znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 369/2015-30

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   22.   októbra   2015 v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza prerokoval prijatú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,

, zastúpeného advokátom ⬛⬛⬛⬛, Advokátska kancelária, ⬛⬛⬛⬛, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na   prejednanie   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 89/2013 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 3 C 134/2009) a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2   Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného   súdu   Piešťany   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   14 C   89/2013   p o r u š e n é b o l i.

2. Okresnému súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 89/2013   p r i k a z u j e ďalej konať bez zbytočných prieťahov.

3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v sume   2 500   €   (slovom dvetisícpäťsto   eur),   ktoré j e   Okresný   súd   Piešťany p o v i n n ý   vyplatiť   mu   do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a   úhradu   trov   konania   v sume   432,30   €   (slovom štyristotridsaťdva   eur   a   tridsať   centov),   ktorú   j e   Okresný   súd   Piešťany p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu ⬛⬛⬛⬛, Advokátska kancelária, ⬛⬛⬛⬛, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. II. ÚS 369/2015-17 z 11. júna 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“) zastúpeného advokátom ⬛⬛⬛⬛, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 89/2013 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 3 C 134/2009).

V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľ uviedol:

«Konanie sa začalo na základe návrhu sťažovateľa doručenom súdu dňa 09. 04. 2009 a bolo vedené pred Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 3C/134/2009...

Po   viac   ako   4   rokoch   (50   mesiacov)   bolo   na   deň   14.   04.   2014   bolo   vytýčené pojednávanie, na ktorom súd pod č. k 14C/89/2013-173 vyhlásil medzitýmny rozsudok. Po podanom odvolaní odporcom Krajský súd v Trnave dňa 22. 10. 2014 vydal rozsudok pod č. k. 24Co/494/2014-193, ktorým rozsudok prvého stupňa potvrdil.

Sťažovateľ   sa   okrem   domoženia   sa   určenia   neplatnosti   skončenia   pracovného pomeru, ktorého sa dočkal po takmer 5 a pol roku domáha i náhrady mzdy, o ktorej sa taktiež v podstate teraz rozhoduje 5 a pol roka, odhliadnuc od toho, že nárok na náhradu mzdy je závislý od určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru. I z tohto dôvodu považujeme   konanie   14C/89/2013   ako   jeden   celok,   keďže   v   prípade,   ak   by   neporušil porušovateľ   základné   právo   na   konanie   bez   zbytočných   prieťahov   v časti   určenia neplatnosti   skončenia   pracovného   pomeru,   neporušoval   a   neporušil   by   tým   ani   na   to nadväzujúci   nárok   na   náhradu   mzdy.   U   sťažovateľa   spôsobené   a   spôsobované   súdom spôsobili a spôsobujú a znásobujú stav právnej neistoty, nechuť k zákonom a rezignáciu uplatňovať a v podstate možnosť uplatňovať si svoje práva. Ide o pracovnoprávny spor, ktorý má vplyv na živobytie sťažovateľa a bez súdnych rozhodnutí, na ktoré je výlučne povolaný   Okresný   súd   Piešťany,   boli   a   sú   stále   ohrozované   uspokojovania   základných životných potrieb.

Nečinnosť súdu a najmä jeho neefektívna činnosť má vplyv i na psychickú stránku sťažovateľa, ktorý už rezignoval na spravodlivosť a do dnešného dňa sa nevie „preniesť“ cez nespravodlivé okamžité skončenie pracovného pomeru v práci, ktorá ho napĺňala a bola jeho splneným snom...

To, že ide v tomto konaní o prednostnú vec, ktorej sa má venovať zvýšená pozornosť a rozhodovacia rýchlosť je zrejmé.

V   tejto   veci   ide   o   prednostnú   pracovnoprávnu   agendu   (neplatné   skončenie pracovného   pomeru   pred   takmer   6   rokmi   s   náhradou   mzdy)   s   ohrozeným   živobytím sťažovateľa čo s prihliadnutím na okolnosti prípadu znásobuje porušenie základného práva sťažovateľa na rozhodnutie bez zbytočných prieťahov. Ide o konanie, ktoré si vyžaduje osobitnú rýchlosť.»

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:„I.   Základné   právo   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov v zmysle   čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 14C/89/2013 (pôvodne 3C/134/2009) porušené bolo. II. Okresnému súdu Piešťany prikazuje, aby v konaní vedenom na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 14C/89/2013 konal bez ďalších prieťahov.

