znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 366/09-49

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. júna 2010 v senáte zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a   Lajosa Mészárosa o sťažnosti MUDr. D. B., B., zastúpeného advokátom JUDr. J. B., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na   prejednanie   jeho   záležitosti   v primeranej   lehote   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. Er 2863/98 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo MUDr. D. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na   prejednanie   jeho   záležitosti   v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. Er 2863/98 v období po vydaní uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 120/06 z 5. apríla 2006 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. Er 2863/98 p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. MUDr. D. B. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc   eur),   ktoré j e   Okresný   súd   Bratislava   III p o v i n n ý   vyplatiť   mu   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. MUDr. D. B. p r i z n á v a   úhradu trov právneho zastúpenia v sume 127,44 € (slovom stodvadsaťsedem   eur   a   štyridsaťštyri   centov),   ktoré j e   Kancelária   Ústavného   súdu Slovenskej republiky p o v i n n á   vyplatiť na účet ustanoveného právneho zástupcu JUDr. J. B., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Okresný súd Bratislava III j e   p o v i n n ý   uhradiť štátu trovy právneho zastúpenia v sume 127,44 € (slovom stodvadsaťsedem eur a štyridsaťštyri centov) na účet Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 7000060515/8180 vedený v Štátnej pokladnici do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 366/09-29 z 12. novembra 2009 prijal podľa   § 25 ods.   3 zákona Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva   na   prejednanie   jeho   záležitosti   v   primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. Er 2863/98.

Zo   sťažnosti   a z jej   príloh   vyplýva, že v exekučnom   konaní vedenom   okresným súdom   pod   sp.   zn.   Er   2863/98   sa   návrhom   podaným   23.   decembra   1998   sťažovateľ domáha vykonania exekúcie voči J. P. (ďalej len „povinný“) o vymoženie finančnej čiastky priznanej sťažovateľovi právoplatným rozsudkom okresného súdu sp. zn. 7 C 320/96 zo 14. septembra 1998. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že od začatia exekučného konania v roku 1998 „Dodnes je výkon súdnej exekúcie marený a nebola vymožená ani jedna koruna, hoci pohľadávka je vymožiteľná“. Podľa sťažovateľa okresný súd ako súd exekučný koná v predmetnej veci so zbytočnými a neodôvodnenými prieťahmi, čím sa v rozpore s čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru predlžuje stav jeho právnej neistoty.

Vzhľadom   na uvedené   sťažovateľ   žiada,   aby   ústavný   súd   vyslovil,   že   postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. Er 2863/98 bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jeho právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby prikázal okresnému súdu konať v predmetnom konaní bez prieťahov a aby mu priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 000 Sk a úhradu trov konania.

2. Aj napriek výzve ústavného súdu z 29. januára 2010, ako aj jej opakovaným urgenciám (písomnej z 10. marca 2010 a telefonických z 9. apríla 2010, 15. apríla 2010 a 26. apríla 2010) okresný súd nevyužil včas svoje právo vyjadriť sa k ústavným súdom prijatej sťažnosti sťažovateľa, preto ústavný súd výzvou z 26. mája 2010 vyzval právneho zástupcu   sťažovateľa,   aby   sa   vyjadril   iba   k   otázke   prípustnosti   prerokovania   prijatej sťažnosti sťažovateľa na ústnom pojednávaní alebo mimo neho.

2.1   Ustanovený   právny   zástupca   sťažovateľa   vo   svojom   liste   z   3.   júna   2010 (doručenom ústavnému súdu 7. júna 2010) uviedol:

„...   oznamujem,   že   súhlasím   s   prejednaním   veci   bez   nariadenia   ústneho pojednávania.

Na podanej sťažnosti zo dňa 30. 06. 2008 trvám.“

2.2 Následne listom sp. zn. Spr. 3072/2010 z 31. mája 2010 (doručeným ústavnému súdu   7.   júna   2010)   okresný   súd   zaslal   ústavnému   súdu   prehľad   procesných   úkonov vykonaných   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   Er   2863/98   a   súčasne   uviedol,   že   netrvá na ústnom prerokovaní veci.

