znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 369/2013-49

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   13.   novembra   2014 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Sergeja Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť PhDr. O. S., zastúpeného advokátkou   doc.   JUDr.   Máriou   Srebalovou,   PhD.,   Advokátska   kancelária,   Námestie hraničiarov 9, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   V   v   konaní vedenom pod sp. zn. 32 C 286/04, Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.   12   C   4/05,   Okresného   súdu   Pezinok   v   konaní   pôvodne   vedenom   pod   sp.   zn. 4 C 222/08 a v súčasnosti vedenom pod sp. zn. 5 C 1224/08 a Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Co 29/2012 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný   súd   Pezinok v   konaní   pôvodne   vedenom   pod   sp.   zn.   4   C   222/08 a v súčasnosti   vedenom   pod   sp.   zn.   5   C   1224/08   (predtým Okresný   súd   Bratislava   III v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 4/05) a Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Co 29/2012 p o r u š i l i   základné právo PhDr. O. S., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie   jeho   záležitosti   v primeranej   lehote   zaručené   v čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému   súdu   Pezinok   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   5   C   1224/08 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. PhDr. O. S.   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 4 500 € (slovom štyritisícpäťsto eur), ktoré   j e   Okresný súd Pezinok   p o v i n n ý   uhradiť mu vo výške 3 500 € (slovom tritisícpäťsto eur) a Krajský súd v Bratislave vo výške 1 000 € (slovom tisíc eur), všetko do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. PhDr.   O.   S.   p r i z n á v a   úhradu   trov   konania   v sume   417,98   €   (slovom štyristosedemnásť   eur   a   deväťdesiatosem   centov),   ktorú   j e   Okresný   súd   Pezinok p o v i n n ý   vyplatiť   na   účet   jeho   advokátky   doc.   JUDr.   Márie   Srebalovej,   PhD., Advokátska   kancelária,   Námestie   hraničiarov   9,   Bratislava,   do dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 369/2013-10   z 26. júna   2013   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť PhDr. O. S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 32 C 286/04, Okresného súdu Bratislava III (ďalej aj „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 4/05, Okresného súdu Pezinok (ďalej aj „okresný súd“) v konaní pôvodne vedenom pod sp. zn. 4 C 222/08 a v súčasnosti vedenom pod sp. zn. 5 C 1224/08 a Krajského   súdu   v Bratislave   (ďalej   aj   „krajský   súd“)   v konaní   vedenom pod   sp.   zn. 3 Co 29/2012.

1.1 Podľa § 18b ods. 1 zákona č. 511/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004   Z.   z.   o sídlach   a obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky   a o zmene   zákona č. 99/1963 Zb.   Občiansky   súdny   poriadok   v znení neskorších   predpisov   a dopĺňa zákon Slovenskej   národnej   rady   č.   71/1992   Zb.   o súdnych   poplatkoch   a poplatku   za   výpis z registra   trestov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o sídlach   a obvodoch súdov“), výkon súdnictva k 1. januáru 2008 vo veci sťažovateľa prešiel z odovzdávajúceho Okresného súdu Bratislava III na nadobúdajúci Okresný súd Pezinok.

2. Z obsahu sťažnosti vyplynuli najmä úkony súdov vykonané v napadnutom konaní, ako aj tieto relevantné skutočnosti:

„(...) Dňa 13. 12. 2004 podal sťažovateľ na Okresnom súde Bratislava V v Bratislave žalobu na ochranu osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka proti Markíza - Slovakia spol. s r. o. v Blatnom. Spis bol prijatý pod spisovou značkou 32 C/286/2004. Následne Okresný súd Bratislava V dňa 16. 12. 2004 informoval žalobcu, že žalobu postúpil Okresnému   súdu   Bratislava   III   ako   miestne   príslušnému   súdu.   (...)   Dňa   24.   07.   2008 obdržal sťažovateľ od Okresného súdu v Pezinku list spis. Zn. 4 C 222/08-73, v ktorom sťažovateľa   informoval,   že   Okresný   súd   v   Pezinku   postupuje   vec   Okresnému   súdu Bratislava V ako súdu miestne príslušnému. Následne spis bol vrátený Okresnému súdu v Pezinku ako vecne a miestne príslušnému. (...)

