri   predbežnom   prerokovaní ktorej   ústavný   súd   nezistil   žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03). Za iné dôvody zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti treba považovať aj konkrétne okolnosti prípadu, predovšetkým intenzitu pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní dotknutého orgánu verejnej moci a ich ústavnoprávny rozmer (napr. IV. ÚS 62/08).

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených   zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne   a   v   primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a   nestranným   súdom   zriadeným zákonom,   ktorý   rozhodne   o   jeho   občianskych   právach   alebo   záväzkoch   alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...

Podľa   §   31   ods.   2   zákona   č.   153/2001   Z.   z.   o   prokuratúre   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) podnetom sa rozumie písomná alebo ústna žiadosť,   návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania   alebo   vykonal   iné   opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákonov   a   ostatných všeobecne   záväzných   právnych   predpisov,   na   ktorých   vykonanie   je   podľa   zákona oprávnený.

Podľa   §   33   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   prokurátor   je   povinný   vybaviť   podnet do dvoch mesiacov od jeho podania. V odôvodnených prípadoch rozhodne o predĺžení tejto lehoty bezprostredne nadriadený prokurátor (§ 53 ods. 1).

Podľa § 33 ods. 2 zákona o prokuratúre prokurátor upovedomí podávateľa podnetu v lehote   ustanovenej   v   odseku   1   o   spôsobe   vybavenia   podnetu.   V   rovnakej   lehote upovedomí podávateľa podnetu o predĺžení lehoty na jeho vybavenie.

Podľa   §   34   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   súčasťou   základného   práva   na   inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo dotknutej osoby požiadať o ochranu svojich   práv   príslušné   orgány   prokuratúry,   či   už   prostredníctvom   podnetu,   alebo opakovaného podnetu (§ 31 ods. 2 a § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre), pričom tomuto právu   zodpovedá   povinnosť   príslušných   orgánov   prokuratúry   zákonom   ustanoveným spôsobom sa takýmto podnetom, resp. opakovaným podnetom zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu vyrozumieť. Súčasťou tohto práva dotknutej osoby nie je ale právo, aby príslušné orgány prokuratúry jej podnetu, resp. opakovanému podnetu vyhoveli (m. m. napr. I. ÚS 40/01, II. ÚS 168/03, III. ÚS 133/06, IV. ÚS 180/09), t. j. za porušenie základného práva na inú právnu ochranu nemožno považovať skutočnosť, že prokuratúra podnetu, resp. opakovanému   podnetu   nevyhovie   podľa   predstáv   jeho   pisateľa   (napr.   I.   ÚS   38/02, II. ÚS 358/06, IV. ÚS 28/06, IV. ÚS 228/2012).

Sťažovateľ sa sťažnosťou   domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   Generálnej prokuratúry   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „generálna   prokuratúra“) „postupom Generálneho prokurátora Slovenskej republiky uvedeným v liste IV/1 Gn 682/12-7 zo dňa 30.   4.   2012,   postupom   Generálneho   prokurátora   Slovenskej   republiky   uvedeným   v liste IV/1 Gn 1651/11-16 zo dňa 12. 4. 2012 a postupom Generálneho prokurátora Slovenskej republiky uvedeným v liste IV/1 Gn 248/11-13 zo dňa 22. 5. 2012“. Ústavný súd sa pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sústredil na posúdenie jej opodstatnenosti.

1. Sťažovateľ podal generálnej prokuratúre 29. marca 2012 podnet z 26. marca 2012. Žiadal   preskúmať   postup   prokurátora   Krajskej   prokuratúry   v B.   č.   k.   1   Kn   60/12-11 z 2. marca 2012, ktorým zamietol jeho sťažnosť proti „uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru, Odboru inšpekčnej služby...“ sp. zn. ČVS: SKIS-128/IS-1-V-2011 zo 17. januára 2012, ktorým bola odmietnutá vec trestného oznámenia podaného sťažovateľom. Prokurátor generálnej   prokuratúry   vybavil   podnet   sťažovateľa   prípisom   č.   k.   IV/1   Gn   682/12-7 z 30. apríla 2012, v ktorom generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) uviedol najmä:

