znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 368/08-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. októbra 2008 predbežne   prerokoval   sťažnosť   PhDr.   V.   B.,   B.,   a D.   S.,   B.,   zastúpených   advokátom JUDr. J. F., Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky,   práva   na spravodlivý proces   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd, základného práva na vlastníctvo podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na majetok   podľa   čl.   1   Dodatkového   protokolu   k Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   uznesením   Okresného   súdu   Senica   sp.   zn.   D 250/89,   D not   92/07 zo 7. januára 2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť PhDr. V. B. a D. S.   o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. júla 2008 doručená   sťažnosť   PhDr.   V.   B.,   B.,   a D.   S.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľky“),   vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), základného práva na vlastníctvo podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva na majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k dohovoru uznesením Okresného súdu Senica (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. D 250/89, D not 92/07 zo 7. januára 2008, ktorou sa sťažovateľky domáhali vydania tohto nálezu:

„1) Základné   právo   PhDr.   V.   B.   na   súdnu   ochranu   podľa   čl. 46   ods.   1   Ústavy Slovenskej republiky, taktiež základné právo vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej   republiky,   ako   aj   právo   na   spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo na pokojné užívanie   svojho   majetku   zaručené   článkom   č.   1   Protokolu   č.   1   Európskeho   dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Senica zo dňa 07. 01. 2008, sp. zn. D 250/89, D not 92/07 porušené bolo.

2) Základné právo D. S. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, taktiež základné právo vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,   ako   aj   právo   na   spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo na pokojné užívanie svojho majetku zaručené článkom č. 1 Protokolu č. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Senica zo dňa 07. 01. 2008, sp. zn. D 250/89, D not 92/07 porušené bolo.

3) Uznesenie Okresného súdu Senica zo dňa 07. 01. 2008, sp. zn.: D 250/1989, D not 92/07 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

4) PhDr. V. B. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 100.000,-Sk (slovom stotisíc slovenských korún), ktoré je jej Okresný súd Senica povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5)   D.   S.   priznáva   finančné   zadosťučinenie   v sume   100.000,-Sk   (slovom   stotisíc slovenských korún), ktoré je jej Okresný súd Senica povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

6) Okresný súd Senica je povinný uhradiť PhDr. V. B. a D. S. trovy konania, tak ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu, na účet ich právneho zástupcu JUDr. J. F. a to do troch dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

Zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu a z pripojeného spisu okresného súdu sp. zn. D 250/1989 (ďalej len „dedičské konanie“) vyplynulo, že v dedičskej veci po neb. Ľ. H., kanadskom   štátnom   občanovi...,   naposledy   bytom   T.   (ďalej   len   „poručiteľ“),   boli sťažovateľky ako dcéry v priebehu dedičského konania po zomrelej E. G. (zomrela...), ktorá bola   dcérou   neb.   Ľ.   H.,   spolu   s inými   osobami   účastníčkami   predmetného   dedičského konania. Zo zápisnice o predbežnom vyšetrení v dedičskom konaní po neb. Ľ. H. zo 6. júna 1988 spísanej na bývalom Štátnom notárstve v T. s vnučkou poručiteľa M. M. vyplýva, že táto za majetok poručiteľa okrem obnoseného šatstva a starších hnuteľných vecí označila hotovosť 2 500 Kčs, ktorá patrila poručiteľovi s manželkou, vkladnú knižku na 70 000 Kčs s názvom   Ľ.   H.   a vkladnú   knižku   na   76 000   Kčs   a ďalej   uviedla,   že   sama   vybavila a uhradila náklady pohrebu poručiteľa O. T. 17 026 Kčs.

Prvé pojednávanie v dedičskej veci sa konalo 21. apríla 1989. Dňa 27. februára 1990 zomrela manželka poručiteľa A.   H., a dedičské   konanie po nej bolo vedené Okresným súdom Trnava pod sp. zn. D 638/90. Keďže A. H. bola jednou z účastníkov dedičského konania po neb. Ľ. H., právna predchodkyňa sťažovateliek 5. júna 1991 poskytla štátnemu notárovi JUDr. J. O., ktorý prerokúval dedičstvo po neb. A. H., na jeho výzvu zoznam dedičov.   V roku 1996 bola dedičská   vec po neb. A. H. na podnet matky sťažovateliek odňatá   JUDr.   O.   a bola   pridelená   notárke   JUDr.   A.   V.,   ktorá   stanovila   okruh   dedičov a prerokovala závet poručiteľky na pojednávaní 10. mája 2004. Sťažovateľky podali návrh na   zmenu   súdneho   komisára,   ktorému   okresný   súd   vyhovel   a vykonaním   dedičského konania poveril JUDr. J. K., a to 12. marca 2007.