Navrhovateľ   je   toho   názoru,   že   deväťročná   doba   konania   na súdoch   Slovenskej republiky skutočne nesvedčí čo len o pokuse vybaviť vec v primeranej lehote. Skutočnosť, že konanie trvá už deviaty rok je pre sťažovateľa traumou a vysokým stupňom právnej neistoty. (...) Sťažovateľ využil všetky možnosti dané právnym poriadkom Slovenskej republiky, a niet iného súdu, ktorý by chránil jeho základné právo alebo slobodu, a rovnako, že nemohol uplatniť opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných   práv   alebo   slobôd   účinne   poskytuje   a   na   ktorých   použitie   je   sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. (...)

Sťažovateľ si je vedomý, že podľa zvyklosti a zverejnenej judikatúry Ústavný súd priznáva   odškodnenie   za   prieťahy   v   konaní   len   v   takej   výške,   ako   ju   sám   vyhodnotí. Sťažovateľ si dovoľuje upozorniť, že v tomto konkrétnom prípade ide o dlhotrvajúci stav právnej   neistoty   navrhovateľa,   ktorý   mu   spôsobuje   psychickú   traumu,   nemožnosť preukázania   nápravy   spôsobenej   ujmy   právoplatným   rozhodnutím   súdov   po   viac   ako deviatich   rokoch.   Sťažovateľ   má   aj   naďalej   problémy   s   akceptáciou   svojej   osobnosti v okruhu   známych   a   odbornej   verejnosti   spred   deviatich   rokov,   čo   vplýva   aj   na   jeho nepriaznivý zdravotný stav. Za dlhodobé spôsobenie stavu právnej neistoty považuje za primerané aj plnenie finančnej náhrady vo výške 10 000 €. (...)

Okresný súd   Bratislava V   v   Bratislave,   Okresný súd   Bratislava III   v Bratislave, Okresný súd v Pezinku a Krajský súd v Bratislave svojim postupom spôsobili zbytočné prieťahy v konaní zbytočným presúvaním spisu a nekonaním poškodili tak základné práva sťažovateľa. Pritom právo na ochranu osobnosti je všeobecne považované za vec, ktorá je osobitne citlivá a je spôsobilá spôsobiť psychickú traumu.“

2.1 Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti takto rozhodol:

„Okresný súd Bratislava V v konaní vedenom pod spis. zn. 32 C/286/2004, Okresný súd   Bratislava   III   v   konaní   vedenom   pod   spis.   zn.   12   C 4/05,   Okresný   súd   v Pezinku a Krajský súd v Bratislave vedený pod spis. zn. 3Co 29/2012 porušili právo PhDr. O. S., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov zaručených v čl. 48 ods. 2 Ústavy(...) a jeho práva na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru(...). Ústavný   súd   prikazuje   Krajskému   súdu   v Bratislave,   aby   v   konaní   vedenom   pod spis. zn. 3Co 29/2012 konal bez zbytočných prieťahov.

PhDr. O. S. priznáva primerané odškodné vo výške 10 000 €, ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný mu vyplatiť do mesiaca od doručenia tohto nálezu.

PhDr.   O.   S.   priznáva   náhradu   trov   právneho   zastúpenia,   ktoré   je   Krajský   súd v Bratislave povinný vyplatiť právnemu zástupcovi do jedného mesiaca od doručenia tohto nálezu.“

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania: Okresný   súd   Pezinok,   zastúpený   jeho   predsedom,   prípisom   sp.   zn.   Spr   3271/2013 z 21. augusta   2013   a prípisom   sp.   zn.   Spr.   3271/2013   z   11.   marca   2014,   Okresný   súd Bratislava III, zastúpený jeho predsedom, prípisom sp. zn. Spr. 3669/2013 z 3. decembra 2013, Krajský súd v Bratislave, zastúpený jeho predsedom, prípisom sp. zn. Spr. 3377/2013 z   9.   septembra   2013   a   právna   zástupkyňa   sťažovateľa   stanoviskom   k uvedeným vyjadreniam súdov z 25. marca 2014.