„Podanie   zo   dňa   29.03.2012   bolo   z   hľadiska   obsahu   (§   62   odsek   1   Trestného poriadku)   vyhodnotené   ako   podnet   podľa   §   31   odsek   1   zákona   č.   153/2001   Z.   z. o prokuratúre   v   znení   neskorších   predpisov,   ktorým   sa   domáhate   preskúmania   postupu a rozhodnutia prokurátora Krajskej prokuratúry B. a to uznesenia sp. zn. 1 Kn 60/10 zo dňa 02.03.2012, ktorým prokurátor podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku zamietol Vašu sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa PZ, Odboru inšpekčnej služby..., B., Úradu inšpekčnej   služby,   Sekcii   kontroly   a   inšpekčnej   služby   Ministerstva   vnútra   SR   zo   dňa 17.01.2012, sp. zn. ČVS: SKIS-128/IJ-1-V-2011, ktorým bola podľa § 197 odsek 1 písm. d/ Trestného   poriadku   odmietnutá   vec   trestného   oznámenia   týkajúceho   sa   podozrenia   zo spáchania   prečinu   nebezpečného   vyhrážania   podľa   §   360   odsek   1   Trestného   zákona, ktorého sa mal dopustiť príslušník PZ, Obvodného oddelenia PZ, P., Okresného riaditeľstva PZ B. na tom skutkovom základe, že dňa 28.09.2007 približne o 16.00 hod. na benzínovom čerpadle... v B. v mestskej časti... sa mal vyhrážať oznamovateľovi fyzickou likvidáciou... V podaní namietate zákonnosť celého konania... Generálna prokuratúra SR po splnení prieskumnej povinnosti konštatuje, že s Vašimi tvrdeniami nie je možné súhlasiť.

Zo spisového materiálu je zrejmé, že dňa 01.10.2007 ste podali trestné oznámenie. Na   poklade   tohto   oznámenia   bolo   následne   vedené   trestné   konanie   na   I.   inšpekčnom oddelení MV SR pod sp. zn. ČVS: SKIS-250/IOZ-V-2007 pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 odsek 1, odsek 2 písm. a/ Trestného zákona, ktoré bolo uznesením policajta zo dňa 17.07.2008 zastavené postupom podľa § 215 odsek 1 písm. a/ Trestného   poriadku.   Proti   uvedenému   uzneseniu   ste   podali   sťažnosť,   ktorú   prokurátor Vojenskej obvodnej prokuratúry B. uznesením sp. zn. OPv 420/07-32 zo dňa 24.03.2011 (č. l. 66 vyšetrovacieho spisu), ako oneskorenú zamietol postupom podľa § 193 odsek 1 písm. b/ Trestného poriadku. V odôvodnení citovaného uznesenia prokurátor uviedol, že niektoré časti pôvodného trestného oznámenia zo dňa 01.10.2007 neboli vybavené a to v časti, kde poukazujete na protiprávnu činnosť príslušníka PZ, ktorej sa voči Vám mal dopustiť dňa 28.09.2007 aj na tom skutkovom základe v podnete uvedeného napadnutého uznesenia prokurátora.

V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti som dospel k záveru, že orgány činné v trestnom konaní od počiatku venovali náležitú pozornosť trestnému oznámeniu ako aj ďalším podnetom, ktoré ste podali. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že o namietanom skutku nebolo rozhodnuté ihneď. Aj keď trestné stíhanie bolo začaté pre iný skutok uvedený v   trestnom   oznámení   zo   dňa   01.10.2007,   je   dôvodné   predpokladať,   že iba   nesprávnym posúdením   skutočností   vyplývajúcich   z   trestného   oznámenia,   ktoré   zrejme   v   čase rozhodovania policajta neboli dôvodom na začatie trestného stíhania, resp. iné rozhodnutie, nedošlo   k   porušeniu   zákona   ani   vašich   ústavných   práv   ako   oznamovateľa   (napr. I. ÚS 86/2010-31).   V   tomto   smere   poukazujem   aj   na   zápisnicu   o výsluchu   svedka   - poškodeného zo dňa 08.11.2007...