Okresný súd uznesením sp. zn. D 250/89, D not 92/07 zo 7. januára 2008 dedičské konanie   zastavil   s odôvodnením,   že   poručiteľ   zanechal   iba   nepatrný   majetok. Sťažovateľkám toto rozhodnutie nebolo doručené a tvrdia, že o jeho existencii sa dozvedeli až z nálezu ústavného súdu č. k. II. ÚS 48/08-23 z 28. februára 2008, ktorým ústavný súd o ich sťažnosti na porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v rovnakom dedičskom konaní rozhodol tak, že sťažnosti nevyhovel, a to práve s ohľadom na zistenie, že dedičské konanie po neb. Ľ. H. bolo okresným súdom uznesením sp. zn. D 250/89, D not 92/07 zo 7. januára 2008 zastavené pre nemajetnosť poručiteľa, k čomu došlo ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu vo veci sp. zn. II. ÚS 48/08.Sťažovateľky vo svojej sťažnosti ďalej uviedli, že uznesenie okresného súdu sp. zn. D   250/89,   D   not   92/07   zo   7.   januára   2008   považujú   za „vadné   a   arbitrárne,   vydané v rozpore s reálnymi skutkovými okolnosťami“, nedostatočne a zmätočne odôvodnené. Ako ďalej vyplýva z dedičského spisu okresného súdu, uznesenie okresného súdu sp. zn.   D   250/89,   D   not   92/07   zo   7.   januára   2008   bolo   na   žiadosť   právneho   zástupcu sťažovateľky v 1. rade z 25. apríla 2008 doručené právnemu zástupcovi 29. mája 2008. Na uznesení okresného   súdu   sp.   zn.   D   250/89,   D not 92/07 zo 7.   januára 2008 je vyznačená doložka o jeho právoplatnosti 25. január 2008.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky, o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.Ústavný   súd   poukazuje   na   to,   že   uznesenie   podľa   §   175h   ods.   2   Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) o zastavení dedičského konania pre nemajetnosť, resp. preto, že poručiteľ zanechal iba majetok nepatrnej hodnoty, je uznesením, proti ktorému sa nemožno v zmysle výslovnej zákonnej úpravy odvolať, a nejde ani o uznesenie, ktorým sa účastníkom   ukladá   povinnosť.   Z tohto   dôvodu   nie   je   potrebné   takéto   uznesenie   ani doručovať účastníkom, a to v zmysle § 168 ods. 2 OSP. Podľa § 169 ods. 3 OSP ak sa uznesenie   nedoručuje,   stačí   v jeho   písomnom   vyhotovení   uviesť   výrok   a deň   vydania. Z tohto   dôvodu   nebol   okresný   súd   povinný uznesenie sp.   zn.   D   250/89,   D not   92/07 zo 7. januára   2008   odôvodňovať,   a ak   napriek   tomu   uznesenie   odôvodnil,   nemôžu   byť nedostatky jeho odôvodnenia porušením označených práv sťažovateliek.

Ústavný súd s poukazom na už uvedené konštatuje, že ak okresný súd nedoručoval svoje   uznesenie   sp.   zn.   D   250/89,   D   not   92/07   zo   7.   januára   2008   sťažovateľkám, postupoval v súlade so zákonom, a ďalej považuje za potrebné zdôrazniť, že ak okresný súd na žiadosť právneho zástupcu sťažovateľky v 1. rade z 25. apríla 2008 doručil jej právnemu zástupcovi 29. mája 2008 rovnopis uznesenia sp. zn. D 250/89, D not 92/07 zo 7. januára 2008, tento úkon nemá žiadny vplyv na právoplatnosť predmetného uznesenia okresného súdu,   na   ktorom   je   vyznačená   doložka   o jeho   právoplatnosti   25.   január   2008,   pretože v dedičskom konaní sťažovateľka nebola právne zastúpená advokátom.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Ako je zrejmé z tohto ustanovenia, v prípade, ak sťažnosť smeruje proti rozhodnutiu, lehota podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde na podanie sťažnosti sa počíta od jeho právoplatnosti. Vziať do úvahy skutočnosť, že rozhodnutie sťažovateľkám nebolo doručené, resp. že bolo doručené právnemu zástupcovi 29. mája 2008, by bolo možné iba v prípade, ak by bolo povinnosťou okresného súdu doručovať rozhodnutie sťažovateľkám a okresný súd by si túto povinnosť nesplnil. Ako vyplýva z už uvedeného, o taký prípad vo vzťahu k sťažovateľkám nejde.

Uznesenie okresného súdu sp. zn. D 250/89, D not 92/07 zo 7. januára 2008, ako to vyplýva z doložky o jeho právoplatnosti vyznačenej na jeho prvopise v dedičskom spise, nadobudlo právoplatnosť 25. januára 2008. Keďže sťažovateľky svoju sťažnosť smerujúcu proti tomuto uzneseniu doručili ústavnému súdu až 10. júla 2008, stalo sa tak až po uplynutí lehoty   ustanovenej   v   §   53   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde,   a preto   je   ich   sťažnosť oneskorená.

Ústavný   súd   preto   odmietol   sťažnosť   sťažovateliek   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde nielen z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti, ale aj preto, že bola podaná oneskorene.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. októbra 2008