znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 37/09-7

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   27.   januára   2009 predbežne   prerokoval   sťažnosť   J.   Ď.   a E.   Ď.,   obaja   bytom   S.,   vo veci   namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, 2 a 3, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 13 C 472/07 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. Ď. a E. Ď.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. januára 2009   doručená   sťažnosť   J.   Ď.   a E.   Ď.,   obaja   bytom   S.   123   (ďalej   len   „sťažovateľ“, „sťažovateľka“, ale aj „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, 2 a 3, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ústava“)   v konaní   vedenom   Okresným   súdom   Žilina   (ďalej   len „okresný súd“) pod sp. zn. 13 C 472/07. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 30. decembra 2008.

Zo sťažnosti a z priložených listinných dôkazov vyplýva, že sťažovateľ vedie ako žalobca   súdny   spor   o   ochranu   osobnosti   proti   Obci   S.   na   okresnom   súde   pod   sp.   zn. 13 C 472/07,   pričom   požiadal   o oslobodenie   od   platenia   súdneho   poplatku.   Uznesením okresného súdu č. k. 13 C 472/07-77 zo 14. mája 2008 nebolo sťažovateľovi priznané oslobodenie od platenia súdneho poplatku. Uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 10 Co 193/2008 z 9. septembra 2008 bolo uznesenie okresného súdu potvrdené. Sťažovateľ podal proti uzneseniu krajského súdu dovolanie datované a doručené 29. septembra 2008, v ktorom požiadal znova o oslobodenie od platenia súdneho poplatku a o ustanovenie   právneho zástupcu   z radov   advokátov.   Uznesením   okresného súdu   č.   k. 13 C   472/07-97   z 10.   decembra   2008   bola   žiadosť   sťažovateľa   o ustanovenie   zástupcu z radov advokátov zamietnutá s poučením, že proti uzneseniu možno podať odvolanie.

Sťažovatelia   žiadajú   vydať   nález,   ktorým   by   ústavný   súd   vyslovil   porušenie označených   článkov   ústavy   uzneseniami   okresného   súdu   č.   k.   13   C   472/07-97 z 10. decembra   2008   a č.   k.   13   C   472/07-77   zo   14.   mája   2008   v spojení   s uznesením krajského súdu   sp. zn. 10 Co 193/2008 z 9. septembra 2008 s tým, aby boli uznesenia zrušené.   Požaduje   tiež   náhradu   trov   konania,   ako   aj   ustanovenie   bezplatného   právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd   skúma,   či dôvody uvedené v §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že sťažnosť sťažovateľky treba považovať za podanú zjavne neoprávnenou osobou.

Z listinných   dôkazov   predložených   ústavnému   súdu   je   nepochybné,   že   v konaní o ochrane osobnosti vedenom okresným súdom pod sp. zn. 13 C 472/07 sťažovateľka nie je účastníčkou   konania, keďže účastníkom   je iba sťažovateľ v postavení   žalobcu. Preto   je vylúčené, aby v tomto konaní mohli byť porušené označené práva sťažovateľky.

2.   Podľa   ustanovenia   §   53   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   jednou   z podmienok prijatia sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo   dňa, keď sa sťažovateľ   mohol   o   opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť   (pozri napr. I. ÚS 120/02, I. ÚS 124/04).   Zákon   o ústavnom   súde   neumožňuje   zmeškanie   tejto kogentnej lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03).

Sťažnosť   sťažovateľa   v časti   smerujúcej   proti   uzneseniu   okresného   súdu   č.   k. 13 C 472/07-77   zo   14.   mája   2008   v spojení   s uznesením   krajského   súdu   sp.   zn. 10 Co 193/2008 z 9. septembra 2008 považuje ústavný súd za oneskorene podanú.

Uznesenie krajského súdu z 9. septembra 2008 muselo byť doručené sťažovateľovi najneskôr 29. septembra 2008, keďže tohto dňa podal proti uzneseniu dovolanie. Sťažnosť ústavnému   súdu   bola   odovzdaná   na   poštovú   prepravu   až   30.   decembra   2008,   teda   po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty.

3. Odlišná je situácia týkajúca sa tej časti sťažnosti sťažovateľa, ktorá smeruje proti uzneseniu okresného súdu č. k. 13 C 472/07-97 z 10. decembra 2008. Na prerokovanie a rozhodnutie o tejto časti sťažnosti nie je daná právomoc ústavného súdu.

Z už citovaného ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda iba vtedy, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. V danom prípade   bolo   proti   uzneseniu   okresného   súdu   prípustné   odvolanie   ako   riadny   opravný prostriedok. Preto právomoc poskytnúť ochranu označeným základným právam sťažovateľa mal krajský súd v odvolacom konaní. Tým je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. januára 2009