3.1 Predseda Okresného súdu Pezinok pripojil stanovisko zákonnej sudkyne, popísal chronológiu úkonov vykonaných súdom v danej veci a dodal tieto relevantné skutočnosti:„Na základe Vašej žiadosti zo dňa 14. 08. 2013 Vám oznamujem, že vec vedená na tunajšom súde pod sp. zn. 4C 222/2008 bola, z dôvodu miestnej príslušnosti, odstúpená na Okresný súd Bratislava V., pričom následne bola predmetným súdom vrátená a v súčasnosti je vedená na Okresnom súde v Pezinku pod sp. zn. 5C 1224/2008. Okresný súd v Pezinku rozhodol vo veci rozsudkom dňa 25. 11. 2011 s tým, že momentálne sa kompletná na vec sa vzťahujúci spisový materiál nachádza v odvolacom konaní na Krajskom súde v Bratislave. Vzhľadom   k   uvedenému   nie   je   možné   zapožičať   požadovaný   spisový   materiál a taktiež nie je možné spracovať adekvátne vyjadrenie k sťažnosti.

Okresný   súd   v   Pezinku   súhlasí,   aby   Ústavný   súd   SR   upustil   od   ústneho pojednávania.“

Predseda Okresného súdu Pezinok 11. marca 2014 doplnil svoje pôvodné vyjadrenie takto:„V zmysle Vašej žiadosti (...) si Vám dovoľujem v prílohe zaslať vyjadrenie zákonnej sudkyne k ústavnej sťažnosti zo dňa 11. 03. 2014. S vyjadrením zákonnej sudkyne k ústavnej sťažnosti   sa   plne   stotožňujem.   Zákonná   sudkyňa   v   právnej   veci   konala   a   koná   bez zbytočných prieťahov, vo veci je nariadený termín pojednávania na deň 30. 05. 2014. (...) Zároveň si Vám dovoľujem oznámiť, že netrvám na ústnom pojednávaní ústavného súdu a ospravedlňujem sa za oneskorené predloženie vyjadrenia a súdneho spisu.“

Zákonná sudkyňa v priloženom vyjadrení popísala chronológiu úkonov vykonaných súdom v danej veci, pričom svoje vyjadrenie takto uzavrela:

„(...)   Od   podania   žaloby   dňa   13.   12.   2004   do   11.   1.   2010   som   nebola   vo   veci zákonným   sudcom.   Od pridelenia veci do môjho súdneho   oddelenia trvalo   1   rok   a   11 mesiacov do vyhlásenia rozsudku, pričom sa vytýčilo 7 pojednávaní, kde sa vykonávalo dokazovanie.   Termíny   pojednávaní   boli   podľa   môjho   názoru   vytýčené   v   primeraných lehotách,   vzhľadom   na   preťaženosť   Okresného   súdu   Pezinok   a   jednotlivých   súdnych oddelení, ktorá je pravidelne signalizovaná. Jednotlivé úkony medzi pojednávaniami bolo vykonávané plynule a bez prieťahov. Od 18. 1. 2012 do 17. 10. 2013 bol spis na Krajskom súde v Bratislave. Okamžite po vrátení spisu som realizovala potrebné úkony, aby bola vec znovu prejednaná. Na pojednávanie dňa 05. 03. 2014 prišiel navrhovateľ nepripravený, vyžiadal si lehotu na písomné vyjadrenie k návrhom na doplnenie dokazovania. Vec je v štádiu vykonávania doplňujúceho dokazovania v intenciách rozhodnutia KS v Bratislave, pojednávanie je vytýčené. Mám za to, že od pridelenia veci do oddelenia 9C, kde som zákonným   sudcom   som   sa   snažila   a   konala   som   bez   zbytočných   prieťahov.   Ak   došlo k prieťahom,   pri   odročovaní   pojednávaní,   vyhlasujem,   že   vzhľadom   na   objektívnu a dlhotrvajúcu   preťaženosť   nie   je   možné   termíny   pojednávaní   vytyčovať   v   kratších lehotách.“

