znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 37/06-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. februára 2006 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. J. K., bytom T., zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prejednanie veci súdom a na prerokovanie veci nestranným súdom podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základného   práva   na prejednanie   veci   súdom   zriadeným   zákonom   zakotveným   v čl.   6 ods. 1   prvej   vety   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 139/2005 z 25. októbra 2005, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. J. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 19. januára 2006   doručená   sťažnosť   MUDr.   J.   K.,   bytom   T.   (ďalej   len   „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prejednanie veci súdom a na prerokovanie veci nestranným súdom podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) a základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a práva na prejednanie   veci   súdom   zriadeným   zákonom   zakotveným   v čl.   6   ods.   1   prvej   vety dohovoru   uznesením   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“) sp. zn.   3   Cdo   139/2005   z 25. októbra 2005.   V sťažnosti   požiadal   sťažovateľ   o spojenie sťažnosti s vecou vedenou na ústavnom súde pod sp. zn. Rvp 1222/04.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   namieta   porušenie   označených   základných   práv uznesením najvyššieho súdu z toho dôvodu, že najvyšší súd odmietol uznesením sp. zn. 3 Cdo 139/2005 z 25. októbra 2005 dovolanie sťažovateľa a nepriznal právo na náhradu trov   dovolacieho   konania,   ktorým   malo   dôjsť   k porušeniu   sťažovateľom   označených základných   práv.   V dovolaní,   ktoré   je   predmetom   sťažnosti,   sťažovateľ   namietal,   že rozhodovanie odvolacieho súdu – Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) č. k. 2 Co 135/03-273 z 5. mája 2004, ktorým rozhodol o odvolaní proti uzneseniu Okresného súdu   Vranov   nad   Topľou   (ďalej   len   „okresný   súd“)   č. k.   6 C 644/97-237 z 19. decembra 2002 tak, že prvostupňové uznesenie okresného súdu potvrdil, sa dopustil porušenia   ním   označených   základných   práv   (prvostupňový   súd   rozhodol   o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov a zamietol návrh na ustanovenie právneho zástupcu).

Od ústavného súdu sťažovateľ požaduje takto rozhodnúť: „Právo sťažovateľa

- na prejednanie veci súdom a jeho právo na prejednanie veci nestranným súdom zakotvené v článku 46 ods. 1 Ústavy SR a v článku 6 ods. 1 vety prvej Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov č. 3, 5 a 8,

- právo nebyť odňatý zákonnému sudcovi zakotvené v článku 48 ods. 1 Ústavy SR, - právo na prejednanie veci súdom zriadeným zákonom zakotvené v článku 6 ods. 1 vety prvej Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov č. 3, 5 a 8 bolo uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 139/2005 zo dňa 25. 10. 2005 porušené.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   zrušuje   uznesenie   Najvyššieho   súdu   Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 139/2005 zo dňa 25. 10. 2005 a vracia mu vec na nové konanie a rozhodnutie.

Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky pokračovať v porušovaní namietaných právach sťažovateľa.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 20.000,- Sk.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“.

II.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc, sťažnosti,   ktoré   nemajú   zákonom   predpísané   náležitosti,   neprípustné   sťažnosti   alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

V súvislosti s odmietnutím sťažnosti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti ústavný súd uvádza, že o zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť podľa konštantnej judikatúry ústavného   súdu   vtedy,   keď   namietaným   postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť k porušeniu tohto základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným   postupom   orgánu   štátu a základným   právom   alebo   slobodou,   ktorých   porušenie   sa namietalo,   prípadne   z iných dôvodov.   Za   zjavne   neopodstatnený   návrh   možno   preto   považovať   ten,   pri   ktorého predbežnom   prerokovaní   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   možnosť   porušenia   označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98).

Najvyšší súd v dovolacom konaní skonštatoval, že nie sú dané dôvody o prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. g) Občianskeho súdneho poriadku.

Ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   posudzoval,   či odmietnutím dovolania napadnutým uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 139/2005 z 25. októbra 2005 mohol najvyšší súd porušiť označené práva sťažovateľa.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namieta porušenie svojich základných práv spojených s rozhodovaním okresného súdu a odmietnutie dovolania pre nezistenie dôvodov pre jeho prípustnosť spája s porušením týchto práv.

Podľa názoru ústavného súdu sťažovateľom namietané porušenie práva najvyšším súdom nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a právo na prejednanie veci súdom zriadeným zákonom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je v príčinnej súvislosti s napadnutým uznesením, a preto táto časť sťažnosti je zjavne neopodstatnená.

Čo sa týka porušenia čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru, toto sťažovateľ spája s rozhodovaním okresného súdu a krajského súdu, namieta však porušenie týchto práv najvyšším súdom. Ústavný súd preto posudzoval len postup najvyššieho súdu z hľadiska limitov na dodržanie čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorý viedol k odmietnutiu dovolania sťažovateľa. Dospel   k názoru, že rozhodnutie najvyššieho súdu nebolo   ani   svojvoľné,   ani   arbitrárne,   pretože   dovolací   súd   sa   vo   svojom   rozhodnutí vysporiadal s otázkami, ktoré uplatnil sťažovateľ vo svojom dovolaní, výsledkom ktorých bolo   rozhodnutie   o odmietnutí   dovolania.   Ústavný   súd   konštatuje,   že   najvyšší   súd dostatočne   preskúmal   všetky   námietky   sťažovateľa,   a preto   absentuje príčinná   súvislosť medzi čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, a aj túto časť sťažnosti odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. februára 2006