znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 371/2012-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. januára 2013 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta prerokoval   prijatú   sťažnosť   E.   V.,   Ž.,   zastúpenej   advokátkou   JUDr.   V.   J.,   Ž.,   vo   veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 17 D 1018/97 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný   súd   Čadca   v konaní vedenom   pod sp.   zn.   17 D 1018/97 p o r u š i l základné právo E. V. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na   prejednanie   veci   v   primeranej   lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Čadca vo veci vedenej pod sp. zn. 17 D 1018/97 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. E. V. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v   sume   4 500 €   (slovom štyritisícpäťsto   eur),   ktoré j e   Okresný   súd   Čadca p o v i n n ý   zaplatiť   jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. E. V. p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 269,58 € (slovom dvestošesťdesiatdeväť   eur   a   päťdesiatosem   centov),   ktoré j e   Okresný   súd   Čadca p o v i n n ý   vyplatiť   na   účet   jej   advokátky   JUDr.   V.   J.,   Ž.,   do   jedného   mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. II. ÚS 371/2012-15 z 20. septembra 2012 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť E. V. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 17 D 1078/97. Po zapožičaní súvisiaceho spisu od okresného súdu   však   ústavný   súd   zistil,   že   v   skutočnosti   je   predmetné   konanie   vedené   pod sp. zn. 17 D 1018/97,   a   preto   v   ďalšom   už   napadnuté   konanie   identifikoval   správnou sp. zn. 17 D 1018/97.

1.1 V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľka uviedla: „Dňa... zomrel môj otec R. H. Prejednaním dedičstva bol poverený notár JUDr. A. K. Dňa 13. 01. 1998 vydal Okresný súd v Čadci Uznesenie č. k. D 1588/93-82, ktorým súd potvrdil nadobudnutie dedičstva dedičov podľa ich zákonných dedičských podielov. Proti tomuto uzneseniu som podala odvolanie, po preskúmaní ktorého Krajský súd v Žiline Uznesením č. 9 Co 1101/99 zrušil uznesenie okresného súdu v Čadci a vec vrátil na ďalšie konanie. Dôvodom bola skutočnosť, že i keď môj   otec   ako   poručiteľ   predumrel   svoju   manželku   (moju   matku)   B.   H.,   rod.   H.,   ktorá zomrela..., okresný súd (súdny komisár) sa nezaoberal otázkou existencie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a následne jeho možným vysporiadaním. Nakoľko mal krajský súd za preukázané, že poručiteľ spolu s manželkou majetok, ktorý mal byť zaradený do BSM nadobudol,   krajský   súd   vyslovil,   že   úlohou   okresného   súdu   bude   vykonať   súpis   tohto majetku   a   následne   určiť   jeho   rozsah   a   vyporiadať   jeho   majetkové   hodnoty.   Bolo preukázané, že poručiteľ v čase smrti bol spoluvlastníkom i ďalších nehnuteľností, ktoré neboli zaradené do predmetu dedenia. Preto krajský súd vyslovil, že okresný súd (súdny komisár)   zostaví   položkovitý   súpis   aktív   dedičstva,   s   ktorým   budú   mať   možnosť v dostatočnom   čase   sa   oboznámiť   účastníci   konania.   Tento   súpis   sa   doteraz   vôbec neurobil!...

Ďalšie pojednávanie vo veci dedičstva po matke bolo 20. 01. 2004, kde bolo dedičské konanie ukončené a priamo na pojednávaní i zaplatené. Uznesenie z tohto pojednávania nám malo byť doručené. Keďže nič neprichádzalo, bola som sa informovať na Okresnom súde v Čadci, kde mi bolo povedané, že tam z Notárskeho úradu JUDr. K. nič neprišlo. Preto som sa obrátila na Notársky úrad JUDr. A. K., ale neúspešne a dokonca sa mi tam ani nepodarilo získať ani zápisnicu z tohto pojednávania. Notár to odôvodnil tým, že žiadne pojednávanie   nebolo,   nakoľko   tento   termín   mal   byť   zrušený!!!   Ja   však   dokladám predvolanie   na   toto   pojednávanie   a   zároveň   i   doklad   o   zaplatení   poplatku   vo výške 8 532.50 Sk.