3.2 Predseda Okresného súdu Bratislava III uviedol najmä tieto skutočnosti:„(...) Z registra ako i zo spisu som zistil, že v čase od 04. 01. 2005 do 27. 03. 2008 uvedené konanie prebiehalo na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 12C 4/2005. Spis bol v uvedený termín odstúpený z Okresného súdu Bratislava V, na ktorý vec napadla dňa 13. 12. 2004.   Okresný   súd   Bratislava   III   v   čase   od   04.   01.   2005   vykonával   prípravu pojednávania,   keď   dňa   28.   02.   2005   vyzval   navrhovateľa   na   odstránenie   vád,   ktoré navrhovateľ   odstránil   svojím   podaním   dňa   17.   03.   2005.   Zároveň   navrhovateľa   dňa 17. 05. 2005 vyzval na zaplatenie súdneho poplatku, ktorý bol uhradený dňa 28. 06. 2005. Dňa 25. 08. 2005 v rámci prípravy pojednávania súd doručil návrh na vyjadrenie. Dňa 20. 09. 2005 odporca zaslal svoje písomné stanovisko, ktoré súd dňa 14. 10. 2005 zaslal na vyjadrenie navrhovateľovi. Prípisom zo dňa 09. 12. 2005 súd zisťoval bydliská navrhnutých svedkov.   Ďalším   úkonom   bolo   až   odstúpenie   spisu   Okresnému   súdu   Bratislava   III   dňa 27. 03. 2008. Zákonnou sudkyňou vo veci bola JUDr. Ingrid Nováková, ktorá t. č. nie je sudkyňou Okresného súdu Bratislava III. Netrvám na ústnom prejednaní veci. (...)“

3.3 Predseda Krajského súdu v Bratislave uviedol:

„(...) oznamujem, že Krajský súd v Bratislave podľa ustanovenia § 30 ods. 2 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácií   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, netrvá na ústnom prerokovaní veci pred Ústavným súdom SR.“

3.4 Právna zástupkyňa sťažovateľa v reakcii na uvedené vyjadrenia súdov zaujala toto stanovisko:

„(...) Ústavný súd Slovenskej republiky svojim listom II. ÚS 369/2012-39 (správne má   byť   II.   ÚS   369/2013-39,   pozn.) zo   14.   marca   2014   zaslal   právnemu   zástupcovi sťažovateľa   PhDr.   O.   S.   vyjadrenia   Krajského   súdu   v   Bratislave,   Okresného   súdu Bratislava III a Okresného súdu Pezinok s možnosťou zaujať stanovisko a oznámenie, či navrhovateľ trvá na tom, aby v predmetnej veci sa konalo ústne pojednávanie.

Sťažovateľ   na   ústavnej   sťažnosti   trvá,   pretože   aj   vyjadrenia   dotknutých   súdov potvrdili skutočnosť, že podanie ktoré podal sťažovateľ dňa 13. 12. 2004 na Okresnom súde Bratislava V. v Bratislave žalobu na ochranu osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka proti Markíza - Slovakia spol. s r. o. v Blatnom, ešte do dnešného dňa nebolo ukončené právoplatným rozhodnutím.

Sťažovateľ   je   toho   názoru,   že   deväťročná   doba   konania   na   súdoch   Slovenskej republiky   skutočne   nesvedčí   čo   len   o   pokuse   vybaviť   vec   v   primeranej   lehote.   Ako sťažovateľ uviedol v ústavnej sťažnosti, skutočnosť, že konanie trvá už deviaty rok je pre sťažovateľa traumou a vysokým stupňom právnej neistoty. (...)

Okresný súd Bratislava V. v Bratislave, Okresný súd Bratislava III. v Bratislave, Okresný súd v Pezinku a Krajský súd v Bratislave svojim postupom spôsobili zbytočné prieťahy v konaní zbytočným presúvaním spisu a nekonaním poškodili tak základné práva sťažovateľa. Pritom právo na ochranu osobnosti je všeobecne považované za vec ktorá je osobitne citlivá a je spôsobilá spôsobiť psychickú traumu. Vzhľadom na uvedené okolnosti sťažovateľ naďalej žiada, aby Ústavný súd Slovenskej republiky sťažnosti vyhovel a vydal vo veci tento nález:

Okresný súd Bratislava V v konaní vedenom pod spis. zn. 32 C/286/2004, Okresný súd   Bratislava   III   v   konaní   vedenom   pod   spis.   zn.   12   C 4/05,   Okresný   súd   v Pezinku a Krajský súd v Bratislave vedený pod spis. zn. 3Co 29/2012 porušili právo PhDr. O. S., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov zaručených v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho práva na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Ústavný   súd   prikazuje   Krajskému   súdu   v   Bratislave   aby   v   konaní   vedenom   pod spis. zn. 3Co 29/2012 konal bez zbytočných prieťahov.