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie   záležitosti   v   primeranej   lehote   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný   procesný   prostriedok   na   zistenie   skutočností   potrebných   na   meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo, alebo nebolo   porušené   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   (I.   ÚS   40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

Zo sťažnosti, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho   spisu   ústavný   súd   zistil   takýto   priebeh   a   stav   exekučného   konania   vedeného okresným súdom pod sp. zn. Er 2863/98:

- 23. december 1998 – okresnému súdu bola doručená žiadosť exekútora JUDr. J. J. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu – právoplatného rozsudku okresného súdu sp. zn. 7 C 320/96 zo 14. septembra 1998, a to na základe návrhu oprávneného – sťažovateľa proti povinnému,

- 15. január 1999 – okresný súd vydal exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie,

- 23. marec 1999 – okresnému súdu boli od exekútora postúpené námietky povinného proti exekúcii s tým, že exekútor upozornil, že povinný podal námietky oneskorene, preto ich navrhoval zamietnuť,

- 26. máj 1999 – sťažovateľ sa vyjadril k námietkam povinného a súčasne exekútor zaslal okresnému súdu ďalšie podklady z exekučného spisu na preukázanie, že povinný podal námietky oneskorene,

- 22. júl 1999 – okresný súd žiadal od exekútora, aby predložil celý exekučný spis pre účely rozhodnutia o námietkach povinného,

- 28. júl 1999 – exekútor zaslal okresnému súdu vyžiadaný exekučný spis,

- 12. august 1999 – okresný súd vyzval exekútora, aby dokladoval, či povinný pri preberaní upovedomenia   o   začatí   exekúcie   bol   riadne   poučený „o   následkoch   bezdôvodného odopretia prijať toto upovedomenie...“,

-   2.   december   1999   –   okresný   súd   vrátil   exekútorovi   spis   bez   meritórneho   vybavenia námietok povinného proti exekúcii „keďže upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 20. 1. 1999 povinnému nebolo doposiaľ doručené. Z obsahu záznamu zo dňa 9. 2. 1999 totiž nevyplýva, žeby povinný bol o následkoch bezdôvodného odopretia prijatia zásielky, tak ako to má na mysli ust. § 49 ods. 2 Exekučného poriadku, riadne poučený“ (upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené, pozn.),

- 12. apríl 2000 – Obvodné oddelenie Policajného zboru (ďalej len „obvodné oddelenie“) Bratislava IV   žiadalo od okresného súdu správu o stave konania v súvislosti s trestným oznámením   sťažovateľa   pre   podozrenie   zo   spáchania   trestného   činu   marenia   výkonu úradného rozhodnutia povinným,

- 13. apríl 2000 – okresný súd oznámil obvodnému oddeleniu Bratislava IV, že spis bol vrátený   exekútorovi   bez   meritórneho   rozhodnutia   o   námietkach   s   tým,   aby   exekútor odstránil nedostatky v doručovaní a opätovne doručil povinnému upovedomenie o exekúcii, a až potom bude okresný súd posudzovať odôvodnenosť týchto námietok,

- 23. marec 2001 – okresný súd vyzval exekútora na predloženie exekútorského spisu a na vyjadrenie sa k námietkam povinného,

-   12.   august   2002   –   podpredsedníčka   okresného   súdu   uznala   sťažnosť   sťažovateľa   na prieťahy v konaní za „čiastočne dôvodnú“ a ospravedlnila sa mu, že ešte nebolo rozhodnuté o námietkach povinného,

-   7.   október   2002   –   Ministerstvo   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ministerstvo“)   žiadalo   vzhľadom   na   vyjadrenie   podpredsedníčky   okresného   súdu z 12. augusta 2002 správu o aktuálnom stave konania,

- 17. október 2002 – exekútor doručil okresnému súdu záznam z 9. februára 1999 o spôsobe doručovania upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, ktorý ho odmietol prevziať s tým, že následne bol poučený o následkoch tohto jeho prejavu vôle,

- 19. december 2002 – okresný súd uznesením námietky povinného proti exekúcii zamietol (uznesenie nadobudlo právoplatnosť 12. mája 2003),

- 30. december 2002 – okresný súd oznámil ministerstvu, že o námietkach povinného už bolo rozhodnuté,

- 11. jún 2003 – verejný ochranca práv žiadal okresný súd o informáciu o stave konania,

- 24. jún 2003 – okresný súd reagoval na výzvu verejného ochrancu práv,

- 20. december 2004 – prokurátorka Krajskej prokuratúry v Bratislave (ďalej len „krajská prokuratúra“) žiadala o zapožičanie spisu,