Keď   som bola neskôr   nahliadnuť   dňa 9. 12. 2005 do spisu   na   Notárskom úrade JUDr. K., všimla som si, že termín 20. 1. 2004 tam bol prečiarknutý a nový termín bol stanovený na 20. 6. 2005 (!). Nakoľko som nemala vedomosť o žiadnom takomto termíne, vyžiadala som si Zápisnicu, ktorá však bola fiktívne vyhotovená, pretože dňa 20. 6. 2005 žiadne pojednávanie nebolo. Podpis na tejto Zápisnici nepatrí mne! Oprávnene som preto nadobudla   podozrenie   z   manipulácie   s   dedičským   konaním.   Na   JUDr.   K.   bolo   podané trestné   oznámenie   synovcom   Ing.   R.   H.,   kde   som   bola   na   základe   predvolania   zo   dňa 17. 1. 2006 ako svedok vypovedať na polícii. Nemám vedomosť o tom, ako skončila trestná vec.

Musím   poznamenať   i   to,   že   som   sa   obrátila   aj   na   Notársku   Komoru   Slovenskej republiky   –   poslala   som   Notárskej   Komore   Opravu   uznesenia   OS   Čadca,   ktorým   som vyjadrila   nespokojnosť   s   priebehom   dedičských   konaní   po   mojich   rodičoch.   Vo   svojej odpovedi   zo   dňa   10. 11. 2004   Notárska   Komora   konštatuje,   že   moje   dôvody na nespokojnosť s vedením dedičského konania po mojom otcovi sú opodstatnené najmä vzhľadom   na   dĺžku   vybavovania   dedičskej   veci   ako   aj   na   hmotnoprávne   a   procesné pochybenia   povereného   súdneho   komisára.   Záverom   sa   v   liste   uvádza,   že   tieto   zistené nedostatky budú JUDr. K. vytknuté...

JUDr. K. sa neskôr vzdal prejednávania dedičstva po mojich rodičoch a vec prevzala JUDr. D. S., ktorej som opätovne listom zo dňa 04. 04. 2006 dala na vedomie, že dedičské konanie po otcovi nie je úplné, nakoľko do masy dedičstva neboli zahrnuté všetky aktíva a znova som apelovala na to, aby sa najprv skončilo dedičské konanie po otcovi. JUDr. S. to vôbec neakceptovala a na list nereagovala.

Obrátila   sa   so   svojim   problémom   i   na   Kanceláriu   verejného   ochrancu   práv a to Žiadosťou zo dňa 23. 07. 2008. Môj podnet bol odložený nakoľko predmet podnetu nespadal do pôsobnosti Verejného ochrancu práv.

Medzičasom   som   obdržala   ponuku   na   odkúpenie   z   titulu   predkupného   práva od svojich spoludedičov na časť nehnuteľnosti, ktorá ešte nebola ani prededená. Preto som dňa   04. 05. 2012   napísala   Žiadosť   o   predbežné   opatrenie   na   zákaz   odpredaja nehnuteľnosti.   V odpovedi mi prišlo,   že súd požiada súdneho komisára, aby o započatí dedičského konania po matke i predmete dedičstva upovedomil Správu katastra Č., aby sa predišlo   pred právoplatným   skončením   konania   akejkoľvek   dispozícii   s   predmetom dedičstva...

Listom zo dňa 30. 05. 2011 v snahe domôcť sa spravodlivého prejednania veci, som namietala   zaujatosť   JUDr.   S.,   ktorú   námietku   zaujatosti   som   doplnila   listom   zo   dňa 05. 06. 2011...   Medzi   dôvodmi   uvedenými   som   poukazovala   na   dĺžku   konania,   i   na   to, že podľa môjho presvedčenia v tomto dedičskom konaní dochádzalo k hrubým procesným pochybeniam. Moje žiadosti o doručenie listín, adresované v písomnej forme Notárskemu úradu JUDr. S. zostali doteraz nevybavené, písomnosti som si musela ísť osobne vyžiadať. Notárka   nedodržiavala   termíny.   Napríklad   podľa   Zápisnice   z   dedičského   pojednávania zo dňa   20. 4. 2006   bolo   pojednávanie   odročené   na   jeden   mesiac,   avšak   dedičské pojednávanie   bolo   až   30. 05. 2007.   Uznesenie   z   tohto   pojednávania   som   dostala až vo februári   2008.   Za   tento   čas   dochádzalo   k   zmenšovaniu   majetku,   ktorý   mal   byť po správnosti zahrnutý do dedičského konania, nakoľko dvaja notári, ktorí prejednávali dedičstvo nevykonali úplný súpis aktív majetku, dôsledkom čoho došlo k prevodom majetku, ktorý mal byť po správnosti zahrnutý do dedičstva...

