znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 370/08-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. októbra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. P. M., M., zastúpeného advokátom JUDr. J. K., M., vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C/911/99 po vydaní nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 57/05 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. P. M.   o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. júla 2008 doručená sťažnosť Ing. P. M., M. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C/911/99.

Sťažovateľ v podstatnej časti svojej sťažnosti uviedol, že ako žalobca sa žalobou z 3. januára 1997 domáhal voči žalovanému – Š., Z., zaplatenia sumy 52 828,50 Sk s prísl.

Z   dôvodu,   že   ani   po   uplynutí   doby   viac   ako   8   rokov   nebola   vec   právoplatne skončená, podal sťažovateľ 31. januára 2005 sťažnosť ústavnému súdu.

Ústavný súd nálezom z 1. júna 2005 sp. zn. IV. ÚS 57/05 rozhodol, že základné právo   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy bolo postupom okresného sudu v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C/911/99 porušené, a prikázal okresnému sudu, aby v konaní vedenom   pod sp.   zn. 13 C/911/99 konal bez zbytočných prieťahov.

Okresný sud nariadil vo veci pojednávanie na 14. jún 2005, toto pojednávanie však odročil na neurčito za účelom ďalšieho dokazovania.

Dňa 2. septembra 2006 okresný súd nariadil vo veci pojednávanie na 14. december 2006,   keď   vo   veci   vyhlásil   rozsudok,   ktorým   žalobu   žalobcu   zamietol.   Proti   tomuto rozsudku podal sťažovateľ odvolanie.

Krajský súd v Žiline uskutočnil vo veci 8. apríla 2008 pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok sp. zn. 5 Co 68/07, tento však ku dňu podania sťažnosti nebol doručený sťažovateľovi ani jeho právnemu zástupcovi.

Sťažovateľ uviedol:„Vzhľadom na skutočnosť, že v danej právnej veci konajúci súd - Okresný súd Žilina, ani po tom, čo Ústavný súd SR nálezom zo dňa 01. 06. 2005 vyslovil, že základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR postupom tohto súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 13C/911/99 porušené bolo, Okresný súd Žilina nepostupoval v ďalšom konaní tak, ako mu to vo svojom náleze zo dňa 01. 06. 2005 prikázal   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky.   V   období   od   vyslovenia   citovaného   nálezu Ústavného   súdu   SR,   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   13C/911/99,   okresný   súd   konal   už s vedomím, že predchádzajúcim konaním porušil základne pravo účastníkov na konanie bez zbytočných prieťahov.“

Podľa   názoru   sťažovateľa   uvedené   skutočnosti   preukazujú   opätovné   porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov.

S   poukázaním   na   uvedené   skutočnosti   sťažovateľ   navrhuje,   aby   ústavný   súd po prerokovaní veci vyslovil tento nález:

„Základné   právo   Ing.   P.   M.  ...   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp.   zn.   13C/911/99   od   1.   06.   2005,   keď   bol   vydaný   nález   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 57/05-26, porušené bolo.

Okresnému súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 13C/911/99 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

Ing. P. M. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 200.000,- Sk, ktoré je Okresný súd Žilina povinný vyplatiť Ing. P. M. do dvoch mesiacov odo dňa doručenia tohto nálezu.

Okresný súd Žilina je povinný uhradiť Ing. P. M. trovy právneho zastúpenia 6.732,- Sk na účet jeho právneho zástupcu JUDr. J. K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi   označeným   postupom   všeobecného   súdu   a   základným   právom   alebo   slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva   alebo slobody,   ktorej   reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).

Z judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní   má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   (napr.   II. ÚS 57/01,   I. ÚS 48/03, III. ÚS 59/05).

V prípade,   keď   ústavný   súd   zistil,   že   charakter   postupu   všeobecného   súdu sa nevyznačoval   takými   významnými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné   kvalifikovať   ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48   ods. 2   ústavy,   odmietol   ho   ako zjavne neopodstatnený (I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, III. ÚS 59/05).

Vo veci namietaného porušenia základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   v označenom   konaní   už   ústavný   súd   rozhodoval   v konaní vedenom na ústavnom súde pod sp. zn. IV. ÚS 57/05. Nálezom z 1. júna 2005 konštatoval, že okresný súd porušil sťažovateľovo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené   v čl.   48   ods.   2   ústavy.   Okresnému   súdu   uložil   povinnosť   ďalej   konať   bez zbytočných   prieťahov   a sťažovateľovi   okrem   náhrady   trov   konania   priznal   primerané finančné zadosťučinenie v sume 60 000 Sk.

Ústavný súd po oboznámení sa so spisovým materiálom týkajúceho sa veci a po zistení priebehu a aktuálneho stavu označeného konania vedeného okresným súdom dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľa je zjavne neopodstatnená.

V období   po   náleze   ústavného   súdu   okresný   súd   v konaní   postupoval   plynule, v krátkych   časových   intervaloch   nariaďoval   pojednávania,   pričom   na   pojednávaní 14. decembra   2006   vo   veci   meritórne   rozhodol.   Na   návrh   sťažovateľa   na   vykonanie dokazovania výsluchom svedkov cestou dožiadaného súdu sa spis od 8. decembra 2005 do 2. januára 2006 nachádzal na Okresnom súde Michalovce. Po odvolaní sťažovateľa proti rozsudku okresného súdu zo 14. decembra 2006 sa spis od 1. marca 2007 do 27. augusta 2008 nachádzal na Krajskom súde v Žiline.

Zohľadňujúc uvedené procesné úkony a obdobie, ktoré uplynulo od nálezu ústavného súdu,   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   postup   okresného   súdu   v namietanom   konaní nenaznačuje, že by ho bolo možné hodnotiť ako porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Vzhľadom   na   to   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   odmietol   sťažnosť sťažovateľa   podľa   § 25   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde   z dôvodu   jej   zjavnej neopodstatnenosti.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. októbra 2008