- 14. január 2005 – spis bol zaslaný krajskej prokuratúre,

- 14. február 2005 – sťažovateľ žiadal o zmenu v osobe exekútora z dôvodu dlhodobej nečinnosti povereného exekútora,

- 1. apríl 2005 – spis bol vrátený okresnému súdu (z Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, aj keď bol zapožičaný krajskej prokuratúre, pozn.),

- 1. jún 2005 – okresný súd vyzval povereného exekútora, aby špecifikoval trovy exekúcie v súvislosti s návrhom sťažovateľa na zmenu súdneho exekútora,

- 15. jún 2005 – okresný súd uznesením rozhodol o zmene exekútora s tým, že novým exekútorom je JUDr. F. S. (uznesenie nadobudlo právoplatnosť 23. júna 2005), a súčasne vyzval pôvodného exekútora, aby vrátil exekučný spis a špecifikoval trovy konania,

- 20. jún 2005 – pôvodný exekútor vyčíslil trovy konania,

-   22.   august   2005   –   okresný   súd   uznesením   uložil   sťažovateľovi,   aby   zaplatil   trovy pôvodnému exekútorovi,

- 2. september 2005 – nový exekútor žiadal o zaslanie spisového materiálu,

- 6. september 2005 – sťažovateľ sa odvolal proti uzneseniu z 22. augusta 2005,

- 7. november 2005 – predsedníčka Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) upozornila okresný súd, aby v danej veci prijal účinné opatrenia na odstránenie prieťahov v konaní a aby jej v tom smere okresný súd podával správy v dvojmesačných intervaloch,

- 11. november 2005 – spis bol predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa zo 6. septembra 2005 proti uzneseniu okresného súdu z 22. augusta 2005,

- 30. november 2005 – krajský súd uznesením sp. zn. 2 CoE 164/05 odvolanie sťažovateľa ako   neprípustné   odmietol   a   súčasne   bola   sťažovateľovi   uložená   poriadková   pokuta   za urážlivé vyjadrovanie,

- 12. január 2006 – spis bol vrátený okresnému súdu,

- 7. august 2006 – okresný súd zaslal spis exekútorovi Ing. S., aby pokračoval v exekučnom konaní (exekútorovi bol spis doručený 16. augusta 2006),

- 29. marec 2007 – obvodné oddelenie Bratislava I žiadalo o zaslanie uznesenia, ktorým bol JUDr. J. J. (pôvodný exekútor) poverený vykonaním exekúcie,

- 10. apríl 2007 – okresný súd reagoval na výzvu obvodného oddelenia Bratislava I,

- 4. október 2007 – spis bol zapožičaný krajskému súdu, pretože okresný súd namietal, že „poriadková   pokuta   nebola   doručená   ani   právnemu   zástupcovi   oprávneného,   ani oprávnenému“ (nezrozumiteľné, pozn.),

- 18. február 2008 – sťažovateľ žiadal zmenu v osobe exekútora,

- 29. máj 2008 – krajský súd vrátil spis okresnému súdu s tým, že rozhodnutie o uložení poriadkovej   pokuty   je   súčasťou   rozhodnutia   o   odvolaní,   a   preto   okresnému   súdu   nič nebráni, aby toto rozhodnutie doručil účastníkom konania,

-   10.   jún 2008 – okresný   súd doručoval   účastníkom konania uznesenie krajského súdu z 30. novembra 2005,

- 30. júl 2008 – okresný súd uznesením rozhodol o zmene exekútora (nový exekútor – Ing. Š. M.).

-   18.   november   2008   –   okresný   súd   žiadal   od   pôvodného   exekútora   (Ing.   S.)   vrátenie exekučného spisu,

- 25. február 2009 – pôvodný odvolaný exekútor zaslal okresnému súdu exekučný spis,

-   26.   február   2009   –   okresný   súd   vydal   poverenie   na   vykonanie   exekúcie   pre   novo ustanoveného súdneho exekútora Ing. M.,

- 27. február 2009 – podpredsedníčka okresného súdu vyhodnotila sťažnosť sťažovateľa z 29. septembra 2008 na prieťahy v konaní ako čiastočne opodstatnenú,

- 2. marec 2009 – okresný súd uznesením uložil sťažovateľovi poriadkovú pokutu za jeho urážlivé vyjadrenia v jeho podaní zo 16. septembra 2005,