Ďalší   list   zo   dňa   02. 03. 2012   som   adresovala   do   rúk   predsedu   Krajského   súdu v Žiline,   nakoľko   sa   nič   nedialo   a   o   mojej   námietke   zaujatosti   JUDr.   S.   stále   nebolo rozhodnuté.   I   v   tomto   liste   som   poukazovala   na   procesné   pochybenia   v   dedičských konaniach   po   otcovi   (nebol   zostavený   súpis   aktív   dedičstva   po   otcovi,   hoci   to   bolo nariadené   Krajským   súdom   v rozhodnutí   č.   k.   9 Co   1101/99)   a po   matke (v   súvislosti s neskončeným   dedičským   konaním   po   otcovi   došlo   k   zmenšeniu   majetku,   ktorý   mal pripadnúť do dedičstva po matke). Tento list som doplnila listom zo dňa 15. 03. 2012... Dňa 10. 04. 2012 podpredseda Okresného súdu v Čadci konštatuje zbytočné prieťahy v konaní a moju sťažnosť považuje za dôvodnú v celom rozsahu. Zároveň nariadil vo veci dohľad...

Moja   snaha   domôcť   sa   objektívneho   a   spravodlivého   prejednania   dedičstva po rodičoch ma stála nemalé úsilie a to i s poukazom na to, že väčšina mojich návrhov a žiadostí zostala bez odozvy. Stala som sa terčom posmechu a osočovania od mojej rodiny, ktorí   ma   takto   úmyselne   a   systematicky   pripravili   o   dedičský   podiel.   Preto   žiadam i priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   vo   výške   10.000   Eur,   ktorú   sumu považujem i s poukazom na judikatúru Ústavného súdu za primeranú.“

1.2 Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:„I. Okresný súd Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 17 D 1078/97 (správne má byť sp. zn. 17 D 1018/97, pozn.) porušil základné právo E. V., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé a verejné prerokovanie jej záležitosti a to v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

II. Okresnému súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 17 D 1078/97 (správne má byť sp. zn. 17 D 1018/97, pozn.) sa prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov. III. E. V. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 10.000 Eur, ktoré je Okresný súd v Čadci povinný jej vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

IV.   E.   V.   sa   priznáva   náhrada   trov   právneho   zastúpenia   v   sume   vyčíslenej v rozhodnutí   Ústavného   súdu,   ktoré   je   Okresný   súd   Čadca   povinný   vyplatiť   na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. V. J., advokátky so sídlom Ž... a to do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania:   okresný   súd,   zastúpený   jeho   predsedníčkou,   listom   sp.   zn.   Spr   1476/12 z 30. októbra 2012 a právna zástupkyňa sťažovateľky prípisom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu zo 14. novembra 2012.

2.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení vychádzajúc z chronológie úkonov   okresného   súdu   v   namietanom   konaní   konštatovala   prieťahy   v   konaní,   ktoré boli podľa nej „spôsobené najmä nečinnosťou súdneho komisára JUDr. A. K., u ktorého sa konanie viedlo v čase od 30. 9. 1997 do 20. 6. 2005 kedy bolo vo veci rozhodnuté. Prieťahy   v   konaní   sú   spôsobené   i   z   dôvodu   dlhodobej   nepriaznivej   personálnej situácie   na   našom   súde,   spôsobujúcej   stav   neprimeranej   zaťaženosti   sudcov   pri rozhodovaní   vecí.   Objektívne   nie   je   možné   konať   vo   všetkých   pridelených   veciach   bez prieťahov. Požiadali sme Ministerstvo spravodlivosti SR o pridelenie aspoň dvoch voľných miest sudcov. Na tunajšom súde je plánovaný počet sudcov 12, traja sudcovia sú zaradení na trestný   úsek,   dvaja   sudcovia   sú   dlhodobo   neprítomní.   Prerozdelením   vecí   po   týchto dlhodobo neprítomných sudcoch došlo k neúmernému zaťaženiu jednorazovým pridelením vecí u ostatných sudcov vybavujúcich občianskoprávnu agendu. Podotýkam, že jednorazové pridelenie veľkého počtu vecí neumožňuje sudcom, ktorí sú vo výkone a aj s prihliadnutím na tú skutočnosť, že došlo k zvýšeniu nápadu, veci prejednávať a rozhodovať bez prieťahov. Prieťahy   boli   zistené   aj   v   rámci   administratívno-kancelárskej   práce   asistentky v dedičskom oddelení.

