znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 367/2013-55

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. júla 2014 v senáte zloženom   z predsedu   Lajosa   Mészárosa   (sudca   spravodajca),   zo   sudkyne   Ľudmily Gajdošíkovej   a sudcu   Sergeja   Kohuta   prerokoval   prijatú   sťažnosť   O.   N.,   zastúpeného advokátkou   JUDr.   Janou   Fridrichovou,   Advokátska   kancelária,   Jakubovo   námestie   9, Bratislava,   vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 193/2000 a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 193/2011 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 193/2000 a Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 193/2011 p o r u š i l i   základné právo O. N., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. O. N.   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 4 000 € (slovom štyritisíc eur), z ktorej sumy j e   Okresný súd Bratislava IV p o v i n n ý vyplatiť mu sumu 2 500 € (slovom dvetisícpäťsto eur) a Krajský súd v Bratislave   j e   p o v i n n ý   vyplatiť sumu 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), všetko do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresnému   súdu   Bratislava   IV   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   4   C   193/2000 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

4. O. N.   p r i z n á v a   úhradu trov právneho zastúpenia v sume 331,12 € (slovom tristotridsaťjeden eur a dvanásť centov), ktorú j e   Okresný súd Bratislava IV p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho advokátky JUDr. Jany Fridrichovej, Advokátska kancelária, Jakubovo námestie 9, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 367/2013-18   z 26. júna   2013   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   O.   N.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 193/2000 a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Co 241/2011. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie však sťažovateľ prípisom zo 7. októbra 2013 spresnil spisovú značku napadnutého konania pred krajským súdom na sp. zn. 5 Co 193/2011.

Zo sťažnosti vyplynulo najmä, že: «A.   O.   N.(...)   ako   živnostnícka   stavebná   firma   na   základe   zmluvy   o   vykonaní stavebného diela realizoval rekonštrukciu bytu v majetku občana B. M. O. N. ale nebolo riadne   a   včas   zaplatené   a   preto   on   ako   zhotoviteľ   diela   žaloval   B. M.   (objednávateľa rekonštrukcie bytu) pred príslušným OS Bratislava IV.

Spor bol iniciovaný 16. 10. 2000! Dá sa konštatovať, že spočiatku OS Ba IV konal čo do procesného tempa pomerne svižne. 08. 02. 2001 sa k žalobe O. N. vyjadril žalovaný B. M.   Pojednávanie   z   29.   03.   2001   bolo   odročené   na   05.   06.   2001,   na 11. 09.   2001 a napokon na neurčito. Bezobsažný bol aj termín 14. 02. 2002; po odročení na 19. 02. 2002 OS Ba IV vyhlásil rozsudok - žalobu O. N. v celosti zamietol. Kauza ako taká však nebola z pozície súdu dostatočne naštudovaná a pripravená na meritórne rozhodnutie.

Dňa   13.   06.   2002   sa   O.   N.(...)   voči   cit.   rozsudku   OS   Ba   IV   č.   4   C   193/2000, vynesenému 19. 02. 2002, odvolal. Dá sa povedať, že „skoro vzápätí“ KS Ba tento rozsudok súdu   prvej   inštancie   pre   hrubé   procesné   chyby,   ergo   nezákonnosť   zrušil.   Vec   vrátil uznesením č. 10 Co 251/2002 z 12. 03. 2003 Okresnému súdu Bratislava IV so záväzným právnym názorom na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Pojem „zbytočné prieťahy v konaní súdu“ obsahuje pasivitu (omisívnosť), ale aj komponent neefektívnej činnosti (zdanlivej, bezvýslednej aktivity) na strane súdu - k tomu prioritne Nález II. ÚS 9/2001. Pod „prerokovaním veci bez zbytočných prieťahov“ sa chápe len taká činnosť súdu, kde relatívne plynule dochádza k vykonávaniu úkonov. Nezávisle na tom sa   potom   hodnotí   neústavnosť   vo   vzťahu k celkovej dobe   konania.   Základnému právu   na   konanie   bez   zbytočných   prieťahov   však   nezodpovedá   akýkoľvek   (hoci   aj „bezcieľne“ aktívny) postup súdu, ale len to, čo reflektuje procesnú zásadu hospodárnosti súdneho konania, rešpektovanie ktorej je nevyhnutným predpokladom rýchleho a účinného poskytnutia   právnej (súdnej)   a spravodlivej ochrany.   Nerešpektovanie   týchto   postulátov v konaní všeobecného súdu je spôsobilé porušiť základné právo účastníka súdneho konania na   prerokovanie   jeho   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   SR   - II. ÚS 67/2001. Pre dodržanie základného práva, garantovaného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR preto nestačí, aby všeobecný súd vec prerokovával, prípadne vykonával rôzne úkony, a to i bez   ohľadu   na   ich   počet   (napr.   I.   ÚS   10/1998,   II.   ÚS   157/2002,   I.   ÚS   76/2003, III. ÚS 29/2003,   III.   ÚS   239/2006).   K   vytvoreniu   ústavnoprávne   požadovanému   stavu právnej istoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu - II. ÚS 26/1995, III. ÚS 87/2002, III. ÚS 127/2003. S tým podľa nášho názoru korešponduje sentencia ÚS SR (obsiahnutá v I. ÚS 344/2006), keď za konanie (postup) súdu, odstraňujúci právnu neistotu účastníka konania, považuje sa len taká činnosť všeobecného súdu, ktorá reálne   a   verifikovateľne   smeruje   k   právoplatnému   rozhodnutiu   vo   veci.   Dá   sa   teda vo vzťahu k tomuto „prvému procesnému kolu“ povedať, že OS Ba IV postupoval procesne neefektívne.

