SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 367/2015-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. júna 2015 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosaa Ladislava   Orosza   predbežne   prerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   zastúpeného   JUDr.   Katarínou   Dušákovou,   Advokátska   kancelária,Pražská 10, Košice, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 22 ods. 1 a 2Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 13 Listiny základných práv a slobôd, ako aj právpodľa   čl. 8   ods.   1   a   2   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd„postupom, zásahmi,   rozhodnutiami   a   nedoručením   Upovedomenia   o   zničení   zoznamu zo dňa   14.   02.   2014   v   zákonnej   trojročnej   lehote   sťažovateľovi,   v   konaní   vedenom pod ČVS: PPZ-184/BPK-S-2010, Ministerstvom vnútra SR - Prezídiom policajného zboru a jeho zložky Národnej kriminálnej agentúry, Národná protikorupčná jednotka, expozitúra Stred   a   bolo   porušené   rozhodnutím   sudcu   Špecializovaného   trestného   súdu   v   Pezinku, pracovisko   Banská   Bystrica,   zo   dňa   13.   11.   2010   pod   č.   BB-ŠTS-V-848-1/10-Ntt-727, ktorým vydal príkaz na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov na sťažovateľa na obdobie od 13. 11. 2010 do 12. 01. 2011“ a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. mája 2014doručená   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len„sťažovateľ“), zastúpeného JUDr. Katarínou Dušákovou, ktorou namieta porušenie svojichzákladných práv podľa čl. 22 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)a podľa čl. 13 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práv podľa čl. 8ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)«postupom,   zásahmi,   rozhodnutiami   a   nedoručením   Upovedomenia   o   zničení   zoznamu zo dňa   14.   02.   2014   v   zákonnej   trojročnej   lehote   sťažovateľovi,   v   konaní   vedenom pod ČVS: PPZ-184/BPK-S-2010, Ministerstvom vnútra SR - Prezídiom policajného zboru a jeho zložky Národnej kriminálnej agentúry, Národná protikorupčná jednotka, expozitúra Stred (ďalej   len   „policajný   orgán“) a   bolo   porušené   rozhodnutím   sudcu Špecializovaného trestného   súdu   v   Pezinku,   pracovisko   Banská   Bystrica,   zo   dňa 13. 11. 2010 pod č. BB-ŠTS-V-848-1/10-Ntt-727 (ďalej len „špecializovaný trestný súd“), ktorým vydal príkaz na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov na sťažovateľa na obdobie od 13. 11. 2010 do 12. 01. 2011».

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že „sťažnosť smeruje proti postupu resp. zásahom Ministerstva   vnútra   SR   -   Prezídium   policajného   zboru   a   jeho   zložky   Národnej kriminálnej agentúry,   Národná   protikorupčná   jednotka,   expozitúra   Stred   v   konaní vedenom pod ČVS: PPZ-184/BPK-S-2010,   a   proti   rozhodnutiu   sudcu   Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, ktorý dňa 13. 11. 2010 pod č. BB- ŠTS-V-848-1/10-Ntt-727   vydal   príkaz   na   vyhotovovanie   obrazových,   zvukových   alebo obrazovo-zvukových záznamov záujmových osôb - medzi nimi aj osoby sťažovateľa, pričom príkaz bol vydaný na obdobie od 13. 11. 2010 do 12. 01. 2011.

Mám   za   to,   že   zásahmi,   konaním   a   rozhodnutiami   vyššie   uvedených   inštitúcii trestného konania boli porušené moje základné práva a slobody obsiahnuté a garantované v čl. 22 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 13 Listiny základných práv a slobôd a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd...

Dňa   14.   03.   2014   mi   bolo   doručené   upovedomenie   Ministerstva   vnútra   SR   - Prezídium   policajného   zboru   a   jeho   zložky   Národnej   kriminálnej   agentúry,   Národná protikorupčná jednotka, expozitúra Stred, ČVS: PPZ-184/BPK-S-2010, o zničení záznamu. Z jeho obsahu vyplýva, že som bol vyššie uvedenou zložkou polície upovedomený v zmysle ustanovenia § 114 ods. 8 Trestného poriadku ako osoba, ktorá nemá možnosť nazerať do spisu   podľa   Trestného   poriadku,   o   zničení   záznamu   o   vyhotovovaní   obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov.