K samotným prieťahom vo veľkej miere však prispela i samotná sťažovateľka E. V. svojím konaním (podané odvolania, vznesené námietky zaujatosti, s ktorými sa súd musel vysporiadať)...“.

2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľky 14. novembra 2012 oznámila ústavnému súdu, že vzhľadom na to, že okresný súd konštatuje prieťahy v namietanom konaní, nepovažujú za potrebné dávať ďalšie stanovisko a netrvajú na ústnom pojednávaní.

3. Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 17 D 1018/97:

Dňa 1.   augusta 1997 bol okresnému súdu   doručený   úmrtný list B. H.   (vec bola zaevidovaná pod sp. zn. D 1018/97).

Dňa 5. augusta 1997 okresný súd uznesením č. k. 17 D 1018/97-2 začal konanie v dedičskej veci po poručiteľke B. H.

Dňa 5. augusta 1997 okresný súd poveril notára JUDr. A. K., súdneho komisára, vykonaním potrebných úkonov vo veci prerokovania dedičstva.

Dňa   30.   septembra   1997   bola   spísaná   zápisnica   o   predbežnom   šetrení sp. zn. Dnot 161/97.

Dňa 8.   októbra   1997 notár   požiadal   Katastrálny úrad v K.   o vyhotovenie výpisu na meno poručiteľky.

Dňa 7. októbra 1997 notár požiadal Okresný úrad K., odbor katastra, o vyhotovenie výpisu na meno poručiteľky.

Dňa 17. októbra 1997 boli vyhotovené výpisy Katastrálnym úradom v K. Dňa   3.   decembra   1997   Okresný   úrad   K.,   odbor   katastra,   vyhotovil   výpis   listu vlastníctva poručiteľky.

Dňa 13. januára 1998 sa uskutočnilo pojednávanie na notárskom úrade v K. Bola spísaná zápisnica v dedičskej veci po poručiteľke B. H. Notár konštatoval, že pod sp. zn. D 1588/93   prebieha   dedičské   konanie   po   manželovi   poručiteľky,   R.   H.,   v   ktorom je aj ona dedičkou. Keďže toto nie je dosiaľ právoplatne skončené, musí sa konanie vedené pod sp. zn. 17 D 1018/97, Dnot 161/97 odročiť na neurčito.

Dňa 12. februára 1998 boli notárskemu úradu doručené listiny z Okresného úradu K., odboru katastra.

Dňa   26.   februára   1999   sa   na   notárskom   úrade   uskutočnilo   pojednávanie.   Bolo odročené na neurčito z dôvodu neukončeného dedičského konania po nebohom R. H.Dňa   1.   októbra   2003   na   notárskom   úrade   bol   vykonaný   súpis   aktív   a   pasív. Pojednávanie bolo odročené s tým, že súdny komisár si vyžiada podklady z katastra. Dňa 20. júna 2005 bola na notárskom úrade spísaná zápisnica o rozvrhnutí dedičstva.Dňa 30. júna 2005 bol okresnému súdu doručený dedičský spis sp. zn. D 1018/97 Dnot 161/97.

Dňa 20. júna 2005 okresný súd uznesením sp. zn. D 1018/97 Dnot 161/97 rozhodol v dedičskej veci po poručiteľke B. H.

Dňa 15. augusta 2005 Okresný súd Kroměříž požiadal Okresný súd Čadca o zaslanie opisu rozhodnutia o prerokovanom dedičstve.

Dňa   24.   augusta   2005   okresný   súd   oznámil   Okresnému   súdu   v   Kroměříži, že dedičské konanie nie je právoplatne skončené, a oznámil mu aj mená dedičov.