III. ⬛⬛⬛⬛ priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume 6.000 €...,   ktorému   ich   je   Okresný   súd   Piešťany   povinný   vyplatiť   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

IV. Okresný súd Piešťany je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia... [2 právne úkony vykonané v roku 2014 v zmysle § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb] ⬛⬛⬛⬛ v sume 284,08 €... advokátovi

... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Na výzvu ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr. 531/15 zo 4. augusta 2015 a právny zástupca sťažovateľa zaujal k vyjadreniu stanovisko 19. augusta 2015.

Predsedníčka okresného súdu okrem popisu jednotlivých úkonov konajúceho súdu vo vyjadrení uviedla:

„Po   oboznámení   sa   s   obsahom   spisového   materiálu   vedeného pod sp. zn. 14C/89/2013 ako aj ústavnou sťažnosťou uvádzam nasledovné skutočnosti: Skutočnosť, že pojednávania v danej veci boli vytyčované, resp. procesné úkony vykonávané v dlhších časových intervaloch, najmä v období od roku 2010 do roku 2013 bola podstatne podmienená tým, že znovuobnovený Okresný súd Piešťany od 1. 1. 2008 prevzal do obvodu aj okres Hlohovec a všetky neskončené civilné veci od roku 1997, napriek tomu, že namiesto plánovaných 15 sudcov bol k 1. 1. 2008 obsadený len 7 sudcami, ktorí nedokázali v pridelených veciach konať plynulejšie. Zmeny zákonných sudcov v danej veci od roku 2008 boli ovplyvnené zmenou obsadenia súdu sudcami, resp. preložením sudcov na iný súd, či ich dlhodobou práceneschopnosťou, čo viedlo k prerozdeleniu už pridelených spisov a tým aj k potrebe všetky prerozdelené veci znovu naštudovať, a keďže išlo o veľké množstvo vecí, obdobia medzi jednotlivými úkonmi to predlžovalo. Od roku 2013, kedy bol Okresný súd Piešťany obsadený aspoň 13 sudcami a z jeho obvodu bol odčlenený okres Hlohovec, sa vo veci plynule konalo a k výraznejším obdobiam nečinnosti nedochádzalo.

Vo   vzťahu   ku   konaniu na   Okresnom   súde   Piešťany   uvádzam,   že sudcovia   podľa možnosti vo veci konali s ohľadom na zaťaženosť, aká je vo všetkých senátoch tunajšieho súdu, preto ani zo strany vedenia súdu nemohlo byť zabezpečené, aby boli nejaké veci prerozdelené z dôvodu nerovnomernej zaťaženosti v senátoch. Okrem toho treba poukázať, že všetci sudcovia tunajšieho súdu vybavujú priemerne v registroch C, Cb a P viac ako 700 vecí   v   senáte,   čo   im   objektívne   neumožňuje   vo   všetkých   veciach   konať   plynulo   a   bez prieťahov.

Na záver si dovoľujem poukázať na existenciu systémových nedostatkov v oblasti výkonu spravodlivosti vo vzťahu k dlhodobému nedostatočnému obsadeniu tunajšieho súdu väčším počtom sudcov, ktoré vedenie súdu či konajúci sudca nemôžu ovplyvniť nástrojmi, ktorými by samy disponovali na vyriešenie tzv. objektívnych okolností prieťahov v konaní. Táto skutočnosť bola zohľadnená i schválenou novelou zákona o sídlach a obvodoch súdov, kde s účinnosťou od 1. 5. 2013 bol z obvodu tunajšieho súdu odčlenený územný obvod okresu Hlohovec, čo len z časti prispelo k zníženiu nápadu nových vecí, avšak tunajší súd naďalej dokončuje aj všetky veci prevzaté z Okresného súdu Trnava od roku 1997 patriace k územnému obvodu okresu Hlohovec...“

Právny zástupca sťažovateľa vo svojom podaní k vyjadreniu okresného súdu uviedol najmä:„Obranu   Okresného   súdu   Piešťany   spočívajúcu   v   poukázaní   na   personálne problémy, ktoré by mali byť objektívnou príčinou spôsobujúcou prieťahy v konaní, nemožno akceptovať. I podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR napr. II. ÚS 48/96, II. ÚS 52/99 alebo III. ÚS 17/02) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj   skutočnosť,   že   Slovenská   republika   nevie   alebo   nemôže   v   čase   konania   zabezpečiť primeraný   počet   sudcov   alebo   ďalších   pracovníkov   na   súde,   ktorý   oprávnený   subjekt požiadal   o   odstránenie   svojej   právnej   neistoty,   nemôžu   byť   dôvodom   na   zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.   Personálne   obsadenie   súdu,   jeho   organizácia,   vysoký   počet   vecí   v   príslušnom oddelení   alebo   optimalizácia   súdnictva,   teda   nie   sú   dôvodmi   pre   ktoré   by   malo   byť ospravedlnené, tolerované a ústavne udržateľné porušovanie základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.

