znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 368/2013-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. júna 2014 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ivetty Macejkovej a sudcu Sergeja Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť J. F., J. B., J. B., M. K., Ľ. B., Š. F., M. F. a A. G., zastúpených advokátkou JUDr. Ľubicou Višňovskou, Štúrova 20, Košice, vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Košice I vo veci vedenej pôvodne pod sp. zn. 15 C 817/94, neskôr pod sp. zn. 15 C 289/94 a v súčasnosti pod sp. zn. 15 C 258/94 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný   súd   Košice   I   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   15   C   258/94   (pôvodne vedenom   pod   sp.   zn.   15   C 817/94 a neskôr   aj pod   sp.   zn. 15   C   289/94)   v období po rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 187/07-30 z 25. októbra 2007 p o r u š i l   základné právo J. F., J. B., J. B., M. K., Ľ. B., Š. F., M. F. a A. G., aby sa ich vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. J. F., J. B., J. B., M. K., Ľ. B., Š. F., M. F. a A. G.   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie každému z nich v sume po 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý   vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. J. F., J. B., J. B., M. K., Ľ. B., Š. F., M. F. a A. G.   p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 1 103,76 € (slovom tisícstotri eur a sedemdesiatšesť centov), ktorú j e Okresný súd Košice I   p o v i n n ý vyplatiť na účet ich advokátky JUDr. Ľubice Višňovskej, Štúrova 20, Košice, do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 368/2013-10   z 26.   júna   2013   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. F., J. B., J. B., M. K., Ľ. B., Š. F., M. F. a A.   G.   (ďalej   spolu   len   „sťažovatelia“),   ktorou   namietali   porušenie   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej aj „okresný súd“ alebo   „súd“)   vo   veci   vedenej   pôvodne   pod   sp.   zn.   15   C   817/94,   neskôr   pod   sp.   zn. 15 C 289/94 a v súčasnosti pod sp. zn. 15 C 258/94 v období po rozhodnutí ústavného súdu č. k. IV. ÚS 187/07-30 z 25. októbra 2007.

2. Z obsahu sťažnosti   vyplynulo, že „Sťažovatelia ešte v r. 2007 podali ústavnú sťažnosť a to vo veci pôvodného konania vedeného pod č. 15C 817/1994 v čase podania ústavnej   sťažnosti   pod   č.   15C   289/1994,   kde   ÚS   SR   nálezom   IV.   ÚS   187/07   zo   dňa 25. 10. 2007   rozhodol,   že   právo   sťažovateľov   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR postupom OS Košice I, porušené bolo. Za toto porušenie bolo priznané finančné zadosťučinenie a to každému po 80 000,- SK. (...) Vzhľadom   k   tomu,   že   v   samotnej   veci   ani   v   r.   2012   nebolo   konanie   ukončené sťažovatelia podali sťažnosť k rukám predsedu a žiadali aby súd zabezpečil odstránenie prieťahov. Poukázali na tú skutočnosť, že dňa 11. 11. 2004 pôvodná žaloba vedená pod č. 15C 817/1994 bola spojená uznesením súdu do spoločného konania a následne mala byť vedená pod č. 15C 289/1994. Pod týmto číslom konania súd uznesením zo dňa 11. 11. 2004 nariadil znalecké dokazovanie, pričom znalec požiadal o predĺženie lehoty a to prvýkrát 11. 4. 2005 a druhýkrát požiadal o ďalšie predĺženie lehoty a dňa 2. 1. 2006 predložil vypracovaný znalecký posudok.

Súd   následne   uznesením   dňa   25.   5.   2006   nariadil   ďalšie   znalecké   dokazovanie na ocenenie   vecného   bremena,   znalec   tento   posudok   vypracoval,   účastníci   konania namietali znalecký posudok. Súd nariadil pojednávanie na deň 2. 3. 2007 a toto odročil na 3. 4. 2007 na ďalšie doplnenie znaleckého posudku a to vo forme vypočutia znalca Ing. Liptákovej.   Toto   konanie   sa   však   neuskutočnilo,   pretože   sa   znalkyňa   nedostavila. Ďalšie   pojednávanie   bolo   určené   na   deň   3.   5.   2007   avšak   aj   toto   pojednávanie   bolo odročené na 3. 7. 2007.

Od uvedeného dátumu pojednávania sa ďalšie pojednávanie konalo až 16. 5. 2008, na ktorom pojednávaní súd vlastne z veci 15C 289/1994 znovu vylúčil pôvodnú žalobu na samostatné konanie a to konkrétne pod pôvodné č. 15C 817/1994.

