znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 372/06-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. novembra 2006 predbežne prerokoval sťažnosť M. K., D., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv a preskúmania rozhodnutí Okresného súdu Humenné v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Cb   98/99,   Krajského   súdu   v Prešove   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   1 Co 128/02 a Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   v   konaní   vedenom   pod sp. zn.   5   Obdo   26/04 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. K. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bolo 27. septembra 2006   doručené   podanie   M.   K.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   označené   ako „Návrh na preskúmanie rozhodnutí súdov“,   ktorými   namieta   porušenie   svojich   základných   práv a žiada,   aby   ústavný   súd   preskúmal   rozhodnutia   Okresného   súdu   Humenné   (ďalej   len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Cb 98/99, Krajského súdu v Prešove (ďalej len   „krajský   súd”)   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   1 Co 128/02   a   Najvyššieho   súdu Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“)   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn. 5 Obdo 26/04.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:„Podpísaný   M.   K.,   týmto   navrhujem   Ústavnému   súdu   SR   preskúmať   podľa   mňa zmätočné rozhodnutia súdov v spore o zaplatenie čiastky 30.750.- Sk s prísl. v ktorom ako žalobkyňa vystupuje Z. S. z adresy H. a ja M. K. ako žalovaný.

Na OS v Humennom spor je vedený pod spis. zn. 12 Cb 98/99, na KS v Prešove pod spis.   zn.   1 Co 128/02-182   v   rámci,   odvolacieho   konania   a   na   NS   SR   v   Bratislave pod spis. zn. 5 Obdo/26/2004 z titulu dovolacieho konania. Je zrejmé, že sa niečo nekalé deje. Neustále klam, podvod, cigánstvo i zo strany žalobkyne, žiaľ za súhlasu súdov. (...) OS   v   Humennom   prvýkrát   žalobu   zamietol   dňa   29. 11. 2001.   Žalobkyňa   podala odvolanie na KS Prešov. Tento zrušil rozsudok OS v Humennom a vrátil mu ho na ďalšie konanie.

OS v Humennom dňa 18. 09. 2002 druhýkrát žalobu zamietol. Žalobkyňa zase podala odvolanie.   KS   v   Prešove   opäť   zrušil   rozsudok   OS   v   Humennom   uznesením   zo   dňa 20. 01. 2003 a vec mu vrátil na nové konanie.

Už v tomto uznesení odvolací súd konštatoval, že žalobkyňa nepredložila priame dôkazy preukazujúce uzavretie kúpnej zmluvy a dodanie drevených výrobkov uvedených vo faktúre číslo 1/96.

Tretíkrát sa žalobkyňa odvolala. Po vrátení, OS v Humennom rozsudkom zo dňa 29. 05. 2003   rozhodol   opačne.   Na   tomto   pojednávaní   rozsudok   nebol   vyhlásený.   Sudca Mgr. P. T. povedal, že rozsudok vyhlási, na druhy deň ráno o 9.00 ho. Ja a môj právny zástupca sme došli na druhý deň v ohlásenú hodinu, t. j. o 9.00 hod. Tu nám pracovníčka OS   povedala,   že   rozsudok   už   bol   vyhlásený   o   8.00   hod.,   na   tomto   vyhlásení   bola   iba zástupkyňa žalobkyne JUDr. J. V. (...)

Tiež sme boli podvedení, keď sme sa mali zúčastniť na odvolacom súde v Prešove. Pojednávanie bolo vytýčené na deň 11. 02. 2004. Išlo o moje odvolanie proti rozsudku OS v Humennom, ktorým ma zaviazali zaplatiť žalobkyni istinu a trovy konania.

Dňa 10. 02. 2004 právny zástupca bol telefonicky informovaný, že odvolacie konanie na KS v Prešove nebude pre chorobu sudcu.   Volajúca sa predstavila ako pracovníčka KS v Prešove. Telefonický hovor prevzala manželka môjho advokáta.

No   pojednávanie   v   ten   deň   t. j.   11. 02. 2004   bolo   a   bol   vyhlásený   rozsudok, samozrejmé bez prítomnosti mojej a môjho práv. zástupcu.

Opäť   niekto   mal   záujem   na   tom,   aby   som   ja   a   právny   zástupca   pojednávania na KS v Prešove sa nezúčastnili.

Rozsudok   vyznel   v   prospech   žalobkyne,   bol   som   zaviazaný   zaplatiť   jej   na   istinu 30.750.- Sk a trovy konania vo výške 16.700.- Sk.

Preto som podal dovolanie na Najvyšší súd SR, ktorý dovolanie zamietol. Podľa   zásady   spravodlivosti,   z   ktorej   vychádza   Európsky   súd   pre   ľudské   práva, prosím Vás o uvedenie mojej veci do správneho právneho stavu. Nežiadam nič iné, iba to, aby vec bola pravdivo posúdená.

Verím, že sú tu dôvody na prejednanie mojej veci na konanie pred ústavnými súdom. Vzhľadom   na   moju   sociálnu   situáciu,   som   bezmajetný,   starobný   dôchodca s dôchodkom   11.708.- Sk,   žiadam   o   ustanovenie   právneho   zástupcu,   lebo   nemôžem si dovoliť platiť nového. (...)

Ja tvrdím, že súdy schybili a ma poškodili v mojich základných právach. Verím, že Ústavný súd SR uvedenú záležitosť právne preverí a skutočná pravda bude odhalená.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez účasti sťažovateľa   v   súlade   s   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) a zisťuje, či návrh spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie.

Jednou zo zákonných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o   opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§ 25   ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty   neumožňuje   zákon   o   ústavnom   súde   zmeškanie   tejto   lehoty   odpustiť, pretože to kogentné   ustanovenie   § 53   ods. 3   zákona   o   ústavnom   súde   neumožňuje (napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 110/03).

Predmetom   sťažnosti   sťažovateľa   je   tvrdené   porušenie   jeho   základných   práv postupom   okresného   súdu   v   konaní vedenom   pod   sp.   zn.   12 Cb 98/99,   krajského   súdu v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   1 Co 128/02   a   najvyššieho   súdu   v   konaní   vedenom pod sp. zn. 5 Obdo 26/04, ktoré žiada preskúmať.

Ústavný súd na okresnom súde 5. októbra 2006 zistil, že sťažovateľom napadnuté konanie   okresného   súdu   a   krajského   súdu   bolo   právoplatne   skončené   8. marca 2004, keď nadobudlo   právoplatnosť   rozhodnutie   okresného   súdu   z   29. mája 2003   sp.   zn. 12 Cb 98/99   v spojení   s rozhodnutím   krajského   súdu   sp. zn.   1 Co 128/02   z   11. februára 2004. Ústavný súd ďalej zistil, že rozhodnutie najvyššieho súdu zo 14. marca 2006 sp. zn. 5 Obdo 26/04, ktorým zamietol dovolanie sťažovateľa, nadobudlo právoplatnosť 13. apríla 2006.

Keďže sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená až 27. septembra 2006, teda   zjavne   po   zákonnej   lehote,   nemal   ústavný   súd   inú   možnosť,   než   ju   vo   vzťahu k namietaným   postupom   a rozhodnutiami   okresného   súdu,   krajského   súdu   i najvyššieho súdu po predbežnom prerokovaní odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre jej oneskorenosť.

Bolo preto už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. novembra 2006