B. OS Ba IV - „v druhom procesnom kole“ vytýčil pojednávanie na 16. 02. 2004. Ďalšie   pojednávanie   bolo   odročené   na   neurčito;   žalobca   aj   odporca   predložili   návrhy na vypočutie   svedkov.   Výsledkom   pojednávania   15.   06.   2004   bolo   odročenie   na 21. 10. 2004. Nasledovalo odročenie na neurčito s tým, že súd ustanoví znalca (pre určenie hodnoty žalobcom vykonaných stavebných prác - rekonštrukcie bytu v majetku žalovaného B. M.). Stalo sa tak uznesením OS Ba IV č. 4 C 193/2000 z 23. 11. 2004. Znalec Ing. J. J. mal posudok vypracovať v sudcovskej lehote šesťdesiatich dní, rátaných od 11. 12. 2004. Je však faktom, že až 05. 04. 2006 súd urgoval nečinného znalca. Uznesením OS Ba IV z 27. 04. 2006 bola znalcovi dokonca uložená poriadková pokuta. Znalec vrátil spis súdu a voči uloženej pokute sa odvolal. Listom z 11. 05. 2006 súd trval na vypracovaní posudku ustanoveným znalcom.

Do istej miery je paradoxom, že dňa 13. 07. 2006 vydal OS Ba IV uznesenie o uložení poriadkovej pokuty O. N. za údajné ignorovanie znalca. Uznesenie sa stalo právoplatným. O. N. sa totiž odvolal až 21. 08. 2006 (je faktom, že tak urobil po lehote). Je otázkou, prečo súd nekomunikoval s advokátom O. N. Tento „mini-problém“ je ale v rozmere predkladanej ústavnej sťažnosti zanedbateľný. Listom z 02. 01. 2007 O. N. oznámil prvostupňovému OS Ba IV, že v tangovanom čase sa nezdržiaval vo svojom byte(...). OS Ba IV dňa 04. 01. 2007 oneskorene podané odvolanie O. N. - v súlade s princípom devolúcie - predložil KS Ba a ten uznesením č. 5 Co 3/2007 z 08. 02. 2007 odvolanie O. N. z dôvodu oneskoreného podania zamietol.   V   tomto   kontexte   chce   O.   N.   povedať,   že   on   stál   v pozícii   žalobcu,   veriteľa a žiadnym   spôsobom nemienil   spor   komplikovať,   resp.   predlžovať.   Nemal   žiadny   dôvod nespolupracovať so znalcom. Išlo len a len o „technické, poštové“ nedorozumenie. OS Ba IV dňa 13. 07. 2006 paradoxne autoremedúrou zrušil uznesenie o poriadkovej pokute nečinnému znalcovi Ing. J. J. Dňa 28. 02. 2007 Ing. J. J. oznámil OS Ba IV, že nie je spôsobilý na znaleckú činnosť. OS Ba IV uznesením z 21. 03. 2007 ustanovil nového znalca Ing. V. Š.

V tomto kontexte podčiarkujeme, že všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť aj za zabezpečenie efektívneho postupu znalca, vrátane správneho, vecného a zrozumiteľného   vymedzenia   jeho   úlohy   -   III. ÚS   111/2001,   III. ÚS   174/2002, II. ÚS 72/2003.   Ustanovenie   kvalifikovaného   znalca,   schopného   odborne   posúdiť skutočnosti   nevyhnutné   pre   jeho   rozhodnutie   je   vecou   súdu.   Jeho   „nekvalitný“   výber nemôže ísť na vrub účastníka súdneho konania - II. ÚS 167/2003. Jeden rok je dobou značne   presahujúcou   dobu   potrebnú   na   vypracovanie   znaleckého   posudku   pri   riadnom plnení si povinností súdom a tiež znalcom - III. ÚS 111/2001. K lehotám práce znalca aj - II. ÚS 10/2001, II. ÚS 17/2001, III. ÚS 12/2003, IV. ÚS 239/2003. Konkludentná akceptácia márneho plynutia lehoty na vypracovanie znaleckého posudku zo strany súdu môže ísť na ťarchu súdu pri hodnotení zbytočných prieťahov v konaní - II. ÚS 235/2002.

Čas   od   23.   11.   2004   do   21.   03.   2007   je   teda   obdobím   klasických   zbytočných prieťahov v činnosti OS Ba IV (porušovateľa 1).

V septembri 2007 OS Ba IV zistil, že B. M. (odporca v tangovanom súdnom spore) znalcovi Ing. V. Š. nesprístupnil nehnuteľnosť (inkriminovaný byt). V septembri 2007 súd predĺžil znalcovi lehotu na vypracovanie posudku a v decembri 2007 bol znalecký posudok Ing. V. Š. vypracovaný.

Listom z 07. 01. 2008 odporca vzniesol námietku voči znaleckému posudku. V marci 2008 sa odporca vyjadril k doplňujúcemu stanovisku znalca.

Dňa 02. 06. 2008 sa na pôde OS Ba IV uskutočnilo pojednávanie. Žalobca (reagujúc na   obsah   znaleckého   posudku   a   v   snahe   o   maximálnu   korektnosť   vo   vzťahu   k B. M.) čiastočne vzal žalobu späť - upravil petit. No OS Ba IV žalobu O. N. opäť a v celom rozsahu zamietol. O. N. sa pochopiteľne odvolal. Odporca sa k odvolaniu žalobcu vyjadril podaním z 18. 09. 2008. V októbri 2008 bol spis predložený z OS Ba IV nadriadenému odvolaciemu KS Ba. KS Ba vytýčil pojednávanie na 08. 12. 2009. Pojednávalo sa a KS Ba rozsudok OS Ba IV z 02. 06. 2008 zrušil a opakovane vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Aj vo vzťahu k tomuto „druhému procesnému kolu“   konštatujeme,   že OS Ba   IV neodstraňoval právnu neistotu účastníka konania. Neadekvátne hodnotil obsah znaleckého posudku   a   v   spore   postupoval   procesne   neefektívne.   Podstatu   sporu   neriešil,   ale „zamotával“.

C.   OS   Ba   IV   -   „v   treťom   procesnom   kole“   vytýčil   pojednávanie   03.   05.   2010. OS Ba IV   listom   z   26.   03.   2010   položil   žalovanému   otázku,   či   súhlasí   s   čiastočným späťvzatím žaloby tak, ako ho predložil žalobca dňa 02. 06. 2008. V apríli 2010 žalovaný vyslovil svoj súhlas s čiastočným späťvzatím návrhu zo strany žalobcu.   Potom žalobca, resp. aj jeho právny zástupca požiadali o zmenu pojednávacieho termínu a krátko na to žalobca (sťažovateľ in spe) zmenil svojho právneho zástupcu.