Súd pod týmto číslom konania nariadil pojednávanie na deň 11. 8. 2008 a zároveň rozhodol tak, že zriaďuje časovo neobmedzené vecné bremeno a v časti finančnej náhrady za vecné bremeno vylučuje tento nárok na samostatné konanie.

Rozsudok   15C   817/1994   bol   doručený   20.   10.   2008,   pričom   žalobcovia   sa   voči rozsudku odvolali a to dňa 29. 10. 2008 ale voči rozsudku sa odvolali aj žalovaní a to dňa 10.   11.   2008.   Dňa   22.   12.   2008   sa   žalobcovia   i   žalovaní   vzájomne   vyjadrili   k   svojim odvolaniam.

Dňa 2. 10. 2010 vo veci rozhodol KS Košice a to uznesením pod č. k. 3Co 17/2009 a to tak, že rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie dokazovanie. Uznesenie bolo na OS doručené dňa 5. 10. 2010.

Okresný   súd   nariadil   pojednávanie   na   deň   12.   12.   2011,   ktoré   však   na   tomto pojednávaní odročil na neurčito a to z toho dôvodu, že pôvodne konajúci sudca sa vrátil na OS Košice I, a spis mu má byť naspäť pridelený.

Následne súd dňa 21. 12. 2011 vydal uznesenie o spojení veci 15C 817/1994 s vecou 15C 258/1994 s tým, že vec bude ďalej vedená pod č. 15C 258/1994.

Dňa 24. 4. 2012 do spisu právny zástupca žalobcov predkladá nález ÚS SR vo veci rozsudku NS SR 4Cdo 180/2010 zo dňa 13. 9. 2011.

Tento stav konania súdu bol aktuálny ku dňu podania sťažnosti dňa 18. 6. 2012. (...) Na   túto   sťažnosť   sa   vyjadroval   predseda   OS   a   to   dňa   24.   8.   2012,   kde   sám skonštatoval, že posledné pojednávanie sa uskutočnilo dňa 18. 5. 2012 a bolo odročené na neurčito s tým, že dal do pozornosti sťažovateľom tú skutočnosť, že vec je právne aj fakticky náročná a to aj podľa nálezu ÚS SR, v náleze II. ÚS 95/06 zo dňa 7. 7. 2006. Zároveň však skonštatoval, že z analýzy doterajších úkonov však vyplýva, že súd vo veci nekonal plynule a efektívne. (...)

Keďže od augusta r. 2012 sa vlastne znovu nič neudialo, sťažovatelia podali k rukám predsedu ďalšiu sťažnosť 19. 2. 2013, na ktorú doposiaľ neobdržali žiadne stanovisko. Tak ako zo spisu vyplýva pôvodne konajúci sudca sa vrátil na OS Košice I, avšak tento v súčasnosti už nekoná na OS Košice I, a po jeho odchode vec bola pridelená novému sudcovi. (...)

S poukazom na uvedené navrhujú sťažovatelia Ústavnému súdu Slovenskej republiky aby(...) vydal tento nález

Právo sťažovateľov, zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy(...) na konanie bez zbytočných prieťahov konaním Okresného súdu Košice I, pod č. 15C 258/1994 (predtým 15C 817/1994, 15C 289/1994) porušené bolo.

Ústavný súd(...) prikazuje Okresnému súdu Košice I, aby konal vo veci vedenej pod sp. zn. 15C 258/1994.

Sťažovateľom sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške po 3 319,- € každému,   ktoré   je   Okresný   súd   Košice   I   povinný   zaplatiť   sťažovateľom   do   3   dní   od právoplatnosti tohto nálezu.

Sťažovateľom sa priznáva náhrada trov konania.“.

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom, listom sp. zn. Spr 182/12 zo 4. septembra 2013 a právna zástupkyňa sťažovateľov prípisom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu zo 16. septembra 2013.

3.1 Predseda okresného súdu uviedol tieto relevantné skutočnosti:„(...) Konanie pôvodne vedené pod sp. zn. 15C/817/1994 sa začalo 10. 10. 1994. Súd po rozsiahlom dokazovaní rozsudkom č. k. 15C/289/1994-188 (v tom čase v spojenej veci vedenej pod sp. zn. 15C/289/1994) zo dňa 11. 8. 2008 vo veci rozhodol.

Krajský   súd   v   Košiciach   v   dôsledku   podaného   odvolania   uznesením   č.   k. 3Co/17/2009-255 z 2. 9. 2010 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým bolo žalobe vyhovené a vec vrátil na ďalšie konanie.

