znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 366/2010-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. septembra 2010 predbežne prerokoval sťažnosť I. K., B., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 12 ods. 1, čl. 35 a čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom   Okresného   súdu   Bardejov   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   4 C 968/98   a jeho rozsudkom z 10. marca 2006, ako aj postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Co 235/06 a jeho rozsudkom z 2. marca 2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. K.   o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. júla 2010 doručená   sťažnosť   I.   K.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   porušenie   svojich základných práv podľa čl. 12 ods. 1, čl. 35 a čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“)   v konaní vedenom   pod sp.   zn. 4 C 968/1998 a jeho rozsudkom   z 10.   marca   2006,   ako   aj   postupom Krajského   súdu   v Prešove   (ďalej   len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Co 235/2006 a jeho rozsudkom z 2. marca 2007.

Podľa názoru sťažovateľa právoplatným a vykonateľným rozsudkom okresného súdu sp. zn. 4 C 184/89, ktorý nadobudol právoplatnosť 2. augusta 1991, mu vzniklo „právo na pridelenie   vysúdenej   práce   v štátnych   službách   zákonným   titulom   trvania   môjho pracovného pomeru podľa ods. 1, §-u 61 Zákonníka práce a ktorej ani po tak dlhej dobe u mňa beznádejne niet(...)“.

Sťažovateľ zároveň poukázal na vyrozumenie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) z 29. júna 2010 o tom, že mu jeho sťažnosť vednú pod č. 40763/07 vracia z dôvodu, že neboli splnené podmienky na jej prejednanie podľa dohovoru. Z tohto dôvodu sťažovateľ uviedol, že „musí nasledovať táto ďalšia ústavná sťažnosť, aby som zadosťučinil tým aj podmienke podľa čl. 13 Dohovoru, ktorá tu doposiaľ splnená nebola, takže štrasburský súd pre túto príčinu konať nemohol“. Súčasne podľa sťažovateľa ide o „novú sťažnosť“ a na iný ústavný článok, ktorý doteraz ústavným súdom prerokúvaný nebol. Vyrozumenie ESĽP bolo sťažovateľovi doručené 6. júla 2010, „takže zákonná lehota na podanie tejto ústavnej sťažnosti je tu bezpochyby zachovaná“.

Sťažovateľ   napokon   navrhol,   aby   ústavný   súd   po   predbežnom   prerokovaní   jeho sťažnosť prijal na ďalšie konanie a aby následne nálezom takto rozhodol:

„Vyslovuje, že základné a ľudské právo I. K., podľa čl. 12 Ústavy SR v spojení s jej čl. 35 a 36 a v kontexte s ods. 1, čl. 6 Dohovoru a jeho Dodatkovým protokolom k nemu bolo postupom Kraj. súdu v Prešove a Okr. súdu v Bardejove v súdnom konaní vedenom u neho pod č. k. 4 C 968/98 porušené a aj naďalej porušované je.

Priznáva I. K. spravodlivé fin. zadosťučinenie vo výške 10 tis. EUR(...) ktoré sú mu označení   porušovatelia   jeho ústavných   práv   povinní   zaplatiť   spoločne   a nerozdielne v lehote najneskôr do 2-och mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Zrušuje konečný rozsudok Kraj. súdu v Prešove sp. zn. 3Co 235/06 zo dňa 2. 3. 2007 v spojení s rozsudkom Okr. súdu v Bardejove poď č. k. 4 C 968/98 zo dňa 10. 3. 2006(...)

Ukladá   Okr.   súdu   v   Bardejove   a   Kraj. súdu   v   Prešove   spoločne   a   nerozdielne uhradiť aj vzniklé trovy tohto súdneho konania, a to v lehote 15-dní od právoplatnosti tohto ústavného nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zo sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   namieta   porušenie   svojich   základných   práv podľa čl. 12 ods. 1, čl. 35 a čl. 36 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 968/98 a jeho rozsudkom   z 10.   marca   2006,   ako   aj   postupom krajského   súdu   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 3 Co 235/06 a jeho rozsudkom z 2. marca 2007.

Uvedený rozsudok okresného súdu v spojení s rozsudkom krajského súdu nadobudol právoplatnosť 26. marca 2007.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   ktorým   malo   byť spôsobené   namietané porušenie základného práva.

Lehota   na   podanie   sťažnosti   podľa   čl.   127   ústavy   začína   plynúť   dňom,   keď nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného práva, t. j. v danom prípade od 26. marca 2007. Predmetná sťažnosť bola na poštovú prepravu odovzdaná 27. júla 2010 a ústavnému súdu bola doručená 29. júla 2010, teda dávno po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej zákonom, preto bolo potrebné sťažnosť posúdiť ako podanú oneskorene.

Ku skutočnosti,   že   sťažovateľ   vychádzal   v súvislosti   so   zachovaním   lehoty   na podanie sťažnosti z toho, že lehota mu začala plynúť odo dňa nasledujúceho po doručení vyrozumenia ESĽP (t. j. 6. júla 2010) o vrátení jeho sťažnosti pre nesplnenie podmienok, ústavný súd uvádza, že ak sťažnosť smeruje proti právoplatnému rozhodnutiu všeobecných súdov, lehota na jej podanie začína plynúť dňom nasledujúcim po dni právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žiaden iný spôsob určenia začiatku dvojmesačnej lehoty na podanie sťažnosti nemôže   v danom   prípade   viesť   k záveru   o jej   dodržaní. Podanie   sťažnosti   ESĽP   nie   je právnym prostriedkom podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, ktorý by bol povinný sťažovateľ   využiť pred podaním   sťažnosti   ústavnému súdu,   a na plynutie   dvojmesačnej lehoty od právoplatnosti rozhodnutia všeobecného súdu nemá jeho podanie žiaden právny význam.

Z uvedených dôvodov sa ústavný súd nemohol zaoberať opodstatnenosťou námietok uvedených v sťažnosti a podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde a rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že napadnutý postup a rozhodnutia okresného   súdu,   ako   aj   krajského   súdu   boli   už   predmetom   skúmania   ústavného   súdu v konaniach vedených pod sp. zn. III. ÚS 302/07, II. ÚS 64/03 a v prípade rozhodnutia o dovolaní   proti   uvedeným   rozsudkom   aj   v konaní   sp.   zn.   I.   ÚS   181/08,   a preto   by pripadalo do úvahy odmietnutie danej sťažnosti aj z dôvodu jej neprípustnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. septembra 2010