Na   súdom   vytýčený   termín   03.   05.   2010   sa   nikto   za   sporové   strany   nedostavil. Žalobca   ale   na   dôvody   absencie   na   svojej   strane   súd   upozornil.   Ďalšie   pojednávanie OS Ba IV vytýčil na 14. 07. 2010. Boli letné prázdniny a O. N. ľudsky i právne korektne požiadal o náhradný termín. Novým pojednávacím termínom mal byť 20. 09. 2010. Žalobca O.   N.   i   jeho   nový   právny   zástupca   sa   ustanovili.   Žalovaný   prišiel   s omeškaním;   jeho advokát   neprišiel   vôbec.   Dňa   29.11.   2010   súd   vypočul   svedkov.   Ďalej   sa   pojednávalo 16. 02. 2011.

OS   Ba   IV   až   uznesením   z   20.   09.   2010!   pripustil   čiastočné   späťvzatie   žaloby, realizované O. N. v postavení žalobcu (domina litis) ešte 02. 06. 2008.

Nakoniec sa pred OS Ba IV pojednávalo 16. 02. 2011. Súd prvej inštancie uznesením ukončil dokazovanie a dňa 08. 03. 2011 vyhlásil rozsudok. Odporcovi (B. M.) bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi (zhotoviteľovi stavebného diela) znalcom ustálenú hodnotu stavebnej činnosti.

Podaním z 23. 03. 2011 sa odporca odvolal. Dňa 09. 05. 2011 bol spis z OS Ba IV predložený na KS Ba. (...)

a) Sťažovateľ tvrdí, že OS Ba IV bol minimálne od konca r. 2004 extrémne pomalý, neusilovný.   OS   Ba   IV   pracoval   nesústredene,   nekoncepčne   a   liknavo.   Konanie porušovateľa 1   (OS   Bratislava   IV)   je   teda   masívne   poznačené   zbytočnými   prieťahmi. Je očividné, že involvovaný OS Ba IV dlhodobo a bezdôvodne nezabezpečuje procesnej strane (žalobcovi O. N., sťažovateľovi v intenciách tohto podania) ústavne garantované právo na súdu ochranu a právo na spravodlivý a súčasne primerane rýchly proces. Už sme uviedli, že spor bol iniciovaný O. N. (ako žalobcom), a to podaním z 16. 10. 2000.

Priamo sa teda natíska poukaz na záväzný právny názor Ústavného súdu SR: lehota presahujúcu   obdobie   troch   rokov   je   neakceptovateľná   na   riešenie   akejkoľvek   zložitej právnej otázky (k tomu napr. III.   ÚS 62/2006, II.   ÚS 12/2004, I. ÚS 10/2000). Dlhšie trvanie súdneho konania nemožno hodnotiť ako efektívne vedenie súdneho procesu - III. ÚS 9/2000; je nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Zdĺhavosť konania všeobecného súdu totiž v princípe predlžuje stav právnej neistoty dotknutej osoby (a tu reálne hovorí sťažovateľ aj v záujme je procesného kontrahenta) do tej miery, že sa právo na súdnu ochranu stáva iluzórnym, a je teda ohrozené vo svojej podstate.

b) Krajský súd v Bratislave (porušovateľ 2) situáciu však od júna 2011 a dodnes eskaluje   svojou   pasivitou.   Reálne   vedenie   procesu   nie   je   z   pozície   odvolacieho   KS v Bratislave (porušovateľa 2) garantované.

Pridržiavame   sa   sentencie   ÚS   SR,   že   už   jednoročné   obdobie   -   bez   vykonania akéhokoľvek procesného úkonu - je dostatočne dlhé na to, aby ho bolo možné považovať za čas,   v   ktorom   došlo   k   zbytočným   prieťahom   v   konaní   zo   strany   všeobecného   súdu   - II. ÚS 41/2000. (...)

K prieťahom v konaní a ich definičným znakom poznamenávame: Ústavný súd SR (...)   zaujal   pozíciu,   že pri   posudzovaní   otázky,   či   v   súdnom   konaní   došlo   k zbytočným prieťahom v konaní a tým aj k porušeniu základného práva (podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd 2 a čl. 6 ods. Dohovoru) bude zohľadňovať viaceré kritériá (II. ÚS 74/1997). Nimi sú prioritne tri základné kritériá:

a) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej všeobecný súd rozhoduje. Po podaní žalobného   návrhu   O.   N.   (na   prelome   r.   2000/2001)   bolo   vo   všeobecnosti   úlohou   OS Bratislava IV preskúmať podmienky konania a pripraviť vec tak, aby mohla byť primerane rýchlo rozhodnutá (§ 114 ods. 1 OSP). To sa nestalo.

ÚS SR sa už zásadne vyjadril, že skutkovo a právne zložité je napr. také konanie, ktoré si na posúdenie skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, žiada ustanovenie znalca s odbornými znalosťami - IV. ÚS 28/2005. Dĺžka súdneho konania ale musí v „rozumnej miere“   zodpovedať   faktorom,   ktoré   môžu   konanie   predlžovať   -   III.   ÚS   49/2001,   resp. II. ÚS 57/2001. Je dôležité rozlíšiť konania pomalé (ktoré trvajú dlho z dôvodu zložitosti prejednávanej   veci)   a   konania   neefektívne   (konania   so   zbytočnými   prieťahmi)   - I. ÚS 92/1997, ale aj I. ÚS 36/1999, resp. I. ÚS 37/1999.