Toho času je konanie vo veci 15C/817/1994 spojené na spoločné konanie s vecou sp. zn.   15C/258/1994.   Konanie   vo   veci   sp.   zn.   15C/258/1994   bolo   uznesením   č.   k. 15C/258/1994-394 zo 4. 12. 2012 prerušené do právoplatného skončenia konania vo veci sp. zn. 35C/164/2012, ktorého predmetom je návrh na povolenie obnovy konania.

Predmetné   konanie   je   po   právnej   aj   skutkovej   stránke   značne   náročné.   Túto skutočnosť konštatoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze II. ÚS 95/06-46 zo dňa 7. 7. 2006.

Z analýzy doteraz vykonaných úkonov však vyplýva, že súd vo veci nekoná vždy plynulo a efektívne.

Súhlasím,   aby   ústavný   súd   o   sťažnosti   rozhodol   bez   nariadenia   ústneho pojednávania. (...)“

3.2 Právna zástupkyňa sťažovateľov iba stručne uviedla:„(...)   oznamujeme,   že   netrváme   na   tom,   aby   sa   v predmetnej   veci   konalo   ústne pojednávanie“.

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde vo veci vedenej pôvodne pod sp. zn. 15 C 817/94, neskôr   pod   sp. zn.   15   C   289/94   a v súčasnosti   pod   sp.   zn.   15   C   258/94   v období   po rozhodnutí ústavného súdu č. k. IV. ÚS 187/07-30 z 25. októbra 2007:

Dňa 12. februára 2008 žalobcovia doručili okresnému súdu podanie označené ako „VYJADRENIE VO VECI SAMEJ A ŠPECIFIKÁCIA ŽALOBNÉHO PETITU“.

Dňa 28. apríla 2008 okresný súd priznal uznesením č. k. 15 C 289/94-545 znalcovi z odboru geodézie a kartografie znalečné a tiež uznesením č. k. 15 C 289/94-547 priznal znalcovi z odboru stavebníctvo odmenu za vypracovanie doplnku k znaleckému posudku. Dňa 16. mája 2008 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 3. jún 2008 (ktoré sa napokon neuskutočnilo).  

Dňa 24. júna 2008 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 11. august 2008. Dňa 11. augusta 2008 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom súd vyhlásil rozsudok.

Dňa 13. augusta 2008 a 3. septembra 2008 právni zástupcovia žalobcov doručili súdu vyčíslenie trov právneho zastúpenia.

Dňa   10.   septembra   2008   zákonná   sudkyňa   požiadala   predsedu   okresného   súdu o predĺženie   lehoty   na   vyhotovenie   súdneho   rozhodnutia „z   dôvodu   plnenia   povinností sudkyne v stavovskej organizácii, väčšieho počtu rozhodnutých vecí v mesiaci august 2008 a z dôvodu čerpania dovolenky v období augusta 2008“.

Dňa   6.   októbra   2008   zákonná   sudkyňa   požiadala   predsedu   okresného   súdu o predĺženie lehoty na vyhotovenie súdneho rozhodnutia „z dôvodu náročnosti odôvodnenia rozhodnutia“.

Dňa   13.   októbra   2008   bol   písomne   vyhotovený   rozsudok   č.   k.   15   C 258/94-249 z 11. augusta 2008.

Dňa   24.   októbra   2008   znalkyňa   Ing.   Ľ.   L.   predložila   súdu   rovnopis   znaleckého posudku č. 043/2006 spolu s doplnkom k tomuto posudku č. 45/2008.

Dňa   28.   októbra   2008   žalobcovia   podali   proti   rozsudku   č.   k.   15   C   258/94-249 odvolanie.

Dňa 3. novembra 2008 podalo odvolanie proti rozsudku č. k. 15 C 258/94-249 aj mesto Košice.

Dňa   12.   novembra   2008   súd   vyzval   žalobcov,   aby   uhradili   súdne   poplatky   za odvolanie,   a taktiež   vyzval   účastníkov   konania,   aby   sa   vyjadrili   k tomu,   či   súhlasia s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.

Dňa 21. novembra 2008 a 26. novembra 2008 boli podané vyjadrenia k odvolaniam. Dňa 24. novembra 2008 okresný súd uznesením č. k. 15 C 258/94-289 rozhodol, že súčasťou rozsudku č. k. 15 C 258/94-249 je aj pripojený geometrický plán v znení doplnku. V rovnaký   deň   žalobcovia   (a   neskôr   aj   1.   decembra   2008)   uhradili   súdny   poplatok   za odvolanie.

Dňa 15. januára 2009 bol spis predložený Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“), aby rozhodol o podaných odvolaniach.

