znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 367/06-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. marca 2007 v senáte zloženom   z   predsedu   Jána   Auxta   a   zo   sudcov   Ľubomíra   Dobríka   a Rudolfa   Tkáčika prerokoval   sťažnosť R.   S.   -   B.,   B.,   zastúpeného   advokátkou   JUDr.   M.   Č,   B.,   vo   veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Bratislava   III   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn.   29 Cb 14/05   (pôvodne   pod   sp. zn. 42 Rob 1347/04) a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo R. S. - B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   29 Cb 14/05   (pôvodne   pod sp. zn.   42 Rob 1347/04) p o r u š e n é b o l o.

2. R. S. - B. n e p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie.

3. Okresný súd Bratislava III j e   p o v i n n ý   uhradiť R. S. - B. trovy konania v sume 5 788 Sk (slovom päťtisícsedemstoosemdesiatosem slovenských korún) do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu na účet jeho právnej zástupkyne advokátky JUDr. M. Č., B.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. II. ÚS 367/06-16 z 8. novembra 2006 prijal na ďalšie konanie sťažnosť R. S. - B. (ďalej len „sťažovateľ“) podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení neskorších   predpisov   (ďalej len „zákon   o ústavnom   súde“),   ktorou namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 29 Cb 14/05 (pôvodne pod sp. zn. 42 Rob 1347/04).

Na základe výzvy ústavného súdu zo 14. novembra 2006 okresný súd vo svojom vyjadrení k prijatej sťažnosti sp. zn. Spr 3951/2006 z 12. januára 2007 k priebehu konania okrem iného uviedol:

„V   nadväznosti   na   Váš   list   zo   dňa   14. 11. 2006,   II. ÚS 367/06   vo   veci   prijatia sťažnosti R. S. - B. vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 29 Cb 14/05 Vám v prílohe   zasielam   vyjadrenie   zákonnej   sudkyne,   ktoré   si osvojujem   ako   vyjadrenie   svoje vlastné.   Poukazujem   na   to,   že   sťažovateľ   podal   ústavnú   sťažnosť   dňa   2. 8. 2006,   ktorú doručil   ústavnému   súdu   dňa   8. 8. 2006,   pričom   dňa 8. 8. 2006   bolo   vo   veci   meritórne rozhodnuté rozsudkom, ktorý nadobudol i právoplatnosť.

Vzhľadom na priebeh konania a objektívny prieťah konania, ktorý nastal v priebehu druhého polroka 2005 a prvého polroka 2006 a ktorý bol vyvolaný jednak sťahovaním Okresného súdu Bratislava III a jednak práceneschopnosťou sudkyne, podľa môjho názoru nemožno konštatovať, že v tomto konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Súd vo veci bezprostredne konal po podaní návrhu, kedy už dňa 20. 10. 2004 bol vo   veci   vydaný   platobný   rozkaz,   ktorý   sa   nepodarilo   správoplatniť   iba   z   dôvodu nemožnosti   doručenia   do   vlastných   rúk   odporcovi.   Následne   po   vytýčení   termínu pojednávania bola vec rozhodnutá na prvom pojednávaní. (...)

Vyjadrenie zákonnej sudkyne JUDr. I. N. k ústavnej sťažnosti sťažovateľa R. S. - B., vedenej na OS Bratislava III pod č. Spr. 3951/06 (k č. II. ÚS 367/2006)

V právnej veci sťažovateľa bol podaný dňa 22. 9. 2004 návrh na začatie konania o uloženie povinnosti odporcovi R. s. r. o. na plnenie – úhradu splatných faktúr za dodávku a montáž klimatizačných zariadení vo výške 110.415,50 Sk s príslušenstvom.

Zákonným sudcom v predmetnej veci som sa stala dňom 2. 2. 2005, po prevode veci z oddelenia 42 Rob 1347/04.