Dňa   24.   augusta   2005   okresný   súd   vrátil   spis   notárovi   bez   schválenia   návrhu uznesenia, pretože dohoda dedičov, ktorá bola predložená na schválenie, bola v rozpore so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov.

Dňa   14.   septembra   2005   jedna   z   dedičov,   Mgr.   K.,   oznámila   okresnému   súdu, že v dedičskom konaní nebola prerokovaná parcela č. 289/6.

Dňa   7.   decembra   2005   sa   uskutočnilo   pojednávanie.   Dedičia   vzniesli   výhrady k súdnemu komisárovi, preto súdny komisár podal okresnému súdu návrh na odňatie tejto veci. Pojednávanie bolo odročené do rozhodnutia okresného súdu o námietkach dedičov.Dňa 13. decembra 2005 súdny komisár doručil okresnému súdu návrh na odňatie veci. Dňa   13. februára 2006   okresný   súd   uznesením   sp.   zn.   D   1018/1997   rozhodol, že JUDr.   K.   je   vylúčený   z prerokovania   veci.   (Rozhodnutie   nadobudlo   právoplatnosť 13. marca 2006.)

Dňa   16.   marca   2006   okresný   súd   poveril   JUDr.   S.   ako   súdnu   komisárku na vykonávanie úkonov vo veci prerokovania dedičstva.

Dňa 20. apríla 2006 sa na notárskom úrade uskutočnilo pojednávanie. Bolo odročené na 1 mesiac s tým, že dedičia predložia písomnú dohodu o vyporiadaní dedičstva.

Dňa   20.   apríla   2006   notárka   požiadala   Správu   katastra   v K.   o pozemno-knižnú lustráciu na meno poručiteľky.

Dňa 5. januára 2007 okresný súd požiadal notárku o zaslanie spisu z dôvodu potreby informovať o priebehu konania Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

Dňa 11. januára 2007 bol spis doručený okresnému súdu. Dňa 18. januára 2007 bol spis vrátený notárke.Dňa 30.   mája 2007 bola na notárskom   úrade spísaná zápisnica. Bolo rozvrhnuté dedičstvo. Sťažovateľka odmietla podpísať zápisnicu.

Dňa 11. júna 2007 notárka požiadala Urbariát K. o oznámenie, či niektoré pozemky patria do urbariátu.

Dňa 8. augusta 2007 notárka urgovala urbariát.Dňa 11. októbra 2007 notárka opätovne urgovala urbariát.Dňa 10. októbra 2007 sťažovateľka požiadala notárku o neodkladné vypracovanie návrhu na uznesenie a jeho predloženie okresnému súdu.

Dňa 12. októbra 2007 notárka doručila okresnému súdu oznámenie, že uznesenie nemôže vypracovať, pretože ešte nemá správu od urbariátu.

Dňa   21.   novembra   2007   urbariát   oznámil,   že   údaj   o   identifikácii   urbárskych pozemkov je zhodný s údajom na katastrálnom úrade.

Dňa 28. novembra 2007 bol spis doručený okresnému súdu.

Dňa 28. novembra 2007 okresný súd uznesením č. k. 17 D 1018/97-131 rozhodol v dedičskej veci sťažovateľky.

Dňa 7. marca 2008 sťažovateľka podala odvolanie proti uzneseniu okresného súdu.Dňa 16. mája 2008 okresný súd uznesením zaviazal sťažovateľku zaplatiť súdny poplatok za odvolanie. Súčasne ju vyzval na predloženie príloh pre dedičov, o ktoré opiera svoje tvrdenia, v lehote 10 dní.

Dňa 28. mája 2008 sťažovateľka doručila doklad o zaplatení súdneho poplatku.Dňa 3. júna 2008 sťažovateľka reagovala na výzvu okresného súdu. Dňa   11.   júla   2008   okresný   súd   vyzval   dedičov,   aby   sa   vyjadrili   k   odvolaniu sťažovateľky.

Dňa 7. augusta 2008 bolo doručené vyjadrenie dedičov. Dňa 15. októbra 2008 bol spis doručený Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“). Vec bola zaevidované pod sp. zn. 6 CoD 22/2008.