Dňa 2. júna 2011 krajský súd uznesením č. k. 2 Co 12/2009-346 zrušil rozsudok okresného súdu č. k. 15 C 258/94-249 v spojení s jeho uznesením č. k. 15 C 258/94-289 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Dňa 11. júla 2011 bol spis vrátený okresnému súdu. Dňa 19. júla 2011 bolo uznesenie krajského súdu č. k. 2 Co 12/2009-346 doručované účastníkom konania.

Dňa 25. októbra 2011 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 12. december 2011. Dňa 12. decembra 2011 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito „za   účelom vykonania procesných   rozhodnutí súvisiacich   so spojením   vecí   na spoločné konanie“.

Dňa 3. januára 2012 žalobcovia doručili okresnému súdu svoje „vyjadrenie vo veci samej“.

Dňa 10. apríla 2012 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 18. máj 2012. Dňa 18. mája 2012 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito na vykonanie ďalšieho dokazovania.

Dňa 3. júla 2012 žalobcovia podali predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní.

Dňa   3.   augusta   2012   bolo   v spise   zaznamenané,   že   konajúca   sudkyňa   vo   veci telefonicky a e-mailom kontaktovala Štátny archív Košice.

Dňa 8. augusta 2012 okresný súd uznesením č. k. 15 C 313/94-665 spojil na ďalšie konanie veci vedené na okresnom súde pod sp. zn. 15 C 313/94 s vecou sp. zn. 15 C 258/94 s tým, že tieto veci budú ďalej vedené pod sp. zn. 15 C 258/94.

Dňa 8. augusta 2012 okresný súd uznesením č. k. 15 C 790/94-356 spojil na ďalšie konanie veci vedené na okresnom súde pod sp. zn. 15 C 790/94 s vecou sp. zn. 15 C 258/94 s tým, že tieto veci budú ďalej vedené pod sp. zn. 15 C 258/94.

Dňa 8. augusta 2012 okresný súd uznesením č. k. 23 C 221/2009-44 spojil na ďalšie konanie   veci   vedené   na   okresnom   súde   pod   sp.   zn.   23   C   221/2009   s vecou   sp.   zn. 15 C 258/94 s tým, že tieto veci budú ďalej vedené pod sp. zn. 15 C 258/94.

Dňa 8. augusta 2012 okresný súd uznesením č. k. 23 C 34/2012-13 spojil na ďalšie konanie   veci   vedené   na   okresnom   súde   pod   sp.   zn.   23   C   34/2012   s vecou   sp.   zn. 15 C 258/94.

Dňa 8. augusta 2012 okresný súd uznesením č. k. 23 C 35/2012-21 spojil na ďalšie konanie veci vedené na okresnom súde pod sp. zn. 23 C 35/2012 s vecou sp. zn. 15 C 258/94 s tým, že tieto veci budú ďalej vedené pod sp. zn. 15 C 258/94.

Dňa   4.   decembra   2012   okresný   súd   uznesením   č.   k.   15   C   258/94-394   rozhodol o prerušení   konania   sp.   zn.   15   C   258/94   do   právoplatného   skončenia   veci   vedenej   na okresnom súde pod sp. zn. 35 C 164/2012.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu vo veci pôvodne vedenej pod sp. zn. 15 C 817/94, neskôr pod sp. zn. 15 C 289/94 a v súčasnosti pod sp. zn. 15 C 258/94 dochádza opätovne k porušovaniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy aj v období po rozhodnutí ústavného súdu č. k. IV. ÚS 187/07-30 z 25. októbra 2007.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov(...)