Z tohoto upovedomenia som sa dozvedel, že existovala trestná vec vedená Národnou kriminálnou agentúrou, Národná protikorupčná jednotka, expozitúra Stred, pod ČVS: PPZ- 184/BPK-S-20I0,   v   ktorej   bol   sudcom   Špecializovaného   trestného   súdu   v   Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, dňa 13. 11. 2010 pod č. BB-ŠTS-V-848-1/10-Ntt-727 vydaný príkaz na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov mojej osoby ako sťažovateľa. Z obsahu upovedomenia ďalej vyplýva, že sa nezistili skutočnosti významné   pre   trestné   konanie,   a   preto   boli   získané   záznamy   predpísaným   spôsobom bez meškania zničené a že uvedená trestná vec (ČVS: PPZ-53/BOK-VY-2012) bola dňa 14. 02. 2011 právoplatne ukončená v zmysle ustanovenia § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku odmietnutím veci...

Vyššie   uvedené   upovedomenie,   ktoré   je   síce   účelovo   datované   dátumom   zo   dňa 14. 02. 2014, mi bolo v rozpore s ustanovením § 14 ods. 8 Trestného poriadku doručované po trojročnej   zákonnej   lehote   až   dňa   14.   03.   2014,   pričom   na   poštovú   expedíciu   bolo vyslané   Ministerstvom   vnútra   SR   -   Prezídiom   policajného   zboru,   zložka   Národnej kriminálnej agentúry, Národnej protikorupčnej jednotka, expozitúra Stred, až dňa 05. 03. 2014, teda 3 roky a 19 dní po právoplatnom ukončení veci. V tomto vidím prvé zásadné porušenie mojich práv.

Ďalším zásadným porušením mojich práv je skutočnosť, že ma Ministerstvo vnútra SR   -   Prezídium   policajného   zboru,   zložka   Národnej   kriminálnej   agentúry,   Národnej protikorupčnej   jednotka,   expozitúra   Stred   považovala   za   záujmovú   osobu   v   súvislosti s korupčnou   trestnou   činnosťou.   Predpokladám,   že   tento   nedôvodný   status   som   získal v súvislosti s mojou činnosťou ako obhajcu v trestnej veci Úradu boja proti organizovanej kriminalite, Odbor Západ, ČVS: PPZ-25/BOK-B1-2010, kde som zastupoval ako advokát a obhajca   na   plnú   moc   klientov ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a (tzv. kauza ⬛⬛⬛⬛ ). Tento záver vyvodzujem z upovedomenia o zničení záznamu, z ktorého vyplýva, že príkaz na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazových a zvukových záznamov sa týkal okrem mojej osoby aj ⬛⬛⬛⬛ a, pričom ide o sestru a známeho obvinených klientov ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a...

Návrh na príkaz, ako aj samotný príkaz na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov bol namierený voči mne ako fyzickej osobe a nie ako advokátovi resp. obhajcovi, keďže som bol upovedomený o zničení záznamu na adresu trvalého bydliska a nie do sídla advokátskej kancelárie.

Keďže   návrh   na   príkaz   na   vyhotovenie   obrazových,   zvukových   alebo   obrazovo- zvukových záznamov podľa ustanovenia § 114 Trestného poriadku musí byť odôvodnený podozrením z konkrétnej trestnej činnosti a tiež údajmi o osobách a veciach, z logiky veci vyplýva,   že   som   bol   v   konaní   Národnej   kriminálnej   agentúry,   Národná   protikorupčná jednotka, expozitúra Stred v konaní vedenom pod ČVS: PPZ-184/BPK-S-2010, vedený ako podozrivý z korupčného správania...

Ja som sa nikdy nedopustil korupčného správania, nikdy som nebol ani svedkom takéhoto   správania   a   preto   je   pre   mňa   zarážajúce,   že   bol   sudcom   Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, dňa 13. 11. 2010 pod č. BB-ŠTS-V- 848-1/10-Ntt-727, na návrh prokurátora a na podnet OČTK, vydaný zjavne nedôvodný a nelegálny   príkaz   na   vyhotovovanie   obrazových,   zvukových   alebo   obrazovo-zvukových záznamov mojej osoby.

