znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 373/2011-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. augusta 2011 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. D. Š., N., zastúpenej advokátom Mgr. R. K., N., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej   republiky   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   rozsudkom   Krajského   súdu   v Bratislave   č.   k.   5   Co   107/2010-303 z 3. mája 2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. D. Š.   o d m i e t a   pre nedostatok právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. augusta 2011 doručená sťažnosť Ing. D. Š., N. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)   rozsudkom   Krajského súdu   v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)   č.   k. 5 Co 107/2010-303 z 3. mája 2011.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka na Okresnom súde Bratislava II (ďalej len „okresný   súd“)   podala   žalobu   o určenie   neplatnosti   dohody   o rozviazaní   pracovného pomeru. Konanie o žalobe bolo vedené pod sp. zn. 52 C 182/2008.

Okresný súd vo veci 30. septembra 2009 rozsudkom žalobu zamietol a na základe odvolania krajský súd v napadnutej časti rozsudok okresného súdu potvrdil. Sťažovateľka tvrdí,   že   krajský   súd   svojím   rozhodnutím   porušil   jej   ústavné   práva,   pretože   príslušné zákonné   ustanovenia   nevykladal   v súlade   s ústavou.   Krajský   súd   predovšetkým   svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, pretože len formálne poukázal na zistený skutkový stav a jeho rozhodnutie je nepresvedčivé. Poukázala tiež na to, že súdy sa nedostatočne zaoberali   tým,   že   k dohode   došlo   pod   nátlakom,   čím   došlo   aj   k zneužitiu   postavenia zamestnanca, a krajský súd sa nezaoberal v odvolacom konaní ani s ďalšími odôvodnenými návrhmi,   ktoré   predložila.   Skutkové   vyhodnotenie   súdy   vykonali   neprávne   v rozpore so zisteným skutkovým stavom, preto došlo k porušeniu ňou označených základných práv a slobôd. Sťažovateľka tiež uviedla, že proti napadnutému rozsudku krajského súdu podala dovolanie na Najvyššom súde Slovenskej republiky, ktorý ešte vo veci nerozhodol v čase podania sťažnosti ústavnému súdu. Žiada preto, aby ústavný súd vo veci vydal tento nález: „1. Základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo sťažovateľky na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   rozsudkom   Krajského   súdu   v Bratislave   sp.   značka 5 Co 107/10-303 zo dňa 3. mája 2011 porušené bolo.

2. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. značka 5 Co 107/10-303 zo dňa 3. mája 2011, pokiaľ ním bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Bratislava II. v Bratislave č. k. 52C/182/2008-228 zo dňa 30. septembra 2009 v časti zamietnutia návrhu navrhovateľky o určenie   neplatnosti   skončenia   pracovného   pomeru   dohodou   uzatvorenou   medzi navrhovateľkou a odporcom dňa 02.06.2008 sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť sťažovateľke trovy konania na účet spoločnosti Mgr. R. K., advokát, s.r.o., do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa názoru ústavného súdu nie je v právomoci o merite podanej sťažnosti konať a rozhodnúť.

Ako   to   vyplýva   z ustanovenia   čl.   127   ods.   1   ústavy,   právomoc   ústavného   súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy, ak poskytovanie tejto ochrany nie je v právomoci všeobecných súdov. V danom prípade sťažovateľka podala proti rozsudku krajského súdu dovolanie, čo sama v sťažnosti výslovne uvádza.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   v prípade   podania   mimoriadneho   opravného prostriedku (dovolania) a súbežne podanej sťažnosti je daná právomoc ústavného súdu až po rozhodnutí o dovolaní. Pritom lehota na podanie takejto sťažnosti bude považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu rozhodnutiu (mutatis mutandis I. ÚS 169/09, I. ÚS 184/09.

Keďže   sťažovateľka   podala   proti   rozsudku   krajského   súdu   dovolanie,   právomoc poskytnúť   ochranu   označeným   právam   má   v tomto   štádiu   Najvyšší   súd   Slovenskej republiky   v rámci   dovolacieho   konania.   Tým   je   zároveň   vylúčená   právomoc   ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. augusta 2011