Dňa   6.   novembra   2008   predsedníčka   senátu   požiadala   predsedu   krajského   súdu o predĺženie lehoty na vypracovanie rozhodnutia.

Dňa 17. februára 2009 bol spis s uznesením krajského súdu sp. zn. 6 CoD 22/2008, ktorým zrušuje uznesenie okresného súdu a vec mu vracia na ďalšie konanie, doručený okresnému súdu.

Dňa   10.   septembra   2009   sa   uskutočnilo   pojednávanie   na   notárskom   úrade. Pojednávanie bolo odročené na neurčito na účely zistenia ďalších aktív poručiteľky. Dňa 18. septembra 2009 notárka požiadala Katastrálny úrad v Žiline o vyhotovenie listu vlastníctva na meno poručiteľky.

Dňa 8. októbra 2009 okresný súd požiadal notársky úrad o urýchlené predloženie spisu s vypracovaným osvedčením.

Dňa 13. októbra 2009 notárka oznámila okresnému súdu, že vo veci je nariadený termín pojednávania na 5. november 2009.

Dňa   5.   novembra   2009   sťažovateľka   požiadala   notársky   úrad,   aby   pripojili   spis „dodatočné prejednanie dedičstva“.

Dňa   5.   novembra   2009   bol   na   notárskom   úrade   opätovne   vykonaný   súpis   aktív a pasív.

Dňa 21. januára 2010 bol spis zaslaný okresnému súdu s návrhom uznesenia.Dňa 20. januára 2010 okresný súd uznesením č. k. 17 D 1018/97-229 Dnot 161/97, rozhodol o dedičskej veci po poručiteľke B. H.

Dňa 19. marca 2010 sťažovateľka doručila odvolanie proti uzneseniu okresného súdu z 20. januára 2010.

Dňa 9. apríla 2010 okresný súd vyzval účastníkov na vyjadrenie sa k odvolaniu. Dňa 21. apríla 2010 sťažovateľka doplnila odvolanie. Dňa 23. apríla 2010 sa k odvolaniu sťažovateľky vyjadril Ing. H. (súčasne aj za M. H.).Dňa 23. apríla 2010 sa k odvolaniu sťažovateľky vyjadrili ostatní dedičia. Dňa 4. mája 2010 sťažovateľka navrhla vydať predbežné opatrenie – zákaz odpredaja nehnuteľnosti.

Dňa   5. mája   2010   okresný   súd   oznámil   sťažovateľke,   že   vec   nie   je   právoplatne skončená.

Dňa   5. mája 2010   okresný   súd   vyzval   notárku,   aby   príslušnej   správe   katastra oznámila začatie dedičského konania po poručiteľke.

Dňa 12. mája 2010 bol spis doručený krajskému súdu (sp. zn. 6 CoD 9/2010).Dňa 17. mája 2010 okresný súd doručil krajskému súdu podanie sťažovateľky. Dňa   24.   augusta   2010   krajský   súd   požiadal   okresný   súd   o   zapožičanie   spisu sp. zn. D 1588/93 po poručiteľovi R. H.

Dňa 7. septembra 2010 okresný súd zaslal žiadaný spis krajskému súdu.Dňa 23. decembra 2010 bol okresnému súdu vrátený spis s uznesením krajského súdu   sp.   zn.   6   CoD   9/2010,   ktorým   zrušil   uznesenie   okresného   súdu   a   vec   mu   vrátil na ďalšie konanie.

Dňa   4.   januára   2011   bol   spis   vrátený   súdnej   komisárke.   Okresný   súd   súčasne jej uložil v lehote 3 mesiacov doručiť koncept nového dedičského rozhodnutia.

Dňa 16. februára 2011 okresný súd urgoval súdnu komisárku.Dňa 2. marca 2011 notárka oznámila okresnému súdu, že urobila dopyt na správu katastra (v skutočnosti bol urobený 10. marca 2011 a urgovaný 20. apríla 2011).

Dňa 6. mája 2011 správa katastra doručila odpoveď. Dňa 30. mája 2011 sťažovateľka podala námietku zaujatosti proti notárke.

Dňa 30. mája 2011 sa na notárskom úrade uskutočnilo pojednávanie. Bolo odročené na neurčito do rozhodnutia okresného súdu o námietke zaujatosti.