Spor o zhotovenie diela (konkrétne opravu rodinného domu - vnímajme, že v našom prípade ide o realizačno-technický podobný problém: rekonštrukciu bytu) ÚS SR nehodnotí ako právne zložitý - III. ÚS 75/2003. Konkrétne okolnosti prípadu (napr. dohoda medzi objednávateľom   -   sťažovateľom   a   zhotoviteľom   -   žalovaným   o   vykonaní   opravy   bola uzatvorená ústne, pričom jej obsah bol medzi účastníkmi sporný) môžu svedčiť o určitej skutkovej - faktickej zložitosti kauzy. Zisťovanie obsahu uvedenej dohody, vrátane rozsahu a povahy záväzkov zhotoviteľa, a tým aj rozsahu jeho prípadnej zodpovednosti za vady vykonaných   opráv   si   vyžaduje   rozsiahlejšie   dokazovanie   (výsluch   viacerých   svedkov, zabezpečovanie   nepriamych   listinných   dôkazov   o   rozsahu   a   povahe   vykonaných   prác). Zisťovanie kvality vykonaných prác a existencia prípadných vád vyžaduje napr. aj znalecké dokazovanie. Skutkovo a právne zložité by bolo iba také konanie, ktoré si na hodnotenie skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, vyžiadalo ustanovenie znalca s osobitnými odbornými   znalosťami,   resp.   spoluprácu   takto vysoko kvalifikovaného,   špecializovaného znalca s inými odborníkmi (konzultantmi) - parafrázujeme Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 28/2005 z 30. 03. 2005.

Dnešná úloha odvolacieho súdu je potom priam simplexná. Nevidíme na úrovni OS Ba   IV   ani   na úrovni KS v Bratislave   žiadny moment   osobitnej právnej alebo faktickej zložitosti predmetnej kauzy.

b) Druhým základným kritériom je správanie účastníkov súdneho konania (presnejšie povedané   skúmanie   či   správanie   sťažovateľa   v   predmetnej   veci   podstatným   spôsobom neprispelo k predĺženiu predmetného konania): tvrdíme, že pre reálny a efektívny postup oboch involvovaných všeobecných súdov (in concreto OS Ba IV a KS v Bratislave) nemohol sťažovateľ nič viac urobiť.

c) Tretím kritériom je postup oboch involvovaných všeobecných súdov - teda OS Ba IV a KS v Bratislave. Tvrdíme, že prvostupňový súd bol vo svojej činnosti mimoriadne nepružný   a   procesné   neefektívny.   Situáciu   dnes   stupňuje   pasivita   KS   v   Bratislave   – v predkladanej ústavnej sťažnosti sa v súvislosti s protiústavnosťou práce KS v Bratislave opierame   o   sentenciu   ÚS   SR   že   už   jednoročné   obdobie   bez   vykonania   akéhokoľvek procesného úkonu je dostatočne dlhé na to, aby ho bolo možné považovať za čas, v ktorom došlo   k   zbytočným   prieťahom   v   konaní   zo   strany   všeobecného   súdu   -   II.   ÚS   41/2000. Ak dnes   KS   Ba   už   o   odvolaní   sťažovateľa   reálne   konal   -   i   tak   by   vykonanie   takého procesného úkonu až po jednom roku a deviatich mesiacoch nečinnosti bolo nutné tiež považovať   za   zbytočný   prieťah,   ktorým   bolo   porušené   základné   právo   sťažovateľa   - I. ÚS 32/2001 a I. ÚS 33/2001.

Je faktom, že KS v Bratislave je od júna 2011 dodnes nečinný. Stav právnej neistoty žalobcu (sťažovateľa O. N.) tak pretrváva viac ako dvanásť rokov. OS BA IV a KS Ba neposkytujú sťažovateľovi súdnu ochranu a nie je nimi zabezpečený spravodlivý proces. (...) Tvrdíme, že z vyššie uvedených skutočností sa dá vyvodiť záver o priamej spojitosti porušenia práv základných práv sťažovateľa O. N. s ústavne fixovanými požiadavkami na súdnu ochranu a spravodlivý proces. (...) Protiústavným postupom porušovateľov OS Ba IV a KS   v   Bratislave   došlo   a   dochádza   k porušeniu   základného   práva   sťažovateľa   na prerokovanie veci v súdnom konaní bez zbytočných prieťahov. Konkrétne porušovatelia svojím postupom porušili čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, keď bez zjavných príčin a najmä vzhľadom na charakter prejednávanej veci, svojou neefektívnou procesnou prácou a   protrahovanou   nečinnosťou   spôsobovali   a   stále   spôsobujú   sťažovateľovi   mimoriadne ťažkosti.   Predmetný   spor   zo skutkového,   ani   z   právneho   hľadiska   nevykazuje   črty mimoriadnej náročnosti a právnej zložitosti - ba dá sa povedať, že v činnosti justície je obvyklý; „procesná technológia“ konaní o zaplatenie ceny zhotoveného a odovzdaného stavebného diela je a musí byť všeobecným súdom dostatočne známa a rutinná. (...) Pre výraznú intenzitu zásahu do ústavou garantovaného práva sťažovateľa na súdnu ochranu a spravodlivý a fakt, že spor sa celkovo vedie už trinásty rok žiada sťažovateľ, aby mu bolo priznané finančné zadosťučinenie vo výške 12.000,- €(...)»

Dňa 7. októbra 2013 sťažovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne sťažnosť doplnil a spresnil takto:

„(...) v predmetnej veci sme chybne oznámili, že súvzťažný spis KS v Bratislave má sp.   zn.   11   Co   241/2011.   Ukázalo   sa,   že   ide   o náš   omyl,   resp.   chybu   pri   písomnom vyhotovovaní   ústavnej   sťažnosti,   za   čo   sa   ospravedlňujeme.   E-mailovú   správu   KS v Bratislave v tomto zmysle prikladáme. Je teda zrejmé, že odvolacie konanie vo vzťahu k prvostupňovému   rozsudku   OS   BA   IV   č. 4 C 193/2000   je   aktuálne   na   KS   v   Bratislave evidované pod č. 5 Co 193/2011. Reálny procesný postup však zaznamenať nemožno. Vzhľadom na uvedené predkladáme upravené znenie Nálezu, ktorý žiadame, aby po náležitom zistení skutkového stavu vydal Ústavný súd :

1. Okresný súd Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn.: 4 C 193/2000 porušil právo O. N., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.: 5 Co 193/2011 porušil právo O. N., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

3. Krajskému súdu v Bratislave sa v konaní vedenom pod sp. zn.: 5 Co 193/2011 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

4. O. N.(...) sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 10.000,- €(...), ktoré   je   povinný   zaplatiť   Okresný   súd   Bratislava   IV   a   vo   výške   2.000,-   €(...),   ktoré   je povinný   zaplatiť   Krajský   súd   v   Bratislave,   každý   povinný   súd   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

5.   Okresný   súd   Bratislava   IV   a   Krajský   súd   v   Bratislave   sú   povinné   spoločne a nerozdielne   uhradiť   O.   N.(...)   trovy   konania,   tak   ako   budú   vyčíslené   v písomnom vyhotovení nálezu do 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Jany Fridrichovej(...).“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr. 3400/2013 z 12. marca 2014 a krajský súd zastúpený jeho predsedom, listom sp. zn. Spr. 3374/2013 z 21. októbra 2013.