PhDr. O. S. priznáva primerané odškodné vo výške 10 000 € ktoré je Krajský súd v Bratislave a spol. povinný mu vyplatiť do mesiaca od doručenia tohto nálezu.

PhDr.   O.   S.   priznáva   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   ktoré   je   Krajský   súd v Bratislave a spol. povinný vyplatiť právnemu zástupcovi do jedného mesiaca od doručenia tohto nálezu.

Oznamujeme,   že   netrváme   na   tom,   aby   v   predmetnej   veci   sa   konalo   ústne pojednávanie.“

4.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 32 C 286/04, na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 12 C 4/05, na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 4 C 222/08 a v súčasnosti vedenom pod sp. zn. 5 C 1224/08 a na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 3 Co 29/2012:

Dňa 13. decembra 2004 bol Okresnému súdu Bratislava V doručený žalobný návrh sťažovateľa proti Markíza – Slovakia spol. s r. o., Blatné (ďalej len „odporca“), na ochranu osobnosti,   pričom   sťažovateľ   sa   domáhal   aj   zaplatenia   nemajetkovej   ujmy   v sume 200 000 Sk. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 32 C 286/04.

Dňa 15. decembra 2004 bola vec postúpená Okresnému súdu Bratislava III,   ako miestne príslušnému súdu.

Dňa   4.   januára   2005   bol   spis   doručený   Okresnému   súdu   Bratislava   III,   kde   bol zaevidovaný pod sp. zn. 12 C 4/05.

Dňa 25. februára 2005 súd uznesením č. k. 12 C 4/05-31 vyzval sťažovateľa, aby doplnil petit svojho žalobného návrhu.

Dňa 17. marca 2005 sťažovateľ reagoval na uvedenú výzvu súdu.Dňa 17. mája 2005 súd vyzval sťažovateľa na úhradu súdneho poplatku za podaný návrh.Dňa 30. júna 2005 sťažovateľ uhradil súdny poplatok za podaný návrh.Dňa 2. septembra 2005 súd vyzval odporcu, aby sa písomne vyjadril k návrhu.Dňa 20. septembra 2005 sa odporca písomne vyjadril k návrhu.Dňa 14. októbra 2005 súd vyzval sťažovateľa, aby zaujal stanovisko k vyjadreniu odporcu a aby predložil dôkazy o vzniku nemajetkovej ujmy.

Dňa 7. novembra 2005 sťažovateľ reagoval na ostatnú výzvu súdu.Dňa   12.   decembra   2005   súd   vyzval   sťažovateľa,   aby   oznámil   adresy   svedkov, ktorých vo veci navrhuje vypočuť, a aby predložil „článok o výsledku kontroly vykonanej Najvyšším kontrolným úradom SR“.

Dňa   12.   januára   2006   sťažovateľ   zaslal   súdu   predmetný   článok   a požiadal o predĺženie lehoty na oznámenie adries svedkov.

Dňa 25. mája 2006 súd opätovne vyzval sťažovateľa, aby oznámil adresy svedkov, ktorých vo veci navrhuje vypočuť.

Dňa 7. júna 2006 sťažovateľ oznámil súdu, že mená navrhnutých svedkov získali iba z uvedeného novinového článku, ich adresy preto nemá možnosť oznámiť.

Dňa   1.   januára   2008   výkon   súdnictva   prešiel   z Okresného   súdu   Bratislava   III na Okresný súd Pezinok. Vec bola na tomto súde zaevidovaná pod sp. zn. 4 C 222/08.Dňa   19.   septembra   2008   Okresný   súd   Pezinok   postúpil   vec   Okresnému   súdu Bratislava V z dôvodu vecnej príslušnosti. Vec bola na tomto súde zaevidovaná pod sp. zn. 32 C 1/08.

Dňa   29.   septembra   2008   Okresný   súd   Bratislava   V predložil   Krajskému   súdu v Bratislave svoj nesúhlas s postúpením veci.

Dňa 31. októbra 2008 krajský súd uznesením č. k. 15 NcC 33/08-81 rozhodol, že na konanie v danej veci je príslušný Okresný súd Pezinok.

Dňa   22.   decembra   2008   bol   spis   doručený   Okresnému   súdu   Pezinok   a bol zaevidovaný pod sp. zn. 5 C 1224/08.