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd v zásade rovnako ako v náleze č. k.   IV.   ÚS   187/07-30   z 25.   októbra   2007   konštatuje,   že   predmetom   konania   pred okresným   súdom   je   žaloba,   ktorou   sa   sťažovatelia   (v procesnom   postavení   žalobcov) domáhajú odstránenia neoprávnenej stavby, resp. alternatívne zriadenia vecného bremena. Vzhľadom   na   nutnosť   nariadenia   znaleckého   dokazovania,   ako   aj   so   zreteľom na vstupovanie   ďalších   účastníkov   do   konania   v   súvislosti   s právnym   nástupníctvom po zomrelých   žalobcoch   možno   napadnuté   konanie   považovať   po vecnej   stránke za zložitejšie. Samotnú vecnú zložitosť, ale ani určitú právnu zložitosť, na ktorú poukázal vo   svojom   vyjadrení   aj   predseda   okresného   súdu,   však   nemožno   dávať   do   súvislosti s dlhotrvajúcou nečinnosťou okresného súdu opísanou v ďalšej časti tohto nálezu.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľov v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil takú významnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na ťarchu sťažovateľov pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom. Faktom je, že okrem pôvodných žalobcov niektorí   sťažovatelia   vstúpili   do   prebiehajúceho   konania   ako   právni   nástupcovia po smrti svojich   právnych   predchodcov,   avšak   ústavný   súd   už   v súvislosti   so   zmenou účastníkov   konania   v predchádzajúcej   judikatúre   uviedol,   že   „navrhovatelia   môžu uplatňovať   právo   na   konanie   bez   zbytočných   prieťahov   aj   pre   štádium   konania,   ktoré predchádzalo zmene účastníkov“ (napr. IV. ÚS 403/04).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci a predovšetkým konštatuje, že celkové trvanie napadnutého konania už cca 20 rokov hraničí už   s   odmietnutím   spravodlivosti,   teda   takáto   dĺžka   súdneho   konania   je   už   sama   osebe neprimeraná.   Okrem   toho   okresný   súd   bol   v   danej   veci   aj   po   opakovanom   vyslovení porušení základných práv (napr. II. ÚS 96/06, IV. ÚS 187/07) opäť krátkodobo nečinný od 25. októbra 2007 do 28. apríla 2008 (štyri mesiace), od 19. júla 2011 do 25. októbra 2011 (tri mesiace), od 12. decembra 2011 do 10. apríla 2012 (štyri mesiace) a od 8. augusta 2012 do   4.   decembra   2012   (štyri   mesiace).   Uvedená nečinnosť okresného   súdu   nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas minimálne jedného roka súd nevykonával, t. č. už v 20-ročnej   veci,   úkony,   ktoré   mali   smerovať   k   odstráneniu   právnej   neistoty,   v ktorej   sa sťažovatelia ako navrhovatelia v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzali, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). K uvedenej nečinnosti, a teda k zbytočným prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale v dôsledku postupu súdu. Ústava v čl. 48 ods. 2 pritom zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce   prerokovanie   veci   –   a   teda   vykonanie   spravodlivosti   –   bez   zbytočných prieťahov.

Vzhľadom   na uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľov   na   prerokovanie   predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. Vzhľadom na to, že 4. decembra 2012 okresný súd uznesením č. k. 15 C 258/94- 394 napadnuté   konanie   prerušil,   neprichádzalo   do   úvahy   v okolnostiach   danej   veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.

Z dôvodu   prerušenia   napadnutého   konania   pred   okresným   súdom,   ak   nedôjde k odpadnutiu prekážky prerušeného konania postupom predvídaným v uvedenom uznesení, nemôžu   sa   v prerušovanom   konaní   vykonávať   žiadne   procesné   úkony   smerujúce k odstráneniu právnej neistoty účastníkov, a tým k naplneniu účelu označeného základného práva, tak ako to už bolo uvedené. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nečinnosť súdu v dôsledku existencie odôvodnenej prekážky jeho postupu, tak ako to je v danom prípade, neposudzuje   ako   zbytočné   prieťahy   v   súdnom   konaní   (mutatis   mutandis   II.   ÚS   3/00, III. ÚS 42/02, I. ÚS 65/03).

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia požadovali priznať primerané finančné zadosťučinenie, každému z nich po   3 319   €   vzhľadom   na   dlhodobé   trvanie   napadnutého   konania,   ktoré   naďalej   nie   je skončené, a sťažovatelia sú tak v právnej neistote.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľov. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať im aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného   porušenia   práv   sťažovateľov,   najmä   na   neobyčajne   dlhotrvajúce   napadnuté konanie, ktoré hraničí s denegatio iustitie, považuje každému zo sťažovateľov za primerané vo výške 1 000 €. Ústavný súd pritom prihliadol aj na to, že vo vzťahu k napadnutému konaniu   už   opakovane   vyslovil   porušenie   základného   práva   účastníkov   konania   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   prikázal   vo   veci   konať   bez   prieťahov, sťažovateľom   uložil   už   pomerne   vysoké   satisfakcie,   napriek   tomu   okresný   súd   nekoná vo veci s osobitnou starostlivosťou.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 a v bode 4.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľom vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti zo 7. marca 2013). Za dva úkony vykonané v roku 2013 patrí odmena v sume dvakrát po 130,16 € a režijný paušál dvakrát po 7,81 €, preto trovy právneho zastúpenia pre jedného sťažovateľa predstavuje suma 275,94 €. Základná sadzba tarifnej odmeny bola znížená o 50 %, pretože išlo o spoločné úkony pri zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“, t. j. na sumu 137,97 € v prípade jedného sťažovateľa. V prípade ôsmich sťažovateľov tvorí náhrada trov právnej služby   advokátkou   sumu   1 103,76   €   v zmysle   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľov rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júna 2014