Ako   vyplýva   z   obsahu   vyšetrovacieho   spisu...,   o   skutku   podozrenia   z prečinu nebezpečného vyhrážania,... bolo rozhodnuté uznesením vyšetrovateľa odboru inšpekčnej služby,   I.   inšpekčného   oddelenia   Ministerstva   vnútra   SR   dňa   28.04.2011   pod   sp.   zn. ČVS: SKIS-128/IS-1-V-2011.   Vaša   sťažnosť...   bola   uznesením   prokurátorky   Vojenskej obvodovej prokuratúry B. sp. zn. OPn 338/11... ako nedôvodná zamietnutá...

Na základe pokynu prokurátora Okresnej prokuratúry B. sp. zn. 1 Pn 684/11-2 zo dňa 11.11.2011 a z dôvodov uvedených v predmetnom pokyne bolo Vaše trestné oznámenie v časti týkajúcej sa podozrenia z prečinu nebezpečného vyhrážania (č. l. 108 vyšetrovacieho spisu),   pre   skutok   uvedený   v   podnete   napadnutého   uznesenia   prokurátora   vybavované opätovne a to pod pôvodnou sp. zn. ČVS: SKIS-128/IS-1-V-2011. Obsah dozorového spisu Okresnej   prokuratúry   B.   sp.   zn.   1   Pn   684/11   bol   následne   dňa   17.01.2012   predložený Krajskej   prokuratúre   v B.   na   posúdenie   vhodnosti   uplatnenia   výberovej   príslušnosti. Opatrením krajského prokurátora sp. zn. 1 Kn 60/12-4 zo dňa 23.01.2012 bol v uvedenej veci   prokurátor   krajskej   prokuratúry   poverený   výkonom   dozoru   nad   zachovávaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní.

Vo vzťahu k ďalším skutočnostiam, ktoré ste uviedli v podnete poukazujem na dôvody uznesenia   prokurátora   krajskej   prokuratúry,   pre   ktoré   zamietol   Vašu   sťažnosť   ako nedôvodnú...

Podľa názoru Generálnej prokuratúry SR v posudzovanej veci skutok vymedzený oznamovateľom   v   trestnom   oznámení   obsahuje   výlučne   také   skutkové   okolnosti,   ktoré nemajú vzhľadom na existujúce dôkazy vzťah k znakom skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného   vyhrážania,   predovšetkým   pre   existenciu   dvoch   skupín   navzájom   si odporujúcich dôkazov, ktoré v tomto štádiu konania neumožňujú jednoznačný a nepochybný záver o naplnení objektívnej stránky trestného činu. Z uvedeného dôvodu popis skutku, ktorý by v uznesení o začatí trestného stíhania nezodpovedal príslušným znakom skutkovej podstaty trestného činu, nebolo by možné následne o takomto skutku konať a rozhodnúť. V tejto súvislosti poukazujem na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Tzo V1.

S poukazom na takto zistené skutočnosti, keďže som nezistil pochybenie v postupe a rozhodnutiach orgánov činných v trestnom konaní Váš podnet ako nedôvodný odkladám. Súčasne Vás poučujem, že nasledujúce podania v predmetnej veci budú preskúmané a vybavené len za splnenia podmienky uvedenej v § 34 odsek 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v úplnom znení (nové skutočnosti).“

2.   Sťažovateľ   namietal „postup   Generálneho   prokurátora   Slovenskej   republiky uvedeným v liste IV/1 Gn 1651/11-16 zo dňa 12. 4. 2012“, v ktorom generálny prokurátor uviedol:

„Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky ste dňa 12.12.2011 osobne doručili podnet zo dňa 11.12.2011, ktorým žiadate preskúmať postup prokurátora bývalej Vyššej vojenskej prokuratúry T., o ktorom ste boli vyrozumený dňa 11.10.2011 listom Vn 207/11-6 zo   dňa   04.10.2011.   Predmetný   podnet...   bol   po   obsahovej   stránke   vyhodnotený   ako opakovaný   podnet   podľa   § 34   odsek 1   zákona č.153/2001 Z.   z.   o   prokuratúre v znení neskorších predpisov, ktorým žiadate preskúmať zákonnosť vybavenia predchádzajúceho podnetu zo dňa 29.07.2011 i jeho doplnenia zo dňa 07.09.2011, a to prokurátorom bývalej Vyššej   vojenskej   prokuratúry   T.   vojenskej   prokuratúry   T.   vo   veci   vednej   pod   sp. zn. Vn 207/11.

Pre potreby vybavenia opakovaného podnetu boli predložené príslušné spisy, a to dozorový   spis   bývalej   Vyššej   vojenskej   prokuratúry   T.   pod   sp.   zn.   Vn   207/11,   obsah dozorového   spisu   bývalej   Vojenskej   obvodnej   prokuratúry   B.   pod   sp.   zn.   OPn 229/11, vyšetrovací   spis   1.   inšpekčného   oddelenia,   odboru   inšpekčnej   služby,   sekcie   kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pod č. UIS-250/IOZ-V-2007 a vyšetrovací   spis   3.   inšpekčného   oddelenia,   odboru   inšpekčnej   služby,   sekcie   kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pod č. SKIS-123/IS-3-V-2011. V   prvom   rade   je   potrebné   uviesť,   že   úlohou   prokurátora   pri   výkone   dozoru v prípravnom konaní je dozerať na to, aby orgány činné v trestnom konaní dodržiavali všetky   ustanovenia   Trestného   poriadku,   aby   postupovali   v   zhode   s   účelom   trestného konania   a   základnými   zásadami   trestného   konania.   Musí   dbať   na   to,   aby   nikto   nebol bezdôvodne   trestne   stíhaný,   nezákonne   obmedzovaný   v   osobnej   slobode   a   v   iných základných právach a slobodách. Svoje oprávnenia uplatňuje tak, aby si zabezpečil prehľad o stave veci, a v dôsledku toho mal možnosť ovplyvňovať priebeh prípravného konania a odstraňovať zistené nedostatky.

Dozor   v   prípravnom   konaní   v   trestnej   veci   vedenej   na   1.   inšpekčnom   oddelení, odbore inšpekčnej služby, sekcii kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pod ČVS: UIS-250/IOZ-V-2007 vykonával prokurátor bývalej Vojenskej obvodnej prokuratúry B. pod sp. zn. OPv 420/07. V priebehu celého trestného konania nezistil žiadne skutočnosti nasvedčujúce spáchaniu akéhokoľvek trestného činu zo strany vyšetrovateľky..., ktoré by následne odstúpil na ďalšie konanie príslušnému odboru inšpekčnej služby. Uznesením vyšetrovateľa 3. inšpekčného oddelenia, odboru inšpekčnej služby, sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 26.05.2011, ČVS:   SKIS-123/IS-3-V-2011,   bola   podľa   §   197   odsek   1   písm.   d)   Trestného   poriadku odmietnutá vec oznámenia R. B. o podozrení zo spáchania prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona,... v trestnom konaní vedenom pod ČVS: UIS-250/IOZ-V-2007, ktoré smerovalo proti príslušníkovi OO PZ P. práporčíkovi Ľ. T., pretože nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 odsek 2 Trestného poriadku. Príslušný vyšetrovateľ PZ po preskúmaní trestného oznámenia zo dňa 24.02.2011 zabezpečil jeho doplnenie relevantnými listinnými dôkazmi nevyhnutnými   pre   náležité   objasnenie   veci,   pričom   po   ich   vyhodnotení   dospel k odôvodnenému   záveru,   že   vyšetrovateľka...   nenaplnila   skutkovú   podstatu   prečinu zneužívania   právomoci   verejného   činiteľa   podľa   §   326   odsek   1   písmeno   a)   Trestného zákona.   Proti   citovanému   uzneseniu   vyšetrovateľa   PZ   ste   podali   ako   osoba   oprávnená a v zákonnej lehote sťažnosť.