O zjavnej nedôvodnosti podozrenia voči mojej osobe, ako aj nedôvodnosti vydaného príkazu svedčí aj skutočnosť, že trestná vec pod ČVS: PPZ-184/BPK-S-2010, v ktorej bol sudcom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica vydaný príkaz   č.   BB-ŠTS-V-848-1/10-Ntt-727,   na   vyhotovovanie   obrazových,   zvukových   alebo obrazovo-zvukových záznamov voči mojej osobe ako sťažovateľovi bola dňa 14. 02. 2014 právoplatne ukončená v zmysle ustanovenia § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku odmietnutím veci...

... celý postup OČTK voči mojej osobe vnímam ako účelový a nedôvodný a samotným príkazom č. BB-ŠTS-V-848-1/10-Ntt-727 zo dňa 13. 11. 2010 boli zo strany mne neznámeho sudcu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, flagrantne porušené moje základné práva garantované Ústavou SR a Dohovorom.

Sudca   Špecializovaného   trestného   sudu   v   Pezinku,   pracovisko   Banská   Bystrica, pri vydaní   príkazu   musel   mať   vedomosť,   že   sledovanou   osobou   má   byť   advokát   resp. obhajca, keďže trestná vec klientov, ktorých som ako obhajca zastupoval, bola vedená v prípravnom   konaní   práve   na   Špecializovanom   trestnom   súde   v Pezinku,   pracovisko Banská Bystrica, pod sp. zn. Tp/17/2010.

Domnievam sa, že práve pre môj status obhajcu a advokáta bolo povinnosťou sudcu ŠTS,   pri   posudzovaní   návrhu   na   vyhotovenie   obrazových,   zvukových   alebo   obrazovo- zvukových záznamov, veľmi citlivo skúmať skutočnú dôvodnosť a opodstatnenosť závažného zásahu do mojich práv a nakoniec nevyhovieť návrhu na vydanie príkazu. Bolo povinnosťou sudcu nedôvodný návrh prokurátora na sledovanie mojej osoby apriori po preskúmaní odmietnuť.   Napriek   tomu   bez   relevantných   dôvodov   a   podkladov   sudca   nekriticky a automaticky akceptoval návrh a pristúpil k vydaniu príkazu, ktorý flagrantne a nedôvodne narušil   moje   súkromie.   Konaním   sudcu   bola   fakticky   narušená   v   trestnom   konaní   aj tzv. zásada rovnosti zbraní v trestnej veci mojich klientov, keďže som bol ako obhajca stíhaných   klientov   vystavený   sledovaniu   a   nahrávaniu,   a   teda   mohlo   dôjsť   a   aj pravdepodobne   došlo   k získaniu   a   zneužitiu   informácii   o   taktike   obhajoby   (klienti   boli v roku 2013 odsúdení STS na dlhoročné tresty).“.

Sťažovateľ navrhol, aby o jeho sťažnosti ústavný súd rozhodol týmto nálezom:„1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na súkromie a jeho ochranu obsiahnuté a garantované v čl. 22 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, v čl. 13 Listiny základných práv a slobôd a v čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, bolo porušené postupom, zásahmi, rozhodnutiami a nedoručením Upovedomenia o zničení zoznamu zo dňa 14. 02. 2014 v zákonnej trojročnej lehote sťažovateľovi, v konaní vedenom pod ČVS: PPZ-184/BPK-S-2010, Ministerstvom vnútra SR - Prezídiom policajného zboru a jeho zložky Národnej kriminálnej agentúry. Národná protikorupčná jednotka, expozitúra Stred   a   bolo   porušené   rozhodnutím   sudcu   Špecializovaného   trestného   súdu   v   Pezinku, pracovisko   Banská   Bystrica,   zo   dňa   13.   11.   2010   pod   č.   BB-ŠTS-V-848-1/10-Ntt-727, ktorým vydal príkaz na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov na sťažovateľa na obdobie od 13. 11. 2010 do 12. 01. 2011.

2. Rozhodnutie sudcu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica,   zo   dňa   13.   11.   2010   pod   č.   BB-ŠTS-V-848-1/10-Ntt-727,   ktorý   vydal   príkaz na vyhotovovanie   obrazových,   zvukových   alebo   obrazovo-zvukových   záznamov na sťažovateľa na obdobie od 13. 11. 2010 do 12. 01. 2011 sa zrušuje.