- 10. marec 2009 – okresný súd zisťoval, či sťažovateľ zaplatil poriadkovú pokutu,

- 16. marec 2009 – okresný súd zistil, že sťažovateľ nezaplatil poriadkovú pokutu,

- 20. apríl 2009 – okresnému súdu postúpil súdny exekútor námietky sťažovateľa proti trovám exekúcie,

-   5.   jún   2009   –   okresný   súd   uznesením   námietky   sťažovateľa   proti   trovám   exekúcie zamietol (uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 19. júna 2009),

-   16.   júl   2009   –   súdny   exekútor   navrhol   zastaviť   exekučné   konanie   pre   nemajetnosť povinného,

- 12. august 2009 – okresný súd žiadal od súdneho exekútora exekučný spis,

- 19. august 2009 – okresnému súdu bol doručený vyžiadaný exekučný spis,

-   26.   august   2009   –   okresný   súd   zaslal   návrh   súdneho   exekútora   zo   16.   júla   2009   na vyjadrenie sťažovateľovi,

- 16. september 2009 – sťažovateľ vyjadril nesúhlas so zastavením exekučného konania,

- 22. september 2009 – sťažovateľ nahliadol do spisu,

- 4. november 2009 – okresný súd uznesením zamietol návrh na zastavenie exekučného konania,

-   26.   november   2009   –   súdny   exekútor   podal   proti   uzneseniu   zo   4.   novembra   2009 odvolanie.

Z listu okresného súdu z 31. mája 2010 vyplýva, že od 26. novembra 2009 vo veci neboli vykonané žiadne ďalšie procesné úkony.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy, ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   právo   na   prejednanie   veci v primeranej   lehote,   preto   v   obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04, I. ÚS 182/06).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány   vec   prerokovali,   prípadne   vykonali   rôzne   úkony   bez   ohľadu   na   ich   počet a právoplatne   nerozhodli   (m.   m.   I.   ÚS   24/03,   IV.   ÚS   232/03).   Priznanie   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zakladá   povinnosť   súdu   aj   sudcu   na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v   exekučnom   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   Er   2863/98   o   vymoženie   nároku sťažovateľa na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   v   prvom   rade   podotýka,   že   konanie okresného súdu vedené pod sp. zn. Er 2863/98, resp. časti tohto konania boli už predmetom skúmania ústavného súdu, a to v konaniach vedených pod sp. zn. II. ÚS 107/05, sp. zn. IV. ÚS 182/05, sp. zn. I. ÚS 226/05, sp. zn. I. ÚS 120/06 a sp. zn. IV. ÚS 80/07, ako aj predmetom skúmania ESĽP v konaní o sťažnosti č. 46844/99.

V   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   II.   ÚS   107/05   sťažovateľ   sťažnosťou   podanou ústavnému súdu namietal prieťahy v celom exekučnom konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. Er 2863/98, pričom sťažnosť sťažovateľa bola uznesením z 20. apríla 2005 odmietnutá ako oneskorene podaná, a to na základe konštatovania, že predmetné exekučné konanie   bolo   už   právoplatne   skončené   12.   mája   2003,   avšak   v   tento   deň   nadobudlo právoplatnosť iba rozhodnutie z 19. decembra 2002 o námietkach povinného proti exekúcii.

V   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   IV.   ÚS   182/05   sťažovateľ   sťažnosťou   podanou ústavnému súdu namietal prieťahy iba v tých častiach exekučného konania vedeného pod sp.   zn.   Er   2863/98,   v   ktorých   okresný   súd   rozhodoval   o   námietkach   povinného   proti exekúcii a o jeho návrhu na zmenu exekútora. Uznesením zo 4. júla 2005 bola sťažnosť sťažovateľa   odmietnutá,   pričom   vo   vzťahu   k   časti   exekučného   konania   o   námietkach povinného bola odmietnutá kvôli jej neprípustnosti, pretože táto časť exekučného konania bola už predmetom posúdenia ústavného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. II. ÚS 107/05 a   vo   vzťahu   k   časti   konania   o   návrhu   sťažovateľa   na   zmenu   exekútora   bola   sťažnosť odmietnutá ako zjavne neopodstatnená, pretože prieťahy v tejto časti konania zistené neboli.

