znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 373/2010-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. septembra 2010 predbežne prerokoval sťažnosť I. A., Č., vo veci namietaného porušenia práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva byť stíhaný vo svojej prítomnosti zaručeného v čl. 14 ods. 3 písm.   d)   Medzinárodného   paktu   o   občianskych   a politických   právach   rozhodnutím Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Ps 14/04 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. A. o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. júla 2010 doručená a 26. júla 2010 doplnená sťažnosť I. A., Č. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného   porušenia   práva   na   spravodlivý   súdny   proces   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva byť stíhaný vo svojej prítomnosti zaručeného v čl. 14 ods. 3 písm. d) Medzinárodného paktu o občianskych   a   politických   právach   (ďalej   len   „medzinárodný   pakt“)   rozhodnutím Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Ps 14/04.

Zo sťažnosti vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Ps 14/04 konal okresný súd vo veci pozbavenia sťažovateľa na právne úkony. Sťažovateľ tvrdí, že on sám nemal o tomto konaní žiadnu vedomosť, na konanie nebol predvolaný a okresným súdom nebol ani vypočutý, preto malo podľa neho dôjsť k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj práva byť stíhaný v jeho prítomnosti zaručeného v čl. 14 ods. 3 písm. d) medzinárodného paktu. Sťažovateľ tiež vyjadruje svoju nespokojnosť s tým, že „nemá žiadne práva“, pričom v tejto súvislosti v sťažnosti okrem iného uviedol: „Od r. 2005 my nebol doručený do vlastných rúk dôchodok, ktorý my zo zákona patrí. Od roka 2005 som sa nemohol zúčastniť nijakých volieb... Od roka 2005 som sa nemohol zamestnať, lebo my bol odňatí občiansky preukaz.“

Vzhľadom   na   uvedené   sťažovateľ   žiadal,   aby   ústavný   súd   zrušil   rozhodnutie okresného súdu, ktorým bol v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Ps 14/04 pozbavený v celom rozsahu spôsobilosti na právne úkony.

II.

Podľa   čl.   127   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   ústavný   súd   rozhoduje o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Na základe sťažovateľom označeného konania okresného súdu vedeného pod sp. zn. 26 Ps 14/04 ústavný súd zistil, že sťažovateľ bol v celom rozsahu pozbavený spôsobilosti na právne úkony rozsudkom z 11. mája 2005, ktorý nadobudol právoplatnosť 16. júla 2005.

Ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti   na ďalšie   konanie je jej   podanie   v   lehote   ustanovenej   v   §   53   ods.   3   zákona o ústavnom   súde.   Táto   lehota   je   dvojmesačná   a   začína   plynúť   od   právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom   ustanoveným   dôvodom   na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty nemožno zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde to nedovoľuje.

Ústavný   súd   pri   svojej   rozhodovacej   činnosti   opakovane   vyslovil   právny   názor, že sťažnosť   podľa   čl.   127   ústavy   nemožno   považovať   za   časovo   neobmedzený právny prostriedok   ochrany   základných   práv   alebo   slobôd   (I.   ÚS   33/02,   II.   ÚS   29/02, III. ÚS 108/02, IV. ÚS 158/04, I. ÚS 218/06).

Sťažovateľ   sťažnosťou   pred   ústavným   súdom   napáda   konanie   okresného   súdu vedené pod sp. zn. 26 Ps 14/04, ktoré bolo právoplatne skončené 16. júla 2005, pričom od 16. júla 2005 do 13. júla 2010, keď sťažovateľ podal sťažnosť adresovanú ústavnému súdu na poštovú prepravu (ústavnému súdu bola doručená 15. júla 2010), nepochybne uplynula dvojmesačná lehota podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   už   po   jej   predbežnom prerokovaní odmietol ako podanú oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. septembra 2010