Dňa 6. júna 2011 sťažovateľka doplnila námietku zaujatosti. Dňa 20. júna 2011 notárka zaslala spis okresnému súdu. Dňa 17. augusta 2011 sťažovateľka doručila „žiadosť o vykonanie zásahu súdu“.Dňa 14. februára 2012 okresný súd uznesením č. k. 17 D 1018/1997-345 rozhodol, že notárka JUDr. S. nie je vylúčená z konania a rozhodovania v dedičskom konaní.Dňa 30. marca 2012 podpredseda okresného súdu nariadil JUDr. H., vyššej súdnej úradníčke, dohľad s povinnosťou podávať mesačne správy o stave konania.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 17 D 1018/97 dochádzalo k porušovaniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s   ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého   prípadu   najmä   podľa   týchto   troch   základných   kritérií:   zložitosť   veci, správanie účastníka   a   postup   súdu   (napr.   I. ÚS 41/02).   Ústavný   súd   pritom   prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00,   I. ÚS 54/02,   II. ÚS 32/02).   Podľa   rovnakých   kritérií   postupoval aj v danom prípade.

1. V namietanom konaní sťažovateľka vystupuje ako povolaná dedička v dedičskom konaní po jej nebohej matke. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka posudzovaného konania dosiaľ nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci.   Napokon   ani predsedníčka   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   neargumentovala skutkovou alebo právnou zložitosťou veci.

2. Správanie   sťažovateľky   ako   účastníčky   konania   je   druhým   kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred okresným súdom došlo k zbytočným prieťahom. Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti okrem iného poukázala na to, že   aj   samotná   sťažovateľka „prispela   svojím   konaním   (podané   odvolania,   vznesené námietky zaujatosti, s ktorými sa súd musel vysporiadať)“. Ústavný súd posudzoval vec aj s ohľadom na tieto námietky, pričom zistil, že bezmála desať rokov po začatí dedičského konania (29. mája 2006) sťažovateľka podala prvú sťažnosť na prieťahy v konaní (ktorá bola   vyhodnotená   ako   dôvodná).   Pre   účely   prešetrenia   sťažnosti   notár   na   8   dní (od 11. januára do 18. januára 2007) zapožičal spis okresnému súdu. Za takýchto okolností teda   správanie   sťažovateľky   nemožno   považovať   za   také,   ktoré   by   spôsobilo   prieťahy v konaní.

K podávaniu námietok zaujatosti:Sťažovateľka   dva   razy   namietala   zaujatosť   notára.   V   prípade   JUDr.   K.   úspešne, okresný súd uznesením sp. zn. D 1018/1997 rozhodol o jeho vylúčení z prerokovania veci. V   prípade   námietky   proti   notárke   JUDr.   S.   (30.   mája   2011)   okresný   súd   rozhodol (14. februára   2012)   tak,   že   táto   nie   je   vylúčená.   Rozhodovanie   o námietke   však   trvalo 9 mesiacov, počas ktorých okresný súd nemohol konať v merite veci, teda sťažovateľka sama k neodôvodneným prieťahom prispela.

Ústavný súd však poznamenáva, že sťažovateľka skutočne využila viaceré možnosti podľa   Občianskeho   súdneho   poriadku,   avšak   využitie   možností   daných   navrhovateľom procesnými predpismi na uplatňovanie a presadzovanie ich práva v občianskom súdnom konaní   spôsobuje   síce   predĺženie   priebehu   konania,   nemožno   ho   však   kvalifikovať ako postup,   ktorého   dôsledkom   sú   zbytočné   prieťahy   (napr.   I. ÚS 31/01).   Samozrejme, sťažovateľka si za takýchto okolností musela uvedomiť, že dôjde k predĺženiu predmetného konania,   pričom   na   neúspešné   uplatnenie   týchto   právnych   prostriedkov   ústavný   súd nemohol neprihliadnuť aj pri určení primeraného finančného zadosťučinenia.