3. Sťažovateľovi ⬛⬛⬛⬛ sa priznáva primerané zadosťučinenie v celkovej výške 7.000,- €, ktoré mu je povinné vyplatiť Ministerstvo vnútra SR - Prezídium policajného zboru SR vo výške 3.000,- € a Špecializovaný trestný súd v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica vo výške 4.000,- a to do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu SR.

4. Ministerstvo vnútra SR - Prezídium policajného zboru a Špecializovaný trestný súd   v   Pezinku,   pracovisko   Banská   Bystrica,   do   30   dní   od   právoplatnosti   rozhodnutia Ústavného   súdu   SR,   sú   povinní   spoločne   a   nerozdielne   uhradiť   sťažovateľovi ⬛⬛⬛⬛ trovy právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Kataríny Dušákovej do 30 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

Pretože sťažnosť neobsahovala náležitosti podľa § 20 ods. 2 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“), ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľa listom z 21. júla2014   na   odstránenie   nedostatkov   podania   (najmä   na   spresnenie   petitu   sťažnostia predloženie rozhodnutí, na ktoré v sťažnosti odkazuje) v lehote 15 dní od doručenia výzvy.Zároveň bola právna zástupkyňa sťažovateľa upozornená na to, že ak nedostatky podaniav stanovenej lehote neodstráni, ústavný súd môže sťažnosť jej mandanta pri predbežnomprerokovaní odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Právna   zástupkyňa   sťažovateľa   výzvu   prevzala   25.   júla   2014   a   reagovalana ňu podaním doručeným ústavnému súdu 5. septembra 2014, v ktorom uviedla: „Sťažovateľ zo zákonných dôvodov ani v súčasnej dobe nedisponuje rozhodnutím súdu,   ktoré   napádame   v   bode   2   sťažnosti.   Sťažovateľ   do   dňa   14.   03.   2014,   teda   až do momentu doručenia upovedomenia od odosielateľa Ministerstva vnútra SR - Prezídium policajného zboru a jeho zložky Národnej kriminálnej agentúry, Národná protikorupčná jednotka, expozitúra Stred, ČVS: PPZ-184/BPK-S-2010, o zničení záznamu zo dňa 14. 02. 2014, nemal žiadnu vedomosť o tom, že by bol na jeho sledovanie sudcom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, dňa 13. 11. 2010 pod č. BB-ŠTS-V- 848-1/10-Ntt-727, vydaný príkaz na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo- zvukových záznamov sťažovateľa. Teda nevedel, že takéto rozhodnutie sudcu ŠTS vôbec existuje. Predpokladáme, že neexistoval ani zákonný dôvod nato, aby bolo sťažovateľovi takýto príkaz doručovaný, keďže bol v postavení osoby, ktorá v zmysle ustanovenia § 114 ods. 8 Trestného poriadku nemala možnosť nazerať do spisu, resp. vyhotovovať si z neho kópie. Sťažovateľ vyššie uvedené rozhodnutie ani nikdy nevidel. Sťažovateľ ihneď po našej vzájomnej porade, kde som ho oboznámila s Vašou výzvou na odstránenie nedostatkov podania,   písomne   požiadal   štatutára   Špecializovaného   trestného   súdu   v   Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám, aby mu boli ako dotknutej osobe zo strany Špecializovaného trestného súdu sprístupnené a zaslané, a to akoukoľvek formou, kópie Príkazu sudcu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko   Banská   Bystrica,   dňa   13.   11.   2010   pod   č.   BB-ŠTS-V-848-1/10-Ntt-727, na vyhotovovanie   obrazových,   zvukových   alebo   obrazovo-zvukových   záznamov,   príp.   aj iných nadväzujúcich dokumentov, pre potreby konania vo veci podanej ústavnej sťažnosti. Túto žiadosť Vám zasielam v prílohe.

Keďže Špecializovaný trestný súd v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, vystupuje v ústavnej   sťažnosti   ako   porušovateľ   základných   práv   a   slobôd   a   ľudských   práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky, je otázne, či sa ku žiadosti sťažovateľa postaví ústretovo a požadované listiny mu vôbec zašle.