2.1 Predsedníčka okresného súdu uviedla tieto relevantné skutočnosti:„v intenciách Vášho listu zo dňa 04. marca 2014, č. k. II. ÚS 367/2013-36 Vám k sťažnosti O. N., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 4C 193/2000 a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Co 241/2011, oznamujem, že spis   tunajšieho   súdu   sp.   zn.   4C   193/2000   doposiaľ   nebol   vrátený   z   Krajského   súdu v Bratislave, kde sa nachádza od 06. 05. 2011 za účelom konania a rozhodnutia o podanom odvolaní.

Vzhľadom   na   uvedené,   nemôžeme   Vašu   žiadosť   o   zaslanie   vyjadrenia   spolu   so spisom vybaviť v stanovenej lehote.

Zároveň súhlasíme, aby ústavný súd podľa § 30 ods.   2 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácií Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním, a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti. (...)“

2.2 Predseda krajského súdu uviedol tieto relevantné skutočnosti:

„(...) Lustráciou spisov v súdnom manažmente na Krajskom súde v Bratislave som zistil, že pod spisovou značkou 11Co 241/2011 nie je vedené žiadne konanie na tunajšom súde. Vec vedená na Okresnom súde Bratislava IV pod spisovou značkou 4C 193/2000 napadla na Krajský súd dňa 09. 05. 2011 z dôvodu podania odvolania žalovaného a bola jej pridelená spisová značka 5Co 193/2011.

Prípisom zo dňa 21. 08. 2013 som požiadal JUDr. Juraja Považana, predsedu senátu Krajského   súdu   v   Bratislave,   o   vyjadrenie   k   sťažnosti   vo   veci   sp.   zn.   5Co 193/2011, z dôvodu čerpania dovolenky na zotavenie a vysokej pracovnej zaťaženosti mi požadované vyjadrenie predložil dňa 17. 10. 2013.

Vo svojom vyjadrení menovaný predseda senátu uviedol, že predmetná vec napadla na Krajský súd v Bratislave dňa 09. 05. 2011 do senátu 5Co zákonnej sudkyni JUDr. Elene Ďuranovej a bola jej pridelená sp. zn. 5Co 193/2011.

JUDr.   Elena   Ďuranová   prerušila   výkon   funkcie   sudcu   z   dôvodu   odchodu   do starobného dôchodku podľa ustanovenia § 24 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov ku dňu 31. 12. 2012 následne po tom, čo čerpala riadnu dovolenku na zotavenie v čase od 02. 11. 2012 do 21. 12. 2012 (celkom 36 pracovných dní).   Ku dňu nápadu predmetnej veci mala menovaná sudkyňa množstvo nevybavených vecí v celkovom počte 225. Senát 5Co nebol plne obsadený do 28. 02.   2013.   Od   01.   03.   2013   bola   do   senátu   5Co   dočasne   pridelená   JUDr.   Blanka Malichová s množstvom nevybavených vecí 222.

Postup odvolacieho súdu pri prejednaní bol a je ovplyvnený objektívnym stavom súdnych oddelení 5Co, 5CoPr, 5CoD so zreteľom na 4-mesačné neúplné obsadenie senátu, zaťaženosť   senátu   a   množstvo   napadnutých   vecí   pridelených   na   vybavenie   do   senátov vybavovaných podľa poradia ich nápadu, okrem súdnych konaní, ktoré majú prebehnúť s osobitnou,   resp.   výnimočnou   rýchlosťou   (výživné,   pracovné   veci,   predbežné   opatrenia a pod.)   tak,   ako   je   to   stanovené   rozhodovacou   praxou   štrasburských   orgánov   ochrany práva a rozvrhom práce Krajského súdu v Bratislave, pričom tieto skutočnosti majú nemalý vplyv na rýchlosť konania v predmetnej veci a sú objektívnym dôvodom neprimeranej dĺžky súdneho konania.

Súčasne Vám oznamujem, že Krajský súd v Bratislave podľa ustanovenia § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácií Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, netrvá na ústnom prerokovaní veci pred Ústavným súdom SR. (...)“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 4 C 193/2000 a tento postup krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 193/2011:

Dňa 23. októbra 2000 podal sťažovateľ na okresnom súde proti B. M. (ďalej len „odporca“) žalobný návrh „o zaplatenie 88.967,- Sk s prísl.“ (z titulu uzavretej zmluvy o vykonaní   stavebných   prác   –   rekonštrukcie   bytu),   pričom   navrhol   vydanie   platobného rozkazu.

Dňa 13. decembra 2000 okresný súd vyzval odporcu, aby sa vyjadril k žalobnému návrhu.

Dňa 8. februára 2001 sa odporca vyjadril k žalobnému návrhu.Dňa 26. februára 2001 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 29. marec 2001. Dňa 29. marca 2001 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito na účely dokazovania.

Dňa 30. marca 2001 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 5. jún 2001.Dňa   5.   júna   2001   sa   uskutočnilo   vo   veci   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   na 11. september   2001.   Okresný   súd   uznesením   č.   k.   4   C   193/2000-45   uložil   svedkovi poriadkovú pokutu, pretože sa bez ospravedlnenia nedostavil na pojednávanie.

Dňa 11. septembra 2001 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito na účely dokazovania. Svedkovi, ktorý sa na opakované predvolanie dostavil na okresný súd, bola poriadková pokuta odpustená.

