znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 37/02

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. apríla 2002 predbežne prerokoval návrh J. B., bytom Ž. H., vo veci porušenia jeho základných práv ustanovených v čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 35 ods. 3, čl. 39 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   a iných   rozhodnutím   Sociálnej   poisťovne,   ústredia   B., č. 501 025 2380 z 1. augusta 2001, a takto

r o z h o d o l :

Návrh J. B.   o d m i e t a   pre nedostatok zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 15. januára 2002 doručený návrh J. B., bytom Ž. H. (ďalej len „navrhovateľ“), ktorým namietal porušenie svojich základných práv ustanovených v čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 35 ods. 3, čl. 39 ods. 2, čl. 46   ods.   1   a   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a iných rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredia B., č. 501 025 2380 z 1. augusta 2001.

Návrh   neobsahoval   zákonom   ustanovené   náležitosti   a nebolo   k nemu   pripojené splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa v konaní pred ústavným súdom advokátom alebo komerčným právnikom.

Navrhovateľ doplnil návrh   podaním   doručeným ústavnému súdu   15. marca 2002 a následne ďalším podaním doručeným ústavnému súdu 18. marca 2002. Ani po doplnení však formulácia návrhu rozhodnutia, ktorého sa domáhal, nebola vymedzená presne, určito a zrozumiteľne,   teda   takým   spôsobom,   aby   mohla   byť prevzatá   do   výroku   rozhodnutia ústavného súdu. Pokiaľ ide o požiadavku predloženia splnomocnenia pre právneho zástupcu na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, navrhovateľ ju odmietol splniť uvádzajúc, že pred ústavným súdom sa zastupuje sám. Poukázal pritom najmä na čl. 14 ústavy a § 5, § 19 a § 20 Občianskeho súdneho poriadku.

Podľa § 25 ods. 1 a 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd každý   návrh   na   začatie   konania   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   senátu ústavného súdu. Návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nie je ústavný súd príslušný, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez ústneho   pojednávania.   Ak   ústavný   súd   navrhovateľa   na   takéto   vady   návrhu   upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Zákon   o   ústavnom   súde   (§   20   ods.   1   a   2)   ukladá,   aby   každý   návrh   obsahoval náležitosti   návrhu   vrátane   splnomocnenia   na   zastupovanie   navrhovateľa   v konaní   pred ústavným   súdom   advokátom   alebo komerčným   právnikom.   Uvedený   nedostatok   možno odstrániť dvoma spôsobmi, a to udelením splnomocnenia alebo kvalifikovanou žiadosťou o ustanovenie právneho zástupcu ústavným súdom, ktorej, ak sú splnené všetky zákonné podmienky,   ústavný   súd   vyhovie.   V danom   prípade   však   k odstráneniu   uvedeného nedostatku návrhu zo strany navrhovateľa nedošlo.

Z týchto dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní návrh navrhovateľa podľa §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   odmietol   pre   nedostatok   zákonom   predpísaných náležitostí.