Do doručenia vyjadrenia resp. odpovede zo strany špecializovaného trestného súdu k žiadosti o zaslanie rozhodnutia, ktoré napádame v bode 2 sťažnosti, nie je v mojich silách predložiť   ústavnému   súdu   požadované   napádané   súdne   rozhodnutie.   V   prípade   jeho doručenia, Vám ho obratom samozrejme zašleme čo sa týka znenia návrhu výroku v bode 1 sťažnosti, ktorý považujete za nejasný a nezrozumiteľný uvádzam nasledovné:

Mám zato, že v sťažnosti zreteľne identifikovaní porušovatelia, zásadne porušili ich postupom, zásahmi, rozhodnutiami základné právo ⬛⬛⬛⬛ na súkromie obsiahnuté a garantované v čl. 22 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, v čl. 13 Listiny základných   práv   a   slobôd   a   v   čl.   8   ods.   1   a   2   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd.

Podľa môjho názoru nikdy neexistoval žiaden zákonný dôvod na vydanie Príkazu sudcu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, dňa 13. 11. 2010 pod č. BB-ŠTS-V-848-1/10-Ntt-727, na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových   záznamov   ani   na   protizákonné   konanie   Ministerstva   vnútra   SR   - Prezídia   policajného   zboru   a   jeho   zložky   Národnej   kriminálnej   agentúry,   Národná protikorupčná jednotka, expozitúra Stred na začatie konania vedenom pod ČVS: PPZ- 184/BPK-S-2010,   ako   aj   porušenia   práva   sťažovateľa   na   doručenie   Upovedomenia o zničení záznamu zo dňa 14. 02. 2014 v zákonnej trojročnej lehote.

Preto žiadam ústavný súd, aby samostatným výrokom vyslovil, že bolo porušené základné právo ⬛⬛⬛⬛ na súkromie obsiahnuté a garantované v čl. 22 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, v čl. 13 Listiny základných práv a slobôd a v čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a to vydaním Príkazu sudcu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, dňa 13. 11. 2010 pod č. BB-ŠTS-V-848-1/10-Ntt-727, na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových   záznamov   ako   aj   nedôvodným   postupom   Ministerstva   vnútra   SR   - Prezídia   policajného   zboru   a   jeho   zložky   Národnej   kriminálnej   agentúry,   Národná protikorupčná   jednotka,   expozitúra   Stred,   v trestnom   konaní   vedenom   pod   ČVS:   PPZ- 184/BPK-S-2010, a to voči sťažovateľovi.“

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb aleboprávnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, aleboľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnostio organizácii   ústavného   súdu,   o   spôsobe   konania   pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcovustanoví zákon.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 22 ods. 1 a 2 ústavy,čl.   13   listiny   a   práva   podľa   čl.   8   ods.   1   a   2   dohovoru „vydaním   Príkazu   sudcu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, dňa 13. 11. 2010 pod   č.   BB-ŠTS-V-848-1/10-Ntt-727,   na   vyhotovovanie   obrazových,   zvukových   alebo obrazovo-zvukových   záznamov   ako   aj   nedôvodným   postupom   Ministerstva   vnútra   SR   - Prezídia   policajného   zboru   a   jeho   zložky   Národnej   kriminálnej   agentúry,   Národná protikorupčná   jednotka,   expozitúra   Stred,   v trestnom   konaní   vedenom   pod   ČVS:   PPZ- 184/BPK-S-2010“.

Podľa čl. 22 ods. 1 ústavy listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a inýchpísomností a ochrana osobných údajov sa zaručujú.

Podľa čl. 22 ods. 2 ústavy nikto nesmie porušiť listové tajomstvo ani tajomstvo inýchpísomností a záznamov, či už uchovávaných v súkromí, alebo zasielaných poštou, aleboiným   spôsobom;   výnimkou   sú   prípady,   ktoré   ustanoví   zákon.   Rovnako   sa   zaručujetajomstvo správ podávaných telefónom, telegrafom alebo iným podobným zariadením.

Podľa   čl.   13   listiny   nikto   nesmie   porušiť   listové   tajomstvo   ani   tajomstvo   inýchpísomností a záznamov, či už uchovávaných v súkromí alebo zasielaných poštou aleboiným   spôsobom, s výnimkou prípadov   a spôsobom, ktoré ustanoví zákon. Rovnako sazaručuje   tajomstvo   správ   podávaných   telefónom,   telegrafom   alebo   iným   podobnýmzariadením.

Podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromnéhoa rodinného života, obydlia a korešpondencie.

Podľa čl. 8 ods. 2 dohovoru štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovaťokrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnostiv záujme   národnej   bezpečnosti,   verejnej   bezpečnosti,   hospodárskeho   blahobytu   krajiny,predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práva slobôd iných.

Z   §   25   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde   vyplýva,   že   ústavný   súd   každý   návrhna začatie   konania   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnostinavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnomprerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorýchprerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhypodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.Princíp   subsidiarity   právomoci ústavného   súdu   je   ústavným   príkazom   pre   každúosobu.   Preto   každý,   kto   namieta   porušenie   svojho   základného   práva,   musí   rešpektovaťpostupnosť tejto ochrany, a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranuten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu (IV.ÚS 128/04, IV. ÚS 328/2011).

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranuzákladným   právam a   slobodám   je   daná   iba   vtedy,   ak   o   ochrane   týchto   práv   a   slobôdnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou,že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto jeprávomoc   ústavného   súdu   subsidiárna   a   nastupuje   až   vtedy,   ak   nie   je   daná   právomocvšeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovanísťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcťvyužitím   jemu   dostupných   a   účinných   prostriedkov   nápravy   pred   iným   (všeobecným)súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie(m. m. IV. ÚS 115/07, IV. ÚS 328/2011).

Sťažovateľ v sťažnosti ústavnému súdu tvrdí, že „niet iného súdu resp. inej inštitúcie, ktorá by chránila moje základné práva a slobody a rovnako, vzhľadom na súčasný stav nemôžem uplatniť iné právne prostriedky, ktoré by mi zákon na ochranu práv a slobôd poskytoval.“.

1. K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa „rozhodnutím sudcu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, zo dňa 13. 11. 2010   pod   č.   BB-ŠTS-V-848-1/10-Ntt-727,   ktorým   vydal   príkaz   na   vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov na sťažovateľa na obdobie od 13. 11. 2010 do 12. 01. 2011“

Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti pri poskytovaní ochrany základnýmprávam   obsiahnutým   v   ústave   postupuje   v   intenciách   judikatúry   Európskeho   súdu   preľudské práva. V zmysle tejto judikatúry sa posudzujú zásahy do práva na súkromie z trochhľadísk, a to z hľadiska legality, legitimity a proporcionality. Legalita znamená, že štát môžezasiahnuť do práva na súkromie len vtedy, ak takýto zásah pripúšťa zákon a právna normaho upravuje dostatočne jasne na to, aby bol za ustanovených podmienok predvídateľný.Legitímnosť zásahu do práva na súkromie je spojená s jeho účelom, ktorý je definovaný včl. 8 ods. 2 dohovoru, teda zásah do práva na súkromie je prípustný len vtedy, ak je to vzáujme štátu z dôvodu ochrany národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, predchádzanianepokojom   a   zločinnosti,   v   záujme   spoločnosti   z   dôvodu   zabezpečenia   hospodárskehoblahobytu   krajiny,   ochrany   zdravia   alebo   morálky   a   v   záujme   jednotlivcov   z dôvoduochrany práv a slobôd iných. Proporcionalita znamená, že štát môže zasiahnuť do práva nasúkromie len v tom prípade, keď je to nevyhnutné (za daných okolností nie je možnélegitímny cieľ dosiahnuť inak) a pri dodržaní zásad a princípov vlastných demokratickejspoločnosti (I. ÚS 274/05, III. ÚS 80/08, IV. ÚS 121/09).

Podľa § 114 ods. 1 Trestného poriadku v trestnom konaní pre úmyselný trestný čin,na   ktorý   zákon   ustanovuje   trest   odňatia   slobody   s   hornou   hranicou   trestnej   sadzbyprevyšujúcou tri roky, korupciu alebo pre iný úmyselný trestný čin, o ktorom na konaniezaväzuje   medzinárodná   zmluva,   možno   vyhotoviť   obrazový,   zvukový   alebo   obrazovo-zvukový   záznam,   ak   možno   dôvodne   predpokladať,   že   ním   budú   zistené   skutočnostivýznamné pre trestné konanie.

