znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 373/2023-13

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) a zo sudcov Jany Laššákovej a Petra Molnára v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ , ⬛⬛⬛⬛, t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody ⬛⬛⬛⬛, proti postupu Okresného súdu Komárno v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Nt 22/2021 takto

r o z h o d o l :

1. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky n e v y h o v u j e.

2. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 23. mája 2023 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom (nečinnosťou) Okresného súdu Komárno v konaní označenom v záhlaví tohto uznesenia. Navrhuje tiež priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1 000 eur a žiada o ustanovenie advokáta v konaní pred ústavným súdom, pretože je bez finančných prostriedkov.

2. Z ústavnej sťažnosti, jej prílohy vyplýva, že v marci 2021 mala podať rodina sťažovateľa (navrhovateľka ⬛⬛⬛⬛ ) návrh na povolenie obnovy trestného konania sp. zn. 11 T 66/2014, v ktorom bol sťažovateľ odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere jedenásť rokov so zaradením do výkonu trestu stredného stupňa stráženia pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. d) Trestného zákona rozsudkom č. k. 11 T 66/2014-2951 z 20. októbra 2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 4To/98/2016-3118 z 12. januára 2017. Súčasne mu bolo uložené ochranné protialkoholické liečenie v ústavnej forme, ktoré bolo neskôr zmenené na ambulantnú formu.

3. Zo spisového materiálu a zistení ústavného súdu vyplýva, že návrh na obnovu konania bol podaný 13. októbra 2021 a okresný súd opatrením č. k. 2Nt 22/2021-10 z 18. októbra 2021 ustanovil obhajcu ⬛⬛⬛⬛, ktorý bol vyzvaný 22. októbra 2021 na špecifikovanie dôvodov obnovy konania. Predmetnú výzvu prevzal obhajca sťažovateľa 29. októbra 2021. Dňa 8. decembra 2021 obhajca požiadal o predĺženie lehoty na špecifikáciu dôvodov obnovy konania. K špecifikácii dôvodov obnovy konania došlo zo strany obhajcu až 18. augusta 2022 po urgencii okresného súdu z 11. mája 2022. V priebehu konania sťažovateľ doručil k návrhu na obnovu konania okresnému súdu ďalších 9 doplňujúcich podaní (od 9. novembra 2021 do 19. januára 2023).

4. O návrhu na obnovu konania okresný súd rozhodol uznesením sp. zn. 2 Nt 22/2021 zo 16. marca 2023. Uznesenie bolo doručené sťažovateľovi 9. mája 2023.

5. Sťažovateľ podal proti uzneseniu okresného súdu sťažnosť, ktorá napadla na Krajský súd v Nitre 13. júna 2023 a už 21. júna 2023 tento súd zamietol sťažnosti sťažovateľa a navrhovateľky podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.

II.

Argumentácia sťažovateľa

6. Sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom (nečinnosťou) okresného súdu v napadnutom konaní, pričom napáda v odôvodnení aj postup predsedníčky okresného súdu, ktorá sa mala nesprávne vyjadriť k jeho sťažnosti v konaní vedenom pod sp. zn. 1 SprS 8/2023 k zbytočným prieťahom v tejto veci. Podľa sťažovateľa v konaní malo dôjsť aj k porušeniu rovnosti zbraní, pretože súd mu neposkytol žiadne odpovede na jeho otázky a taktiež mu nedal taký priestor v konaní ako prokurátorovi.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

7. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Na predbežnom prerokovaní ústavný súd potom preskúmal, či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

8. Napriek absencii právneho zastúpenia sťažovateľa a prítomnosti viacerých nedostatkov zákonom ustanovených náležitostí ústavnej sťažnosti ústavný súd nepovažoval za potrebné vyzývať sťažovateľa na doplnenie jeho podania. Vyhodnotil ho za obsahovo natoľko zrozumiteľné, že umožňuje realizovať ústavný prieskum a ani prípadné doplnenie ústavnej sťažnosti by nemohlo privodiť iné rozhodnutie o nej.

9. Podstatou ústavnej sťažnosti je porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2 ústavy) pri rozhodovaní o návrhu na povolenie obnovy trestného konania.

10. Ústavný súd poukazuje na svoju konštantnú judikatúru, podľa ktorej pri obnove trestného konania (podľa Trestného poriadku) môže byť základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy porušené v zásade len v štádiu po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o povolení obnovy konania (čo sťažovateľ v odôvodnení a v petite ústavnej sťažnosti ani konkrétnejšie nenamietal). V danom prípade však obnova právoplatne skončeného konania bola zamietnutá na verejnom zasadnutí uznesením okresného súdu zo 16. marca 2023, ktoré bolo doručené sťažovateľovi 9. mája 2023, teda ešte pred podaním ústavnej sťažnosti.

11. V konaní o návrhu na obnovu konania – v štádiu do rozhodnutia o návrhu na povolenie obnovy konania – nie je aplikovateľný čl. 48 ods. 2 ústavy v časti týkajúcej sa základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pretože nejde o rozhodovanie v merite veci (t. j. o vine sťažovateľa, resp. o oprávnenosti trestného obvinenia proti nemu). O odstránenie stavu jeho právnej neistoty dochádza právoplatným súdnym rozhodnutím vo veci samej (obdobne napr. I. ÚS 750/2013, I. ÚS 706/2016). Inými slovami, právna neistota sťažovateľa bola odstránená pred podaním ústavnej sťažnosti právoplatným odsudzujúcim rozsudkom (ešte v roku 2017) a nebol tak žiadny relevantný dôvod skúmať už bližšie prípadne aj priebeh konania o obnove do rozhodnutia okresného súdu o zamietnutí návrhu.

12. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že okresný súd rozhodol o zamietnutí návrhu sťažovateľa na obnovu konania 16. marca 2023 a 13. júna 2023 vec postúpil na rozhodnutie krajskému súdu. Teda k zbytočným prieťahom v konaní pred okresným súdom, ktorého postup sťažovateľ namieta v ústavnej sťažnosti, tak zjavne nemohlo dôjsť.

13. Preto ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa týkajúcu sa namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde. S poukazom na to ďalšími návrhmi sťažovateľa vznesenými v odôvodnení jeho ústavnej sťažnosti (mimo petitu) sa osobitne nezaoberal (pozri záver bodu 6), keďže tieto považoval iba za súčasť jeho argumentácie.

III.1. K žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom:

14. Ústavný súd môže podľa § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe právneho zástupcu, ak taká osoba o to požiada, ak to odôvodňujú jej majetkové pomery a nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. Tieto tri predpoklady na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom musia byť splnené súčasne. Ak hoci len jeden z týchto predpokladov nie je splnený, nemožno právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom ustanoviť (I. ÚS 333/2020). V prípade ústavnej sťažnosti, pri ktorej je daný dôvod na jej odmietnutie, ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti, a preto neboli splnené podmienky na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom a ústavný súd žiadosti sťažovateľa podľa § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde nevyhovel.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. augusta 2023

Ľuboš Szigeti

predseda senátu