Prokurátor bývalej Vojenskej obvodnej prokuratúry B. uznesením zo dňa 12.07.2011, sp. zn. OPn 229/11-47, podľa § 193 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku zamietol Vašu sťažnosť podanú proti vyššie uvedenému rozhodnutiu vyšetrovateľa PZ. Preskúmal všetky časti napadnutého uznesenia podliehajúce preskúmavacej povinnosti a zároveň konanie, ktoré   mu   predchádzalo   a   dospel   k   odôvodnenému   záveru,   že   neboli   porušené   žiadne procesné ustanovenia.

Prokurátor bývalej Vyššej vojenskej prokuratúry T. Vás prípisom zo dňa 04.10.2011 pod sp. zn. Vn 207/11-6 upovedomil o spôsobe vybavenia podnetu zo dňa 29.07.2011 i jeho doplnenia zo dňa 07.09.2011, ktorý odložil ako nedôvodný. V plnom rozsahu sa stotožňujem s jeho závermi. Správne uviedol, že konanie podozrivej mjr... sa realizovalo v samostatnej trestnej veci, na výsledok ktorej bolo potrebné počkať, pričom vo vzťahu k skutočnostiam vyhrážania sa na čerpacej stanici, resp. neoprávneného zadržania vodičského preukazu sa taktiež realizovalo samostatné trestné konanie.

Preskúmaním   kompletného   na   vec   sa   vzťahujúceho   spisového   materiálu predloženého za účelom   vybavenia opakovaného   podnetu   som   nezistil   žiadne podstatné skutočnosti, ktoré by nasvedčovali, že mjr... sa v priebehu vyšetrovania trestnej veci vedenej na 1. inšpekčnom oddelení, odbore inšpekčnej služby, sekcii kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pod ČVS: UIS-250/IOZ-V-2007 dopustila prečinu zneužívania   právomoci   verejného   činiteľa...   V   priebehu   prípravného   konania   vypočula relevantných   svedkov,   do   vyšetrovacieho   spisu   zabezpečila   znalecký   posudok   znalca z odboru zdravotníctva, odvetvie chirurgia - traumatológia a listinné dôkazy nevyhnutné pre náležité objasnenie a meritórne rozhodnutie vo veci. V tejto súvislosti uvádzam, že na základe daného skutkového a právneho stavu nebolo z jej strany nesprávne interpretované ustanovenie § 46 odsek 1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru,   Slovenskej   informačnej   služby,   Zboru   väzenskej   a   justičnej   stráže   Slovenskej republiky   a   Železničnej   polície   v   znení   neskorších   predpisov,   ako   sa   domnievate v opakovanom podnete.

V postupoch a rozhodnutiach orgánov činných v trestnom konaní, ktoré vybavovali Vaše   podania,   som   nezistil   žiadne   porušenie   zákona   alebo   iného   všeobecne   záväzného právneho   predpisu,   a   preto   Váš   opakovaný   podnet   zo   dňa   11.12.2011   odkladám   ako nedôvodný a bez prijatia ďalších opatrení.“

3.   Sťažovateľ   namietal   aj   porušenie   svojich   označených   práv „postupom Generálneho prokurátora Slovenskej republiky uvedeným v liste IV/1 Gn 248/11-13 zo dňa 22. 5. 2012“, v ktorom generálny prokurátor uviedol:

„Na základe Vášho opakovaného podnetu zo dňa 23. marca 2012 som preskúmal zákonnosť postupu a rozhodnutia Krajskej prokuratúry v B. vo veci 1 Kn 821/11, osobitne jej   vybavenie   zo   dňa   27.   februára   2012,   ktorým   vybavila   Váš   pôvodný   podnet,   zo dňa 29. decembra 2012, ako aj konanie, ktoré tomuto vybaveniu predchádzalo. Dospel som k záveru, že Vášmu podnetu nemožno vyhovieť.