Dňa 22. januára 2009 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 4. marec 2009.Dňa   4.   marca   2009   bolo   pojednávanie   odročené   na   neurčito   pre   neprítomnosť sťažovateľa.

Dňa 1. apríla 2009 sa odporca písomne vyjadril k žalobnému návrhu.Dňa   1.   decembra   2009   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa,   aby   v lehote   15   dní   od doručenia zaujal stanovisko k vyjadreniu odporcu z 1. apríla 2009 a aby označil vo veci ďalšie dôkazy.

Dňa 29. decembra 2009 sťažovateľ reagoval na výzvu okresného súdu.Dňa 13. januára 2010 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 30. apríl 2010.Dňa 30. apríla 2010 bolo pojednávanie odročené na 16. jún 2010 pre neprítomnosť odporcu.

Dňa 16. júna 2010 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 29. október 2010 na účely ďalšieho dokazovania.

Dňa 29. októbra 2010 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 23. február 2010 na účely ďalšieho dokazovania.

Dňa 23. februára 2010 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 20. apríl 2011 na účely ďalšieho dokazovania s tým, že účastníci konania oznámia adresy navrhnutých svedkov.

Dňa 8. marca 2011 sťažovateľ oznámil okresnému súdu adresy svedkov.Dňa 20. apríla 2011 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 23. september 2011 na účely ďalšieho dokazovania.

Dňa 23. septembra 2011 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 4. november 2011.

Dňa 3. októbra 2011 sťažovateľ podal návrh na doplnenie dokazovania.Dňa 4. novembra 2011 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 25. november 2011 na vyhlásenie rozsudku.

Dňa 25. novembra 2011 okresný súd vyhlásil rozsudok č. k. 5 C 1224/08-352.Dňa 13. decembra 2011 odporca podal proti uvedenému rozsudku odvolanie.Dňa   21.   decembra   2011   bolo   odvolanie   odporcu   doručené   sťažovateľovi   na vyjadrenie.

Dňa 4. januára 2012 sa sťažovateľ vyjadril k odvolaniu odporcu.Dňa 18. januára 2012 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o podanom dovolaní odporcu. Vec bola na krajskom súde zaevidovaná pod sp. zn. 3 Co 29/2012.Dňa 20. júna 2013 bolo vo veci nariadené odvolacie pojednávanie na 19. september 2013.Dňa 19. septembra 2013 sa uskutočnilo odvolacie pojednávanie, na ktorom krajský súd uznesením č. k. 3 Co 29/2012-390 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 17. októbra 2013 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 22. októbra 2013 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 5. marec 2014.Dňa 4. marca 2014 sťažovateľ zaslal okresnému súdu „podklady k pojednávaniu 05.03.2014“.

Dňa 5. marca 2014 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 30. máj   2014   na   účely   ďalšieho   dokazovania.   Neskôr   sa   uskutočnilo   pojednávanie 3. októbra 2014, ktoré bolo odročené na 4. február 2015.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či vo veci o ochranu osobnosti   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   V   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 32 C 286/04,   Okresného   súdu   Bratislava III   v konaní vedenom   pod   sp.   zn. 12 C   4/05, Okresného súdu Pezinok v konaní pôvodne vedenom pod sp. zn. 4 C 222/08 a v súčasnosti vedenom pod sp. zn. 5 C 1224/08 a Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.   3 Co 29/2012   dochádzalo   k porušovaniu   základného   práva   sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov(...)

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   „právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Ústavný   súd   vo   svojej   rozhodovacej   činnosti   konštantne   vychádza   z názoru,   že účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,   v ktorej   sa   nachádza osoba domáhajúca sa   rozhodnutia   štátneho orgánu   (napr. II. ÚS 26/95).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že doterajšia dĺžka posudzovaných súdnych konaní, nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci. Napokon   ani   zástupcovia   všeobecných   súdov   vo   svojich   vyjadreniach   nepoukázali   na skutkovú alebo právnu zložitosť predmetnej veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej veci,   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   významnú   okolnosť,   ktorá   by   mala   byť   osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní   k zbytočným   prieťahom.   Dĺžka   napadnutého   konania   teda   nebola   vyvolaná správaním sťažovateľa. Sťažovateľovi nemožno vyčítať „nespoluprácu so súdom“, keďže na   pojednávaniach   sa   (okrem   jedného)   v podstate   zúčastňoval,   riadne   a včas   reagoval na výzvy súdu, podával vyjadrenia, navrhoval dôkazy.