Podľa   §   114   ods.   2   Trestného   poriadku   príkaz   na   vyhotovenie   obrazových,zvukových   alebo   obrazovo-zvukových   záznamov   vydáva   písomne   predseda   senátu,pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konaniena návrh   prokurátora.   Návrh   musí   byť   odôvodnený   podozrením   z   konkrétnej   trestnejčinnosti   a   tiež   údajmi   o osobách   a   veciach,   ktorých   sa   vyhotovovanie   obrazových,zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov týka, ak sú tieto údaje známe...

Podľa   §   114   ods.   3   Trestného   poriadku   musí   byť   v   príkaze   podľa   odseku   2ustanovený čas, v ktorom bude vykonávané vyhotovovanie obrazových, zvukových aleboobrazovo-zvukových záznamov; tento čas môže trvať najviac šesť mesiacov. Ten, kto vydalpríkaz na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov,môže čas ich trvania písomne predĺžiť vždy najviac o dva mesiace, a to aj opakovane.

Podľa § 114 ods. 5 Trestného poriadku je policajt alebo príslušný útvar Policajnéhozboru   povinný   sústavne   skúmať   trvanie   dôvodov,   ktoré   viedli   k   vydaniu   príkazuna vyhotovovanie   obrazových,   zvukových   alebo   obrazovo-zvukových   záznamov.Ak dôvody   pominuli,   musí   sa   vyhotovovanie   obrazových,   zvukových   alebo   obrazovo-zvukových   záznamov   skončiť...   Túto   skutočnosť   bez   meškania   písomne   oznámi   tomu,kto vydal príkaz, v prípravnom konaní tiež prokurátorovi.

Podľa   §   114   ods.   8   Trestného   poriadku   ak   sa   pri   vyhotovovaní   obrazových,zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov nezistili skutočnosti významné pre trestnékonanie,   orgán   činný   v   trestnom   konaní   alebo   príslušný   útvar Policajného   zboru   musízískaný záznam predpísaným spôsobom bez meškania zničiť. Zápisnica o zničení záznamusa založí do spisu. O zničení záznamu osobu uvedenú v odseku 2, ktorá nemá možnosťnazerať   do   spisu   podľa   tohto   zákona,   upovedomí   orgán,   ktorého   rozhodnutím   sa   vecprávoplatne skončila, a v konaní pred súdom predseda senátu súdu prvého stupňa do trochrokov od právoplatného skončenia trestného stíhania v danej veci; to neplatí, ak sa konáo obzvlášť   závažnom   zločine   alebo   zločine   spáchanom   organizovanou   skupinou,zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou alebo ak sa na trestnom čine podieľaloviac osôb a vo vzťahu aspoň k jednému z nich nebolo trestné stíhanie právoplatne skončené,alebo ak by poskytnutím takej informácie mohol byť zmarený účel trestného konania.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti skúmal opodstatnenosť sťažnosti ato, či   špecializovaný trestný   súd   použil správny výklad   a aplikáciu ustanovenia   § 114Trestného poriadku.

Ústavný súd sa oboznámil so spisovým materiálom špecializovaného trestného súduobsahom ktorého je aj príkaz č. BB-ŠTS-V-848-1/10-Ntt-727 z 13. novembra 2010.

Vzhľadom na to, že spisový materiál obsahuje utajované skutočnosti týkajúce sarozhodovania o používaní informačno-technických prostriedkov podľa zákona č. 166/2003Z.   z.   o   ochrane   súkromia   pred   neoprávneným   použitím   informačno-technickýchprostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov stupňa utajenia „V“ a „D“ podľasmernice   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   č.   12/2007   z   3.   júla   2007,ústavný súd neuvádza dôvody, pre ktorý bol príkaz vydaný, explicitne.

Po oboznámení sa s dôvodmi vydania príkazu ústavný súd konštatuje, že je legálnyvzhľadom na účel jeho použitia, ktorým bolo zabezpečenie účinného vyšetrenia trestnejčinnosti,   a   teda   v   záujme   verejnej   bezpečnosti   a   predchádzania   zločinnosti.   Zásahdo súkromia   sťažovateľa   považuje   za   legitímny   a   aj   proporcionálny   vzhľadomna dosiahnutie daného účelu.