Pri vydaní citovaného vybavenia vychádzala krajská prokuratúra z dôkaznej situácie ako   ona   vyplývala   z   vyšetrovacieho   spisu,   súvisiaceho   dozorového   spisu   Okresnej prokuratúry   B.   sp.   zn.   1   Pn   883/11   a ďalších   súvisiacich   podkladov.   Tieto   dôkazy vyhodnotila v súlade s ustanovením § 2 ods. 12. Tr. por. a svoje rozhodnutie o odložení podnetu náležite, zreteľne a zrozumiteľne odôvodnila. S týmto odôvodnením som sa v celom rozsahu stotožnili a v podrobnostiach na ne poukazujem.

Vaše   námietky,   uvedené   v opakovanom   podnete   nie   sú   nové.   Uvádzali   ste   ich v priebehu   vyšetrovania i   v pôvodnom podnete.   Krajská   prokuratúra   sa   nimi podrobne zaoberala,   vo   svojom   vybavení   na   ne   reagovala   a   v   konečnom   dôsledku   sa   s   nimi bezozbytku   vyrovnala.   Ak   napriek   tomu   uvedené   námietky   opakujete   a   nad   ich   rámec neuvádzate žiadne nové skutočnosti,   potom treba Vaše námietky označiť za subjektívnu polemiku so závermi prokuratúry, a ako také ich označiť za nespôsobilé revidovať citované vybavenie...

S poukazom na uvedené dôvody Váš opakovaný podnet zo dňa 23. marca 2012 ako nedôvodný odkladám.“

Z   citovaného   vyplýva,   že   generálna   prokuratúra   sa   s podaniami   sťažovateľa z 11. decembra   2011,   29.   marca   2012   a 23.   marca   2012   zaoberala   spôsobom,   ktorý ustanovuje zákon, a po vecnej stránke sa stotožnila s právnymi názormi, ktoré vo veci sťažovateľa   vyslovila   Vyššia   vojenská   prokuratúra   T.   (ďalej   len   „vyššia   vojenská prokuratúra“) a Krajská prokuratúra v B.

Ústavný súd dospel k záveru, že právne názory tak vyššej vojenskej prokuratúry, ako aj Krajskej prokuratúry v B., o ktoré sa opierala aj generálna prokuratúra, sú z ústavného hľadiska udržateľné a akceptovateľné.

Ústavný súd považoval za potrebné poukázať aj na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej právo na vznesenie obvinenia a trestné stíhanie inej osoby na základe podaného trestného   oznámenia   alebo na podanie   obžaloby   proti   nej   na súde   prokurátorom   nie je súčasťou základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (napr. II. ÚS 42/00, II. ÚS   238/02,   III.   ÚS   198/03,   IV.   ÚS   456/2010).   Sťažovateľ   nemá   ústavou   zaručené základné právo, aby na podklade jeho trestného oznámenia bolo vznesené obvinenie proti označenej   osobe,   a   toto   právo   nemožno   odvodiť   ani   z   niektorého   z   iných   ústavou garantovaných práv, preto   nemohlo postupom   generálnej prokuratúry (ani podriadených prokuratúr) dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľa na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy tým, že v trestnom konaní nebolo vznesené obvinenie proti konkrétnej osobe a trestné oznámenie bolo odmietnuté. Sťažovateľovi zo základného práva na inú právnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   vyplýva   iba   právo,   aby   sa   orgány   činné v trestnom konaní jeho oznámením o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný   čin,   zákonným   spôsobom   zaoberali   (III.   ÚS   261/05,   IV.   ÚS   456/2010, IV. ÚS 228/2012).

Na   tomto   základe   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   v   danom   prípade   neexistujú skutočnosti,   ktoré   by   signalizovali   možnosť   vyslovenia   porušenia   základného   práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom generálnej   prokuratúry   prípismi   z 12.   apríla   2012,   30.   apríla   2012   a 23.   marca   2012 po prípadnom   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie,   a   preto   sťažnosť   v tejto   časti   pri predbežnom prerokovaní odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. septembra 2012