Taktiež nie je nemožné reagovať na poukázanie rozhodnutia NSS ČR zo dňa 20. 03. 2014, č. k. 16 Kss 9/2013-91. Sťažovateľ nepodal návrh na disciplinárne konanie voči žiadnemu sudcovi, ale domáha sa ústavnej ochrany porušovania jeho základných práv. K rozpisu procesných úkonov, najmä od 01. 02. 2010 (úradný záznam) do 17. 09. 2013...,   t.   j.   ako   3,5   roka   vo   veci   nebol   urobený   žiaden   relevantný   úkon   súdu   vedúci k odstráneniu   právnej   neistoty   sťažovateľa   v pracovnoprávnom   spore.   V   tomto   období od 09. 11. 2011 do 28. 05. 2013 bol súd absolútne nečinný, pričom od napadnutia veci ⬛⬛⬛⬛ do jej listu o pochybnosti o nezaujatosti uplynulo viac ako 1,5 roka. V celom konaní bol porušovateľ nečinný a ak činný bol, tak neefektívne.

Každý súd má možnosť a aj povinnosť zabezpečiť napĺňanie čl. 48 ods. 2 Ústavy SR v každom konaní a v každom štádiu konania, v opačnom prípade, tak súd vytvorí ústavne netolerovateľné nekonanie vo veci.

Vzhľadom k vyššie uvedenému trváme na podanej ústavnej sťažnosti v plnom rozsahu a zároveň sťažovateľ upresňuje a uplatňuje si ďalšie trovy právneho zastúpenia súvisiace s týmto vyjadrením, a to tak, že Okresný súd Piešťany je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia... ⬛⬛⬛⬛ na   jeho   účet...   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v   danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s   ich stanoviskami   k   opodstatnenosti   sťažnosti   dospel   k   názoru,   že   od   tohto   pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 14 C 89/2013 (pôvodne vedeného pod sp. zn. 3 C 134/2009):

Dňa 9. apríla 2009 bola Okresnému súdu Piešťany doručená žaloba sťažovateľa proti žalovanému ⬛⬛⬛⬛, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru.Dňa   8.   septembra   2009   bolo   doručené   vyjadrenie   žalovaného   k návrhu   žalobcu na začatie konania.

Dňa 9. septembra 2009 sa uskutočnilo pojednávanie na okresnom súde. Sťažovateľ bol prítomný. Pojednávanie prebehlo vo veci samej a bolo odročené na 19. október 2009.Dňa   18.   októbra   2009   bolo   doručené   ospravedlnenie   svedka   z neúčasti na pojednávaní nariadenom na 19. október 2009 z dôvodu pracovnej vyťaženosti.

Dňa 19. októbra 2009 sťažovateľ zmenil petitu návrhu.Dňa   19.   októbra   2009   sa   uskutočnilo   pojednávanie.   Sťažovateľ   bol   prítomný. Pojednávanie prebehlo vo veci samej a bolo odročené na 23. november 2009.

Dňa 28. októbra 2009 boli okresnému súdu doručené návrhy žalovanej na vykonanie dokazovania.

Dňa 5. novembra 2009 sťažovateľ požiadal o doplnenie dokazovania.Dňa 23. novembra 2009 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľ bol prítomný. Bolo odročené na 1. február 2010.

Dňa 1. februára 2010 sa uskutočnilo pojednávanie. Bez ospravedlnenia sa nedostavili účastníci. Bolo odročené na 22. marec 2010.

Dňa 26. januára 2010 sťažovateľ ospravedlnil neúčasť na pojednávaní nariadenom na 1. február 2010 z dôvodu čerpania dovolenky (neskoro zažurnalizované až 1. februára 2010 o 13:30 h – dôvod neznámy, pozn.).

Dňa 1. februára 2010 bolo doručené vyjadrenie žalovanej.Dňa 15. marca 2010 bol spísaný úradný záznam o zrušení termínu pojednávania nariadeného na 22. marec 2010 z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne.