Dňa 19. novembra 2001 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 14. február 2002.Dňa 14. februára 2002 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 19. február 2002.

Dňa 19. februára 2002 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom okresný súd rozsudkom č. k. 4 C 193/2000-70 návrh zamietol.

Dňa 23. mája 2002 bol rozsudok písomne vyhotovený. Dňa 13. júna 2002 sťažovateľ podal odvolanie proti rozsudku okresného súdu č. k. 4 C 193/2000-70.

Dňa 12. júla 2002 bol sťažovateľ vyzvaný, aby uhradil súdne poplatky za podané odvolanie, a odporca, aby sa vyjadril k odvolaniu.

Dňa 26. júla 2002 sa odporca vyjadril k odvolaniu.Dňa   19.   decembra   2002   bol   spis   predložený   krajskému   súdu,   aby   rozhodol o odvolaní sťažovateľa. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 10 Co 251/02.

Dňa 16. januára 2003 bolo vo veci nariadené pojednávanie pred odvolacím súdom na 12. marec 2003.

Dňa 12. marca 2003 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom krajský súd uznesením č. k. 10 Co 251/02-87 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Dňa 19. augusta 2003 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa   27.   augusta   2003   bolo   rozhodnutie   krajského   súdu   doručené   účastníkom konania.

Dňa 8. októbra 2003 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 10. február 2004, tento termín však bol preročený na 16. február 2004.

Dňa 16. februára 2004 bolo pojednávanie odročené na neurčito s tým, že účastníci budú navrhovať svedkov.

Dňa 25.   februára   2004 odporca   a 29.   marca   2004 sťažovateľ   navrhol   vykonanie dôkazov.

Dňa 30. marca 2004 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 15. jún 2004.Dňa 15. júna 2004 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 21. október 2004.

Dňa 21. októbra 2004 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že bude nariadené znalecké dokazovanie z odboru stavebníctva.

Dňa 23. novembra 2004 okresný súd uznesením č. k. 4 C 193/2000-113 nariadil vo veci znalecké dokazovanie, pričom na vypracovanie znaleckého posudku určil 60 dní. (Znalec prevzal uvedené uznesenie 30. decembra 2004.)

Dňa   10.   marca   2005   znalec   požiadal   okresný   súd   o predĺženie   lehoty   na vypracovanie znaleckého posudku.

Dňa 12. apríla 2005 bol spis zapožičaný znalcovi. Dňa 5. apríla 2006 okresný súd vyzval znalca na vrátenie spisu.Dňa 27. apríla 2006 okresný súd uznesením č. k. 4 C 193/2000-127 uložil súdnemu znalcovi poriadkovú pokutu 25 000 Sk v zásade preto, že nedodržal lehotu na vypracovanie znaleckého   posudku.   V rovnaký   deň   súd   vyzval   znalca   na vrátenie   spisu   pod   hrozbou uloženia ďalšej poriadkovej pokuty.

Dňa 9. mája 2006 znalec vrátil predmetný spis okresnému súdu a podal odvolanie proti uzneseniu č. k. 4 C 193/2000-127.

Dňa   13.   júla   2006   okresný   súd   uznesením   č.   k.   4   C   193/2000-145   uložil sťažovateľovi poriadkovú pokutu 5 000 Sk v zásade preto, že nespolupracoval so znalcom. Dňa   13.   júla   2006   okresný   súd   uznesením   č.   k.   4   C   193/2000-147   zrušil   svoje uznesenie č. k. 4 C 193/2000-127.

Dňa 18. augusta 2006 bol spis zaslaný znalcovi.Dňa 21. augusta 2006 sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu č. k. 4 C 193/2000-145.Dňa 2. októbra 2006 znalec požiadal o zrušenie uznesenia, ktorým bol ustanovený na vypracovanie   znaleckého   posudku,   pretože „nemám   potrebné   doklady   a neviem   si   ich zadovážiť“.

Dňa 28. novembra 2006 bol znalec telefonicky požiadaný o vrátenie spisu.Dňa 7. decembra 2006 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 12. decembra 2006 okresný súd vyzval sťažovateľa aby oznámil, či sa v dňoch 21. júla 2006 – 24. júla 2006 zdržiaval v mieste svojho bydliska.

Dňa 2. januára 2007 sťažovateľ okresnému súdu oznámil, že v uvedenom období sa vo svojom byte nezdržiaval, lebo ho maľovali.

Dňa 4. januára 2007 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o odvolaní proti uzneseniu č. k. 4 C 193/2000-145. Vec bola na krajskom súde zaevidovaná pod sp. zn. 5 Co 3/07.

Dňa 8. februára 2007 krajský súd odvolanie sťažovateľa odmietol.Dňa 9. februára 2007 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 16. februára 2007 okresný súd vyzval sťažovateľa na spoluprácu so znalcom a znalca vyzval, aby v lehote 30 dní vypracoval znalecký posudok.

Dňa   1.   marca   2007   znalec   navrhol   okresnému   súdu   zrušenie   uznesenia,   pretože ukončil pôsobenie v odvetví odhadu hodnoty stavebných prác.

Dňa 21. marca 2007 okresný súd uznesením č. k. 4 C 193/2000-172 zmenil svoje uznesenie č. k. 4 C 193/2000-113 a ustanovil vo veci nového znalca Ing. V. Š.

Dňa 17. mája 2007 bol spis doručený znalcovi.Dňa 13. augusta 2007 nový znalec okresnému súdu oznámil, že nemôže vykonať ohliadku, pretože odporca   nemá vedomosti   o zmene znalca. Znalec Ing.   V. Š. požiadal o nový termín spracovania posudku.

Dňa   11.   septembra   2007   okresný   súd   predĺžil   znalcovi   lehotu   na   vyhotovenie znaleckého posudku o 30 dní. V rovnaký deň vyzval odporcu a jeho právneho zástupcu, aby s novým znalcom spolupracovali, pod hrozbou poriadkovej pokuty.

Dňa 21. septembra 2007 právny zástupca odporcu reagoval na výzvu okresného súdu tak, že jeho klient bol znalcom telefonicky oslovený až v druhej polovici augusta, hoci bol v marci ustanovený, a že jeho klient bude súčinnostný.