Ústavný súd na predbežnom prerokovaní sťažnosti nezistil také skutočnosti, ktoré bypo prijatí sťažnosti na ďalšie konanie signalizovali možnosť vysloviť porušenie základnýchpráv sťažovateľa v súvislosti s vydaním označeného príkazu na odpočúvanie a záznamtelekomunikačných   činností,   a   preto   už   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosť   v   častinamietaného porušenia základného práva na súkromie podľa čl. 22 ods. 1 a 2 ústavy, čl. 13listiny a práva podľa čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru špecializovaným trestným súdom odmietolpodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

2. K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa „postupom, zásahmi, rozhodnutiami a nedoručením Upovedomenia o zničení zoznamu zo dňa 14. 02. 2014 v zákonnej trojročnej lehote sťažovateľovi, v konaní vedenom pod ČVS: PPZ-184/BPK-S- 2010, Ministerstvom vnútra SR - Prezídiom policajného zboru a jeho zložky Národnej kriminálnej agentúry, Národná protikorupčná jednotka, expozitúra Stred“

Podľa   ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   za   právne   prostriedky   nápravy,   ktorév zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažovatelia musia vyčerpať pred podanímsťažnosti ústavnému súdu v obdobných veciach, ako je vec sťažovateľa, sa považuje ajpodnet a tiež opakovaný podnet podľa zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v zneníneskorších predpisov [ďalej len „zákon o prokuratúre“ (pozri § 31 až § 37 tohto zákona,pozn.)]. ústavný súd totiž považuje podnet a opakovaný podnet podľa zákona o prokuratúreza také právne prostriedky nápravy, ktoré zákon sťažovateľom na ochranu ich základnýchpráv   alebo   slobôd   účinne   poskytuje   (m.   m.   napr.   IV.   ÚS   330/04,   I.   ÚS   186/05,IV. ÚS 28/2010, IV. ÚS 328/2011), a to aj vo vzťahu k tým právam, ktorých porušeniesťažovateľ namieta touto sťažnosťou.

Sťažovateľ ničím nepreukázal, že by uvedený prostriedok nápravy pred podanímsťažnosti ústavnému súdu využil.

Namietaný postup policajného orgánu by bolo možné kvalifikovať aj ako nesprávnyúradný   postup,   pričom   uplatnenie   zodpovednosti   za   takýto   postup   upravuje   zákonč. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmeneniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“).

Z   §   3   ods.   1   písm.   d)   zákona   č.   514/2003   Z.   z.   vyplýva,   že   štát   zodpovedáza podmienok   ustanovených   týmto   zákonom   za   škodu,   ktorá   bola   spôsobená   orgánmiverejnej moci pri výkone verejnej moci aj nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 9 ods. 1 druhej vety zákona č. 514/2003 Z. z. za nesprávny úradný postup sapovažuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutiev zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,zbytočné   prieťahy   v   konaní   alebo   iný   nezákonný   zásah   do   práv,   právom   chránenýchzáujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Z   §   15   ods.   1   zákona   č.   514/2003   Z.   z.   vyplýva,   že   nárok   na   náhradu   škodyspôsobenej   nesprávnym   úradným   postupom   je   potrebné   vopred   predbežne   prerokovaťna základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. ak príslušný orgán neuspokojí nárokna náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sapoškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde (rozumejvšeobecnom súde, pozn.).

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk,ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v prípade, ak iba samotné konštatovanieporušenia   práva   nie   je   dostatočným   zadosťučinením   vzhľadom   na   ujmu   spôsobenúnezákonným   rozhodnutím   alebo   nesprávnym   úradným   postupom,   uhrádza   sa   ajnemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Z citovaných ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. zjavne vyplýva, že sťažovateľ samôže účinne domáhať ochrany svojho základného práva podľa čl. 22 ods. 1 a 2 ústavy,čl. 13 listiny, ako aj práva podľa čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru postupom podľa tohto zákona,ktorý má z hľadiska princípu subsidiarity, na ktorom je založená právomoc ústavného súdu,prednosť pred podaním sťažnosti ústavnému súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (rovnakotak ako podnet a opakovaný podnet podľa zákona o prokuratúre, m. m. IV. ÚS 328/2011).

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľav tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojejprávomoci.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 11. júna 2015