3. Ústavný súd už v rámci svojej predchádzajúcej rozhodovacej činnosti judikoval, že úkony notára ako súdneho komisára v konaní o dedičstve sú úkonmi súdu, a preto aj nimi možno   spôsobiť   zbytočné   prieťahy,   za   ktoré   nesie   zodpovednosť   všeobecný   súd (III. ÚS 47/00, III. ÚS 240/08, II. ÚS 223/08). Z tohto pohľadu sa ústavný sa súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci a konštatuje, že súdny komisár bol v danej veci bez akýchkoľvek dôvodov opakovane nečinný v období od 13. januára 1998 do 26. marca 1999 (viac ako 13 mesiacov), od 26. februára 1999 do 1. októbra 2003 (55 mesiacov), od 1. októbra 2003 do 20. júna 2005 (20 mesiacov), od 20. apríla 2006 do 5. januára 2007 (8 mesiacov), od 17. februára 2009 do 10. septembra 2009 (6 mesiacov) a od 20. júna 2011 do   14.   februára   2012   (7   mesiacov).   Okresný   súd   (súdny   komisár)   teda   počas   obdobia deviatich   rokov   vo   veci   nevykonával   úkony   smerujúce   k   odstráneniu   právnej   neistoty, v ktorej   sa   sťažovateľka   počas   napadnutého   dedičského   konania   nachádzala, čo je základným   účelom   práva   zaručeného   v   citovaných   článkoch   ústavy   a   dohovoru (pozri napr. I. ÚS 41/02).

Uvedená   nečinnosť   alebo   neefektívna   činnosť   okresného   súdu   nie   je   ničím ospravedlniteľná, pretože počas viac ako poldruha roka súd nevykonával vo veci úkony, ktoré   mali   smerovať   k   odstráneniu   právnej   neistoty,   v   ktorej   sa   sťažovateľka ako navrhovateľka v predmetnej veci počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). K uvedenej nečinnosti,   a   teda   k   zbytočným   prieťahom   pritom   nedošlo   v   dôsledku   zložitosti   veci ani správaním účastníkov, ale predovšetkým v dôsledku postupu okresného súdu. Tvrdenie predsedníčky okresného súdu, podľa ktorého „prieťahy v konaní sú spôsobené i z dôvodu dlhodobej nepriaznivej personálnej situácie na našom súde“, nebolo možné akceptovať. Ústavný   súd   už   v   podobných   súvislostiach   viackrát   vyslovil   (pozri   napr.   I. ÚS 23/03 a v ňom   citovanú   predchádzajúcu   judikatúru   ústavného   súdu),   že   podobné   objektívne prekážajúce okolnosti, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohli len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava   v čl.   48 ods.   2 zaväzuje predovšetkým   súdy   ako garantov spravodlivosti,   aby   prijali   príslušné   opatrenia   umožňujúce   prerokovanie   veci,   a   teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť   poukázaním   na   dlhodobo   obmedzené   personálne   kapacity   príslušných   súdov (pozri napr.   I. ÚS 119/03).   Okrem   uvedeného   ústavný   súd   opakovane   zdôraznil, že pri posudzovaní   toho,   či   bolo   porušené   právo   sťažovateľky   na   prerokovanie   veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou   (nečinnosťou)   alebo   postupom   konkrétneho   sudcu,   súdneho   komisára, administratívnej   pracovníčky   –   vybavujúcich   danú   vec.   Pri   posudzovaní   odôvodnenosti sťažnosti   preto   nemožno   prihliadnuť   na   skutočnosti   označované   ako   objektívne   vo vyjadrení predsedníčky okresného súdu v danej veci (I. ÚS 6/06).

Vzhľadom   na uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľky   na   prerokovanie   predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. Vzhľadom   na   to,   že   v   predmetnej   veci   dosiaľ   nebolo   právoplatne rozhodnuté, prichádzalo do úvahy rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde, tak ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené   priznať   sťažovateľke   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa   citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia jej práv, teda aj jej podielu na prieťahoch v konaní, považuje za primerané v sume 4 500 €.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 tohto rozhodnutia.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný   súd   podľa   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov priznal sťažovateľke náhradu trov konania v celkovej sume 269,58 € z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie   veci   a   písomné   vyhotovenie   sťažnosti   –   vykonané   v   roku   2012)   v   sume po 127,16 € a dva režijné paušály v sume po 7,63 €, ktoré zaviazal uhradiť okresný súd (bod 4 výroku nálezu).

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o   uplatnených   trovách   konania   sťažovateľky rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom   na čl. 133 ústavy, podľa   ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. januára 2013