Dňa 12.   decembra   2007   znalec Ing.   V.   Š.   doručil   okresnému   súdu   vypracovaný znalecký posudok.

Dňa 17. decembra 2007 bol znalecký posudok zaslaný účastníkom konania, aby sa k nemu vyjadrili.

Dňa 10. januára 2008 odporca podal svoje písomné námietky k znaleckému posudku.Dňa 28. januára 2008 boli písomné námietky odporcu   voči znaleckému posudku zaslané znalcovi na vyjadrenie.

Dňa 14. februára 2008 znalec písomne reagoval na námietky odporcu.Dňa   28.   februára   2008   okresný   súd   uznesením   č.   k.   4   C   193/2000-218   priznal znalcovi odmenu za vypracovanie znaleckého posudku.

Dňa 28. februára 2008 okresný súd zaslal odporcovi stanovisko znalca na vyjadrenie.Dňa 18. marca 2008 sa odporca vyjadril k stanovisku znalca.Dňa 31. marca 2008 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 2. jún 2008.Dňa   2.   júna   2008   sa   uskutočnilo   vo   veci   pojednávanie,   na   ktorom   okresný   súd rozsudkom č. k. 4 C 193/2000-229 návrh sťažovateľa zamietol.

Dňa 19. augusta 2008 sťažovateľ podal proti uvedenému rozsudku odvolanie.Dňa   4.   septembra   2008   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa   na   zaplatenie   súdneho poplatku za odvolanie a zaslal odporcovi kópiu odvolania na vyjadrenie.

Dňa 18. septembra 2008 sa odporca vyjadril k odvolaniu sťažovateľa.Dňa   22.   októbra   2008   bol   spis   predložený   krajskému   súdu,   aby   rozhodol o predmetnom odvolaní. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 5 Co 262/08.

Dňa   22.   septembra   2009   bolo   vo   veci   nariadené   pojednávanie   o odvolaní   na 8. december 2009.

Dňa 8. decembra 2009 sa uskutočnilo vo veci odvolacie pojednávanie, na ktorom krajský súd uznesením č. k. 5 Co 262/08-259 zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Dňa 14. januára 2010 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa   19.   januára   2010   bolo   uvedené   uznesenie   krajského   súdu   doručované účastníkom konania.

Dňa 12. februára 2010 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 3. máj 2010.Dňa 26. marca 2010 okresný súd vyzval odporcu, aby sa vyjadril k tomu, či súhlasí s čiastočným späťvzatím návrhu.

Dňa 23. apríla 2010 odporca reagoval na uvedenú výzvu okresného súdu.Dňa   30.   apríla   2010   sťažovateľ   a 3.   mája   2010   odporca   požiadali   okresný   súd o odročenie nariadeného pojednávania.

Dňa 3. mája 2010 bolo pojednávanie odročené na 14. júl 2010.Dňa   13.   júla   2010   sťažovateľ   požiadal   okresný   súd   o odročenie   nariadeného pojednávania.

Dňa 14. júla 2010 bolo pojednávanie odročené na 20. september 2010.

Dňa 20. septembra 2010 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 29. november 2010. Okresný súd uznesením č. k. 4 C 193/2000-298 súdne konanie v časti zastavil.

Dňa 29. novembra 2010 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 16. február 2011.

Dňa 16. februára 2011 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 8. marec 2011 na účely vyhlásenia rozsudku.

Dňa 8. marca 2011 bol vo veci vyhlásený rozsudok č. k. 4 C 193/2000-317.Dňa 23. marca 2011 odporca podal proti uvedenému rozsudku odvolanie.Dňa 30. marca 2011 okresný súd vyzval odporcu na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie a zaslal sťažovateľovi kópiu odvolania na vyjadrenie.

Dňa 28. apríla 2011 sa sťažovateľ vyjadril k odvolaniu odporcu.Dňa 9. mája 2011 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o predmetnom odvolaní. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 5 Co 193/2011.

Dňa   6.   decembra   2012   sťažovateľ   podal   na   krajskom   súde   písomné   stanovisko vo vzťahu k odvolaniu odporcu.

Dňa 4. marca 2013 bol na krajskom súde spísaný úradný záznam o tom, že právny zástupca sťažovateľa nahliadol do spisu.

Dňa   24.   apríla   2013   sťažovateľ   podal   na   krajskom   súde   písomné   stanovisko   vo vzťahu k odvolaniu odporcu.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v konaní   o „zaplatenie   88.967,-Sk   s prísl.“ (z titulu   uzavretej   zmluvy   o vykonaní stavebných   prác   –   rekonštrukcie   bytu) vedenom   pod   sp.   zn.   4   C   193/2000   a postupom krajského   súdu   v odvolacom   konaní   vedenom   pod   sp. zn.   5   Co   193/2011   dochádza k porušovaniu   základného   práva   sťažovateľa   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.  

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov(...)

Ústavný   súd   vo   svojej   rozhodovacej   činnosti   konštantne   vychádza   z názoru,   že účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,   v ktorej   sa   nachádza osoba domáhajúca sa   rozhodnutia   štátneho orgánu   (napr. II. ÚS 26/95).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie v napadnutom konaní bolo po skutkovej stránke nepochybne zložitejšie, pretože skutkové posúdenie veci si vyžadovalo nariadenie znaleckého dokazovania. Po právnej stránke však danú vec možno považovať za štandardnú, nijako sa nevymykajúcu bežnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej veci, treba poukázať predovšetkým na to, že, ako to z chronológie úkonov vykonaných v napadnutom   konaní   vyplýva   (pozri   bod   II   tohto   nálezu),   k predĺženiu   napadnutého konania prispel aj samotný sťažovateľ najmä tým, že v určitom štádiu napadnutého konania pred okresným súdom nespolupracoval so znalcom. Sťažovateľ síce vo vzťahu k tomuto tvrdeniu   poskytuje   ospravedlňujúce   vysvetlenie,   avšak   okresný   súd   mu   právoplatným uznesením   č.   k.   4   C 193/2000-145   uložil   poriadkovú   pokutu   preto,   že nespolupracoval so znalcom. Na uvedené správanie sťažovateľa nemohol teda ústavný súd neprihliadnuť pri úvahe o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal

a) postupom okresného súdu a predovšetkým poukazuje na to, že občianske súdne konanie, ktoré trvá tak dlho, ako to je v danej veci, teda viac ako 10 rokov (od 23. októbra 2000 do 9. mája 2011), možno už len na základe posúdenia tohto neprimeraného obdobia považovať za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v čl. 48 ods. 2 ústavy (aj keď spis bol v uvedenom období cca 12 mesiacov na odvolacom súde). Takáto zdĺhavosť konania totiž v princípe predlžuje stav právnej neistoty dotknutej osoby do tej miery, že sa jej právo na   súdnu   ochranu   stáva   iluzórnym,   a teda   ho   ohrozuje   vo   svojej   podstate   (m.   m. I. ÚS 66/03).