3.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   súdov   v predmetnej   veci a predovšetkým   poukazuje   na   to,   že   nemožno   pochybovať   o tom,   že   povaha   ochrany osobnosti si vyžaduje osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu konania, čo   okrem   iného   znamená,   že   všeobecný   súd   má   povinnosť   organizovať   svoj   procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty účastníkov konania (napr. II. ÚS 13/2013).

3.1 Postup   Okresného   súdu   Bratislava   V   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 32 C 286/04

Pokiaľ ide o namietané porušenie zbytočných prieťahov postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 32 C 286/04, ústavný súd tieto námietky na základe   predmetnej   sťažnosti   preskúmavať   nemohol,   pretože,   ako   to   zo   zapožičaných súvisiacich spisov vyšlo najavo, sťažovateľ svoju sťažnosť nepodal v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Podľa tohto ustanovenia sťažnosť podľa čl. 127 ústavy možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o opatrení   alebo   o   inom   zásahu   dozvedieť,   pričom   zákon   o ústavnom   súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03).

Ústavný súd už rozhodol, že v kontexte citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty pre včasnosť podania sťažnosti   (I. ÚS   161/02,   I.   ÚS   6/03).   Ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovateľ   sa o namietaných skutočnostiach týkajúcich sa postupu Okresného súdu Bratislava V dozvedel najneskôr vo februári 2005, keď ho už miestne príslušný Okresný Bratislava III uznesením č. k. 12 C 4/05-31 vyzval, aby doplnil petit svojho žalobného návrhu. Sťažovateľ na túto výzvu riadne a včas reagoval (17. marca 2005), teda zrejme si uvedomil, že na konanie a rozhodnutie   v jeho   veci   je   príslušný   iný   súd   než   ten,   ktorému   pôvodne   doručil   svoj žalobný návrh na ochranu osobnosti. Predmetnú sťažnosť podal sťažovateľ ústavnému súdu až 23. apríla 2013, t. j. v čase, keď už vo vzťahu k Okresnému súdu Bratislava V dávno uplynula lehota ustanovená pre tento typ konania pred ústavným súdom.

3.2 Postup Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 4/05, Okresného   súdu   Pezinok   v   konaní   pôvodne   vedenom   pod   sp.   zn.   4   C   222/08 a v súčasnosti vedenom pod sp. zn. 5 C 1224/08

Iná je situácia vo vzťahu k Okresnému súdu Bratislava III, pretože výkon súdnictva z tohto súdu prešiel zo zákona na Okresný súd Pezinok (pozri bod I/1.1 tohto nálezu), a tým sú kontinuitne zachované účinky postupu Okresnému súdu Bratislava III v danej veci.

Vo vzťahu k postupu uvedených súdov ústavný súd v prvom rade konštatuje, že tieto súdy boli v napadnutom konaní bez akýchkoľvek zákonných alebo iných dôvodov dlhodobo nečinné, a to konkrétne od 7. júna 2006 do 19. septembra 2008 (viac ako dva roky) a od 1. apríla 2009 do 1. decembra 2009 (osem mesiacov).

Ústavný   súd   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   pripomína,   že   nielen nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže zapríčiniť   porušenie   ústavou   zaručeného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09).

Napadnuté konanie o ochranu osobnosti trvá celkovo už takmer 10 rokov. Z toho na Okresnom súde Bratislava III a na Okresnom súde Pezinok spolu 8 rokov. Vzhľadom na uvedené dlhodobé trvanie danej veci o efektívnosti tohto konania už objektívne nemožno hovoriť, pričom na vrub Okresnému súdu Pezinok možno pričítať aj konkrétne obdobia neefektívnej   činnosti.   Okresný   súd   Pezinok   napríklad   postúpil   vec   19.   septembra   2009 Okresnému   súdu   Bratislava   V „z   dôvodu   vecnej   príslušnosti“,   avšak   svojím   návrhom procesne   neuspel,   prerokovanie   napadnutého   konania   tak   bolo   na   niekoľko   mesiacov oddialené, a pod.  