Vo veci som vykonala nasledovné úkony:

- 9. 2. 2005 zisťovanie zmeny sídla odporcu, prípadne vedenia konania o zápis zmeny sídla odporcu v obchodnom registri vedenom OS Bratislava I, dopyt aj cestou príslušného obvodného úradu v Bratislave, odbor živnostenského podnikania,

- 27. 4. 2006 nariadenie termínu pojednávania na deň 8. 8. 2006,

- 8. 8. 2006 meritórne prejednanie veci na pojednávaní a rozhodnutie vo veci samej, Dňom 29. 11. 2006 je vec právoplatne skončená. Skutkové ani právne nešlo o zložitú vec. Prekážky postupu súdu podľa § 107 a nasl. O. s. p. v konaní neboli zistené. Vo veci bolo potrebné vykonať šetrenie možnej zmeny sídla odporcu, vzhľadom na zrušenie vo veci vydaného platobného rozkazu č. k.: 42 Rob 1347/04-25 zo dňa 20. 10. 2004, ktorému predchádzala výzva na upresnenie petitu návrhu zo dňa 27. 9. 2004 a výzva na zaplatenie súdneho poplatku zo dňa 27. 9. 2004, ktorý bol zaplatený 18. 10. 2004, a to uznesením zo dňa 29. 11. 2004 pod. č. k.: 42 Rob 1347/04-31 z dôvodu nedoručiteľnosti platobného rozkazu odporcovi do vlastných rúk, tak aby bolo možné v budúcnosti aplikovať ustanovenie § 48 ods. 2 O. s. p.

Prieťahy   zo   strany   sťažovateľa   v konaní   spočívali   len   v nezaplatení   poplatku splatného   podaním   návrhu   na   súd   a nepresnosti   počiatku   omeškania   s úhradou príslušenstva žalovanej pohľadávky.

Prieťahy zo strany súdu boli v čase:

- v priebehu druhého polroka roku 2005, zapríčinené sťahovaním agendy pracoviska OS Bratislava III v Pezinku do sídla OS Bratislava III v Bratislave,

- v druhom polroku 2005 a v prvom polroku 2006 práceneschopnosťou zákonného sudcu (12 dní v 10/2005, 13 dní v 11/2005, 5 dní v 1/2006, 12 dní v 2/2006, 23 dní v 3/2006, 5 dní v 4/2006) aj čerpania zákonnej dovolenky v čase od 16. 1. - 9. 2. 2006 a 2. 5. - 2. 6. 2006. V čase   od   rozhodnutia   veci,   resp.   predloženia   písomného   vyhotovenia   rozsudku spisovej   kancelárii   na   opis   a expedíciu,   mi   nebol   spis   predložený   po   uplynutí   lehoty na odvolanie,   ale   až   v súvislosti   s vyjadrením   sa   k predmetnej   ústavnej   sťažnosti dňa 8. 12. 2006.“

Obsah spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedené vo vyjadrení okresného súdu, a preto ich ústavný súd považuje za preukázané.

Navyše ústavný súd zistil, že okresný súd 27. septembra 2004 vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku a doplnenie podania o náležitosti uvedené v § 42 ods. 3 a § 79   ods.   1   a 2   Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   aj   „OSP“).   Súdny   poplatok sťažovateľ uhradil 14. októbra 2004 a toho istého dňa doplnil aj svoje podanie.

Dňa 20. októbra 2004 okresný súd vydal platobný rozkaz, ktorý zrušil 29. novembra 2004, pretože sa ho nepodarilo doručiť žalovanému (§ 173 OSP).

Dňa 27. januára 2005 bol spis sp. zn. 42 Rob 1347/04 prevedený do registra Cb.

Právna   zástupkyňa   sťažovateľa   k vyjadreniu   okresného   súdu   zaujala   stanovisko podaním z 26. januára 2007, ktoré bolo doručené ústavnému súdu 30. januára 2007.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v   danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 29 Cb 14/05 dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Sťažnosť na konanie v tejto veci pôvodne prijímal II. senát ústavného súdu. Pretože od 28. februára 2007 v súlade s rozvrhom práce na tento rok sa sudca spravodajca Ján Auxt stal predsedom III. senátu ústavného súdu, veci, v ktorých je sudcom spravodajcom Ján Auxt, sa prerokúvajú v III. senáte ústavného súdu. Z tohto dôvodu sa táto vec prerokovala a rozhodla vo veci samej v zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto nálezu.

II.

Sťažovateľ sa sťažnosťou   domáhal vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria   považuje   ústavný   súd   aj   povahu   prerokúvanej   veci.   Podľa   rovnakých   kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Predmetom   konania, v ktorom   sťažovateľ   namieta   zbytočné   prieťahy,   je   návrh na zaplatenie peňažnej sumy s príslušenstvom   za nezaplatenie faktúry, ktorý   sťažovateľ upresnil 14. októbra 2004. Ústavný súd konštatuje, že v danom prípade ide o bežnú súčasť sporovej   agendy   všeobecných   súdov   a   podklad   pre   rozhodnutie   tvorí   súdnou   praxou ustálená a používaná právna úprava. Jej výklad a používanie sú stabilizované a na tento spor sa vzťahuje dostatok judikatúry všeobecných súdov. Okresný súd ani nepoukázal vo svojom vyjadrení na skutkovú a právnu zložitosť danej veci.