Ústavný   súd   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   tiež pripomína,   že   nielen nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže zapríčiniť   porušenie   ústavou   zaručeného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09).

Ústavný súd konštatuje, že okresný súd bol v danej veci opakovane a krátkodobo absolútne nečinný, a to konkrétne od 26. júla 2002 do 19. decembra 2002 (päť mesiacov) a tiež   vôbec   nemožno   považovať   za   efektívny   postup   v napadnutom   konaní,   že   takmer poldruha roka trvalo (od 12. apríla 2005 do 2. októbra 2006), kým okresný súd získal od nečinného znalca späť súdny spis, pričom poriadkovú pokutu mu uložil až po jednom roku. Taktiež   po   ustanovení   iného   znalca   okresný   súd   opomenul   o tom   včas   upovedomiť sťažovateľa, v dôsledku čoho došlo opäť k oddialeniu vyhotovenia znaleckého posudku. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu pritom okresný súd v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť aj za zabezpečenie efektívneho postupu znalca (napr. III. ÚS 174/02, II. ÚS 72/03). Na okresnom súde teda minimálne dva roky nebol vykonaný žiadny, alebo žiadny   efektívny   úkon   smerujúci   k odstráneniu   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   sťažovateľ počas napadnutého súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom   článku   ústavy   (pozri   napr.   I.   ÚS   41/02).   K uvedenej   nečinnosti,   a teda k zbytočným   prieťahom   pritom   nedošlo   v dôsledku   zložitosti   a iba   čiastočne   v dôsledku správania účastníkov, ale predovšetkým v dôsledku postupu okresného súdu. Ústava pritom v   čl.   48   ods.   2   zaväzuje   predovšetkým   súdy   ako   garantov   spravodlivosti,   aby   prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci – a teda vykonanie spravodlivosti – bez zbytočných prieťahov.

b)   Postupom krajského   súdu došlo   v napadnutom   konaní   taktiež   k zbytočným prieťahom v konaní, pretože krajský súd vo veci vedenej pod sp. zn. 5 Co 193/2011 od 9. mája   2011   až   do   podania   tejto   ústavnej   sťažnosti   nevykonal   žiadny   úkon   smerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ počas napadnutého súdneho konania nachádza,   pričom   k uvedenej   nečinnosti,   a teda   k zbytočným   prieťahom   pritom   nedošlo v dôsledku zložitosti veci alebo v dôsledku správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu krajského súdu. Na skutočnosť uvedenú predsedom krajského súdu, že „postup odvolacieho   súdu   pri   prejednaní   bol   a je   ovplyvnený   objektívnym   stavom   súdnych oddelení“,   čo   znamená ich   neúmernú zaťaženosť,   ani v okolnostiach   danej   veci   nebolo možné prihliadať, tieto argumenty nebolo možné akceptovať. Ústavný súd už v podobných súvislostiach   viackrát   vyslovil   (pozri   napr.   I. ÚS 23/03   a   v   ňom   cit.   predchádzajúcu judikatúru   ústavného   súdu),   že   nedostatočné   personálne   obsadenie   súdu   a nadmerné množstvo   vecí,   v   ktorých   sa   musí   zabezpečiť   súdne   konanie,   by   mohlo   len   dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. Ako to už bolo uvedené, ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci   –   a   teda   vykonanie   spravodlivosti   –   bez   zbytočných   prieťahov.   I   keď   nie   všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03). Okrem uvedeného ústavný súd opakovane zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované ako objektívne vo vyjadrení krajského súdu (I. ÚS 6/06).

Vzhľadom   na uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu (pretože vec sa nachádza t. č. na odvolacom súde) podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ   pre „výraznú   intenzitu   zásahu   do   ústavou   garantovaného   práva(...) na súdnu ochranu a spravodlivý a fakt, že spor sa celkovo vedie už trinásty rok žiada(...), aby mu bolo priznané finančné zadosťučinenie vo výške 12.000,- €“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za   odôvodnené   priznať   mu   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa   citovaného   ustanovenia zákona   o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti,   s   prihliadnutím   na   všetky okolnosti   zisteného   porušenia   práv   sťažovateľa,   najmä   na   neobyčajne   dlhé   trvanie preskúmavaných konaní (takmer 14 rokov) považuje za primerané vo vzťahu k okresnému súdu vo výške 2 500 € a vo vzťahu ku krajskému súdu vo výške 1 500 €. Ústavný súd pritom   v určitej   miere   prihliadol   aj   na   nesúčinnosť   sťažovateľa   so   znalcom,   ako   aj   na povahu veci (výšku istiny predmetu konania).

Podľa   §   56   ods.   5   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 26. februára 2013 a podanie sťažnosti   z 5. marca 2013).   Za   dva   úkony vykonané v roku   2013   patrí odmena   dvakrát po 130,16   €   a dvakrát   režijný   paušál   po   7,81   €,   preto   trovy   právneho   zastúpenia   pre sťažovateľa by predstavovali sumu 275,94 € v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov,   pričom   k   uvedenej   sume   bolo   treba pripočítať   20   %   DPH,   teda   sumu   55,18   €,   t. j.   trovy   právneho   zastúpenia   sťažovateľa predstavujú celkove sumu 331,12 €.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. júla 2014