Uvedená   nečinnosť   a taktiež   neefektívna   činnosť   Okresného   súdu   Bratislava   III a Okresného súdu Pezinok nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas minimálne troch rokov   súdy   nevykonávali   vo   veci   úkony,   ktoré   mali   smerovať   k   odstráneniu   právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ ako navrhovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). K uvedenej nečinnosti, resp. k neefektívnej činnosti, a teda k zbytočným prieťahom   pritom   nedošlo   v dôsledku   zložitosti   veci   ani   správania   účastníkov,   ale v dôsledku   postupu   uvedených   súdov.   Na „objektívnu   a   dlhotrvajúcu   preťaženosť“ Okresného súdu Pezinok, na ktoré v danej veci poukázala zákonná sudkyňa, nebolo možné prihliadať.   Ústavný   súd   už   v podobných   súvislostiach   viackrát   vyslovil   (pozri   napr. I. ÚS 23/03   a   v   ňom   cit.   predchádzajúcu   judikatúru   ústavného   súdu),   že   nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa   na   ten   účel   prijali   včas   adekvátne   opatrenia.   Ústava   v   čl.   48   ods.   2   zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci – a teda vykonanie spravodlivosti – bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia   súdu   či   konajúceho   sudcu,   nemožno   systémové   nedostatky   v   oblasti   výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne kapacity   príslušných   súdov   (pozri   napr.   I.   ÚS   119/03).   Okrem   uvedeného   ústavný   súd opakovane   zdôraznil,   že   pri   posudzovaní   toho,   či   bolo   porušené   právo   sťažovateľa   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú   vec.   Preto   pri   posudzovaní   odôvodnenosti   sťažnosti   nemožno   prihliadnuť   na skutočnosti označované ako objektívne vo vyjadrení Okresného súdu Pezinok (I. ÚS 6/06).

Okrem uvedeného ústavný súd poukazuje na to, že vzhľadom na ustanovenie § 18b ods. 1 zákona o sídlach a obvodoch súdov otázku toho, či bolo porušené základné právo sťažovateľa   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   v   okolnostiach   danej   veci, posudzoval   postup   odovzdávajúceho   Okresného   súdu   Bratislava   III   a nadobúdajúceho Okresného súdu Pezinok ako celok so všetkými ústavnoprávnymi dôsledkami pre Okresný súd Pezinok vrátane plnej zodpovednosti za zbytočné prieťahy v konaní.

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

3.3 Postup Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Co 29/2012

Ústavný súd konštatuje, že trvanie napadnutého odvolacieho konania takmer dva roky (od 18. januára 2012 do 19. septembra 2013) v kontexte celkového trvania konania o ochranu osobnosti, ktoré sa na súde prvého stupňa začalo 13. decembra 2004, bolo už samo osebe celkom jednoznačne neprimerané. Na krajskom súde pritom od   18. januára 2012 do 20. júna 2013 (sedemnásť mesiacov) nebol vykonaný ani jediný úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ počas napadnutého súdneho konania nachádzal,   čo   je   základným   účelom   práva   zaručeného   v citovanom   článku   ústavy a dohovoru (pozri napr. I. ÚS 41/02). K uvedenej nečinnosti, a teda k zbytočným prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil aj vo vzťahu ku Krajskému súdu v Bratislave porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4.   V nadväznosti   na   výrok   o vyslovení   porušenia   označených   základných   práv sťažovateľa   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany   sťažovateľovi   ústavný   súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal Okresnému súdu Pezinok podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 € najmä s odôvodnením, že „Skutočnosť, že konanie trvá už deviaty rok (v čase podania sťažnosti, pozn.) je pre sťažovateľa traumou a vysokým stupňom právnej neistoty.“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, vzhľadom aj na doterajšiu neobvyklú dĺžku napadnutého konania, povahu veci (ochrana osobnosti) považuje za   primerané   vo   vzťahu   k Okresnému   súdu   Pezinok   vo   výške   3   500   €   a vo   vzťahu ku Krajskému súdu v Bratislave vo výške 1 000 €.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 15. januára 2013 a podanie sťažnosti z 12. februára 2013 a písomné stanovisko k vyjadreniu súdov z 25. marca 2014). Za dva úkony vykonané v roku 2013 patrí odmena v sume dvakrát po 130,16 € a režijný paušál dvakrát po 7,81 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2014 patrí odmena v sume 134 € a režijný paušál v sume 8,04 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov),   preto   trovy   právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkove sumu 417,98 €.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. novembra 2014