2. Ústavný súd po posúdení správania sťažovateľa dospel k záveru, že sťažovateľ svojím správaním podstatne neprispel k doterajšej dĺžke konania pred okresným súdom, i keď na druhej strane ústavný súd konštatuje, že súdny poplatok nezaplatil už pri podaní návrhu, ale až na základe výzvy okresného súdu, a takisto musel svoje podanie aj doplniť, aby obsahovalo zákonom predpísané náležitosti.

3. Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   konajúceho   okresného   súdu v predmetnej   veci.   Keďže   sťažovateľ   v sťažnosti   konkretizoval   obdobie,   počas   ktorého malo   dôjsť   k zbytočným   prieťahom   v   napadnutom   konaní,   a   to   od   29. novembra 2004, keď bol zrušený platobný rozkaz, do 8. augusta 2006, keď sa konalo prvé pojednávanie, na ktorom   bol   vyhlásený   rozsudok,   preto   sa ústavný   súd   zameral   najmä   na   posúdenie postupu okresného súdu v tomto období. Ústavný súd konštatuje, že v tejto dobe počas 20 mesiacov bol okresný súd nečinný, pretože urobil len dva jednoduché úkony, a to zisťoval sídlo žalovaného v obchodnom registri (9. február 2005) a určil termín pojednávania na 8. august 2006   (27.   apríl   2006).   Uvedené obdobie nečinnosti v postupe okresného súdu malo vplyv na doterajšiu   dĺžku   konania, a preto   je potrebné považovať ho za   zbytočný prieťah v konaní v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.

S ohľadom na uvedené i vyjadrenie okresného súdu, ktorý uznal prieťahy v konaní, ústavný   súd   konštatoval,   že   v označenom   konaní   sp. zn.   29 Cb 14/05 bolo   porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Obranu   okresného   súdu,   že   k zbytočným   prieťahom   došlo   preto,   lebo   zákonná sudkyňa bola dlhšie práceneschopná a tiež tým, že v tomto čase sa okresný súd sťahoval (ako dôvody, ktoré mali byť objektívnou príčinou spôsobujúcou prieťahy v konaní), ústavný súd   neakceptoval.   Podľa   ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   (napr.   I.   ÚS   100/02, III. ÚS 147/02)   nadmerné   množstvo   vecí,   v ktorých   štát   musí   zabezpečiť   konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný   počet   sudcov,   nemôžu   byť   dôvodom   na   zmarenie   uplatnenia   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   a v konečnom   dôsledku   nezbavujú   štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

III.

Keďže ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a konanie v čase rozhodovania bolo už právoplatne skončené (žalovaný si neprevzal rozhodnutie na adrese, ktorá bola okresným súdom preukázaná výpisom z obchodného registra), nepovažoval už za potrebné prikázať   okresnému   súdu,   aby   v   napadnutom   konaní   konal   bez   zbytočných   prieťahov v súlade   s   normami   Občianskeho   súdneho   poriadku   [§   56   ods.   3   písm.   a)   zákona   o ústavnom súde].

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy a § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa čl. 127 ods. 1 ústavy boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Z citovaného textu ústavy a zákona o ústavnom súde vyplýva, že ústavný súd môže, avšak nemusí priznať primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný súd považoval v tomto prípade výrok o porušení základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a výrok o úhrade trov konania za dostatočnú ochranu označeného práva sťažovateľa.   Preto   rozhodol,   že   sťažovateľovi   primerané finančné zadosťučinenie,   ktoré si uplatnil v sume 30 000 Sk, nepriznáva.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o   úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu vznikli   v   dôsledku   právneho   zastúpenia   v konaní   pred   ústavným   súdom   advokátkou JUDr. M. Č. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách   a   náhradách   advokátov   za   poskytovanie právnych   služieb   v znení neskorších predpisov. Ústavný súd pri priznaní trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2005, ktorá bola 16 381 Sk. Úhrada bola priznaná v celkovej sume 5 788 Sk (za 2 úkony po 2 730 Sk a k tomu 2 x 164 Sk režijný paušál).

Úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom   na   čl. 133   ústavy,   podľa   ktorého   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. marca 2007