Dňa 15. marca 2010 okresný súd upovedomil účastníkov konania o zrušení termínu pojednávania nariadeného na 22. marec 2010.

Dňa 11. októbra 2010 sa uskutočnilo pojednávanie na okresnom súde. Sťažovateľ bol prítomný. Bolo odročené z dôvodu práceneschopnosti sudkyne.

Dňa 29. mája 2013 bol na základe opatrenia predsedníčky súdu pridelený spis inému sudcovi oddelenia „C“ z dôvodu, že zákonná sudkyňa oznámila svoju zaujatosť vo veci.Dňa 1. októbra 2013 sťažovateľ ospravedlnil neúčasť na pojednávaní, ktoré sa malo konať 21. októbra 2013, z dôvodu, že v ten deň má jeho právny zástupca pojednávanie a sťažovateľ si žiadal osobné zastupovanie. Z tohto dôvodu požiadal o odročenie.

Dňa   2.   októbra   2013   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa   na   zaslanie   zápisnice z pojednávania, pretože túto nepripojil k ospravedlneniu.

Dňa 10. októbra 2013 okresný súd oznámil, že pojednávanie nariadené na 21.október 2013 je na žiadosť sťažovateľa odročené.

Dňa 21. októbra 2013 sa uskutočnilo pojednávanie na okresnom súde. Účastníci neboli prítomní. Bolo odročené na 27. november 2013.

Dňa   21.   októbra   2013   okresný   súd   vyzval   právneho   zástupcu   žalovaného,   aby zabezpečil účasť svedkov ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛.

Dňa 27. novembra 2013 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľ nebol prítomný, jeho právny zástupca bol prítomný, odporca aj svedok Badinka boli prítomní, konalo sa vo veci samej. Pojednávanie bolo odročené na 29. január 2014.

Dňa   27.   januára   2014   právny   zástupca   sťažovateľa   ospravedlnil neúčasť na pojednávaní nariadenom na 29. január 2014 z dôvodu pobytu klienta v zahraničí a svoju neúčasť ospravedlnil z dôvodu pretrvávajúcej práceneschopnosti. Požiadal o odročenie.Dňa   28.   januára   2014   okresný   súd   upovedomil   účastníkov   o zrušení   termínu pojednávania nariadeného na 29. január 2014 z dôvodu práceneschopnosti sudkyne.Dňa   17.   marca   2014   sa   uskutočnilo   pojednávanie.   Sťažovateľ   ani   jeho   právny zástupca neboli prítomní. Odporca bol prítomný. Konanie prebehlo vo veci samej. Bolo odročené na 14. apríl 2014.

Dňa 14. apríla 2014 sťažovateľ doručil návrh na doplnenie dokazovania, zmenu petitu a špecifikoval trovy konania.

Dňa 14. apríla 2014 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľ bol prítomný. Žalovaný nebol   prítomný.   Okresný   súd   uznesením   vyhlásil   dokazovanie   za   ukončené.   Rozhodol medzitýmnym rozsudkom, ktorým určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné.

Dňa 2. júna 2014 žalovaný doručil odvolanie proti rozsudku zo 14. apríla 2014.Dňa 6. júna 2014 okresný súd zaslal odvolanie sťažovateľovi s výzvou na vyjadrenie sa.Dňa 30. júla 2014 bol spis predložený Krajskému súdu v Trnave na rozhodnutie o odvolaní.

Dňa 22. októbra 2014 Krajský súd v Trnave rozsudok okresného súdu potvrdil.Dňa 21. januára 2015 právny zástupca sťažovateľa požiadal o súčinnosť pri vyžiadaní výplatných pások od odporcu.

Dňa 10. februára 2015 právny zástupca sťažovateľa požiadal o ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní nariadenom na 18. február 2015 a o jeho odročenie.

Dňa 17. februára 2015 okresný súd upovedomil o odročení pojednávania na neurčito.Dňa 18. februára 2015 sa uskutočnilo pojednávanie. Účastníci neboli prítomní, bolo odročené na neurčito (z dôvodu zaslania spisu ústavnému súdu, pozn.).

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal...

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho   práva podľa   odseku 1   boli   porušené, primerané   finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 89/2013 dochádzalo k porušovaniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto   v   obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť   (napr.   II. ÚS   55/98, I. ÚS 132/03).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s   ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu   (povahu   veci)   v   posudzovanom   konaní   a   jeho   význam   pre   sťažovateľa   (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že konanie vo veci sťažovateľa,   ktorého   predmetom   je   rozhodovanie   o   nárokoch   z   neplatného   skončenia pracovného pomeru, nemožno hodnotiť ako fakticky ani právne náročné.

