SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 370/08-16
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. októbra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. P. M., M., zastúpeného advokátom JUDr. J. K., M., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C/911/99 po vydaní nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 57/05 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Ing. P. M. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. júla 2008 doručená sťažnosť Ing. P. M., M. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C/911/99.
Sťažovateľ v podstatnej časti svojej sťažnosti uviedol, že ako žalobca sa žalobou z 3. januára 1997 domáhal voči žalovanému – Š., Z., zaplatenia sumy 52 828,50 Sk s prísl.
Z dôvodu, že ani po uplynutí doby viac ako 8 rokov nebola vec právoplatne skončená, podal sťažovateľ 31. januára 2005 sťažnosť ústavnému súdu.
Ústavný súd nálezom z 1. júna 2005 sp. zn. IV. ÚS 57/05 rozhodol, že základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy bolo postupom okresného sudu v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C/911/99 porušené, a prikázal okresnému sudu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C/911/99 konal bez zbytočných prieťahov.
Okresný sud nariadil vo veci pojednávanie na 14. jún 2005, toto pojednávanie však odročil na neurčito za účelom ďalšieho dokazovania.
Dňa 2. septembra 2006 okresný súd nariadil vo veci pojednávanie na 14. december 2006, keď vo veci vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu žalobcu zamietol. Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ odvolanie.
Krajský súd v Žiline uskutočnil vo veci 8. apríla 2008 pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok sp. zn. 5 Co 68/07, tento však ku dňu podania sťažnosti nebol doručený sťažovateľovi ani jeho právnemu zástupcovi.
Sťažovateľ uviedol:„Vzhľadom na skutočnosť, že v danej právnej veci konajúci súd - Okresný súd Žilina, ani po tom, čo Ústavný súd SR nálezom zo dňa 01. 06. 2005 vyslovil, že základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR postupom tohto súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 13C/911/99 porušené bolo, Okresný súd Žilina nepostupoval v ďalšom konaní tak, ako mu to vo svojom náleze zo dňa 01. 06. 2005 prikázal Ústavný súd Slovenskej republiky. V období od vyslovenia citovaného nálezu Ústavného súdu SR, v konaní vedenom pod sp. zn. 13C/911/99, okresný súd konal už s vedomím, že predchádzajúcim konaním porušil základne pravo účastníkov na konanie bez zbytočných prieťahov.“
Podľa názoru sťažovateľa uvedené skutočnosti preukazujú opätovné porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov.
S poukázaním na uvedené skutočnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prerokovaní veci vyslovil tento nález:
„Základné právo Ing. P. M. ... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 13C/911/99 od 1. 06. 2005, keď bol vydaný nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 57/05-26, porušené bolo.
Okresnému súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 13C/911/99 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.
Ing. P. M. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 200.000,- Sk, ktoré je Okresný súd Žilina povinný vyplatiť Ing. P. M. do dvoch mesiacov odo dňa doručenia tohto nálezu.
Okresný súd Žilina je povinný uhradiť Ing. P. M. trovy právneho zastúpenia 6.732,- Sk na účet jeho právneho zástupcu JUDr. J. K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).
Z judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. II. ÚS 57/01, I. ÚS 48/03, III. ÚS 59/05).
V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, odmietol ho ako zjavne neopodstatnený (I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, III. ÚS 59/05).
Vo veci namietaného porušenia základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v označenom konaní už ústavný súd rozhodoval v konaní vedenom na ústavnom súde pod sp. zn. IV. ÚS 57/05. Nálezom z 1. júna 2005 konštatoval, že okresný súd porušil sťažovateľovo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy. Okresnému súdu uložil povinnosť ďalej konať bez zbytočných prieťahov a sťažovateľovi okrem náhrady trov konania priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 60 000 Sk.
Ústavný súd po oboznámení sa so spisovým materiálom týkajúceho sa veci a po zistení priebehu a aktuálneho stavu označeného konania vedeného okresným súdom dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľa je zjavne neopodstatnená.
V období po náleze ústavného súdu okresný súd v konaní postupoval plynule, v krátkych časových intervaloch nariaďoval pojednávania, pričom na pojednávaní 14. decembra 2006 vo veci meritórne rozhodol. Na návrh sťažovateľa na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov cestou dožiadaného súdu sa spis od 8. decembra 2005 do 2. januára 2006 nachádzal na Okresnom súde Michalovce. Po odvolaní sťažovateľa proti rozsudku okresného súdu zo 14. decembra 2006 sa spis od 1. marca 2007 do 27. augusta 2008 nachádzal na Krajskom súde v Žiline.
Zohľadňujúc uvedené procesné úkony a obdobie, ktoré uplynulo od nálezu ústavného súdu, ústavný súd dospel k záveru, že postup okresného súdu v namietanom konaní nenaznačuje, že by ho bolo možné hodnotiť ako porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
Vzhľadom na to ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. októbra 2008