Z hľadiska   napĺňania   účelu   súdneho   konania,   odstránenie   stavu   právnej   neistoty účastníka   konania,   pracovnoprávne   spory   tvoria   agendu,   ktorá   si   vyžaduje   osobitnú starostlivosť všeobecného súdu, čo okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená, (§ 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty,   kvôli   ktorému   sa   naň   osoba   obrátila   so   žiadosťou   o   rozhodnutie   (pozri   napr. I. ÚS 145/03, I. ÚS 142/03, I. ÚS 19/00, II. ÚS 17/09).

2.   Pri   hodnotení   ďalšieho   kritéria,   správania   sťažovateľa   v preskúmavanej   veci, ústavný súd zistil, že sťažovateľ sa z desiatich nariadených pojednávaní nezúčastnil piatich, z toho na štyroch sa nezúčastnil ani jeho právny zástupca. Túto skutočnosť nemožno nevziať do úvahy pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom, a ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ aj sám prispel k dĺžke konania v jeho veci.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu.

Konanie v pracovnoprávnej veci trvá 6 rokov, čo je už samo osebe neprimerané. V období od 15. marca 2010 do 11. októbra 2010 (7 mesiacov) bol okresný súd nečinný z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne. Okresný súd bol bez akýchkoľvek zákonných   alebo   iných   dôvodov   nečinný   od   11.   októbra   2010   do   21.   októbra   2013 (36 mesiacov). Okresný súd teda v období viac ako 3 rokov nevykonal vo veci žiadny úkon smerujúci   k   odstráneniu   právnej   neistoty   sťažovateľa.   Uvedená   nečinnosť   má   charakter zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru. K uvedenej nečinnosti, a teda k zbytočným prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov konania, ale výlučne v dôsledku postupu súdu. Objektívne dôvody,   na   ktoré   poukázala   predsedníčka   okresného   súdu,   nebolo   možné   akceptovať. Ústavný   súd   už   v   podobných   súvislostiach   viackrát   vyslovil   (pozri   napr.   I.   ÚS   23/03 a v ňom citovanú predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu), že nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci – a teda   vykonanie spravodlivosti –   bez   zbytočných   prieťahov.   I keď   nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho   sudcu,   nemožno   systémové   nedostatky   v oblasti   výkonu   spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním napr. na dlhodobo obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03). Okrem uvedeného ústavný súd opakovane zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované ako objektívne vo vyjadrení súdu (I. ÚS 6/06).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na   prerokovanie   predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl. 48   ods.   2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom (bod 1 výroku).

Podľa § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1 a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Namietané konanie skončilo na okresnom súde rozsudkom zo 14. apríla 2014 (išlo o rozsudok   medzitýmny,   ktorým   okresný   súd   určil,   že   okamžité   skončenie   pracovného pomeru sťažovateľa je neplatné), ktorý po odvolaní odporcu Krajský súd v Trnave potvrdil.

Okresný   súd   však   pokračuje   v namietanom   konaní   o ďalších   sťažovateľom uplatnených nárokoch, preto ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 89/2014 ďalej konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku).

Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 6 000 €. Poukázal   na   to,   že „ide   o   prednostnú   pracovnoprávnu   agendu   (neplatné   skončenie pracovného   pomeru   pred   takmer   6   rokmi   s   náhradou   mzdy)   s   ohrozeným   živobytím sťažovateľa“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, najmä na dlhé trvanie   napadnutého   konania,   ako   aj   vzhľadom   na   povahu   veci,   ale   aj   jeho   podiel na vzniknutých prieťahoch, považuje za primerané priznať vo výške 2 500 € (bod 3 výroku).

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť   sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Ústavný   súd   napokon   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   rozhodol   aj o úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu   vznikli   v   súvislosti   s   jeho   právnym zastupovaním advokátom ⬛⬛⬛⬛. Sťažovateľ žiadal, aby mu ústavný súd priznal úhradu trov konania v celkovej sume 432,30 €.

Ústavný súd zistil, že uplatnená suma trov právneho zastúpenia neodporuje vyhláške Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, preto priznal sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 432,30 € (bod 4 výroku).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. októbra 2015