Ďalšou sťažnosťou podanou ústavnému súdu sťažovateľ opätovne namietal prieťahy v časti exekučného konania o jeho návrhu na zmenu exekútora, pričom uznesením sp. zn. I. ÚS 226/05 z 19. októbra 2005 bola sťažnosť odmietnutá ako neprípustná, pretože táto časť exekučného konania bola už predmetom skúmania ústavného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. IV. ÚS 182/05.

Následne   o   sťažnosti   sťažovateľa   vo   veci   namietaného   porušenia   práva   na prerokovanie   jeho   záležitosti   v   primeranej   lehote   postupom   okresného   súdu   v   konaní vedenom pod sp. zn. Er 2863/98 rozhodoval aj ESĽP, ktorý 8. novembra 2005 sťažnosť sťažovateľa zamietol pre nevyčerpanie vnútroštátnych prostriedkov nápravy.

V   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   I.   ÚS   120/06   sťažovateľ   sťažnosťou   podanou ústavnému súdu namietal prieťahy v postupe okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. Er 2863/98, a to v čase od 15. júna 2005, keď okresný súd uznesením rozhodol o zmene exekútora. Uznesením z 5. apríla 2006 bola sťažnosť sťažovateľa odmietnutá ako zjavne neopodstatnená, pretože v skúmanom období od 15. júna 2005 do 5. apríla 2006 (keď ústavný súd rozhodol) prieťahy v konaní zistené neboli.

Z uvedeného prehľadu konaní ústavného súdu, predmetom ktorých bolo posúdenie postupu okresného súdu v jednotlivých častiach exekučného konania vedeného pod sp. zn. Er   2863/98   z   hľadiska   sťažovateľom   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote,   je   zrejmé,   že   z   hľadiska   potreby   posúdenia   prieťahov   v   exekučnom   konaní okresného   súdu   sp.   zn.   Er   2863/98   ako   takom   ostalo   neposúdené   ešte   obdobie   od posledného rozhodnutia ústavného súdu, t. j. od 5. apríla 2006 dosiaľ.

Vzhľadom na uvedené boli predmetom skúmania ústavného súdu v konaní o tejto sťažnosti   sťažovateľa   smerujúcej   proti   celému   exekučnému   konaniu   okresného   súdu vedenému pod sp. zn. Er 2863/98 iba tieto už uvedené dosiaľ neposúdené obdobia v postupe okresného súdu v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. Er 2863/98.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1.   Pokiaľ   ide   o   kritérium   zložitosti   veci,   ústavný   súd   vzal   do   úvahy   právny a skutkový stav veci zohľadniac pritom, že exekučné konanie treba spravidla považovať za konanie   tak   po   právnej   stránke,   ako   aj   po   stránke   faktickej   (skutkovej)   za   pomerne jednoduché. Je to dané tým, že o spore účastníkov exekučného konania bolo už právoplatne rozhodnuté vo veci samej exekučným titulom, ktorý je podkladom pre nariadenie exekúcie. Medzi účastníkmi exekučného konania už preto nemôže byť sporné, aké práva prináležia oprávnenému a aké záväzky má povinný voči oprávnenému. Zmyslom exekučného konania je nútená realizácia práv oprávneného, keďže povinný dobrovoľne nesplnil, resp. čiastočne nesplnil povinnosti uložené v právoplatnom a vykonateľnom exekučnom titule.

Ústavný súd zastáva názor, že aj v skúmanom prípade pri sústredenejšom procesnom postupe okresného súdu (pozri bod 3) mohol byť priebeh napadnutého exekučného konania, v ktorom má okresný súd postavenie exekučného súdu, plynulejší, efektívnejší a nemusel viesť k predĺženiu exekučného konania, a to najmä pri zohľadnení jeho celkovej dĺžky viac ako   jedenásť   a   pol   roka,   počas   ktorých   nebolo   v   prospech   oprávneného   (sťažovateľa) vymožené ani len čiastočné plnenie, pričom v konaní boli činní už traja okresným súdom poverení exekútori.

2. Správanie sťažovateľa (oprávneného z exekúcie) ako účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred okresným súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Z prehľadu súdneho spisu ústavný súd v skúmaných obdobiach nezistil v správaní sťažovateľa žiadne skutočnosti, ktoré by bolo potrebné pripísať na jeho ťarchu.

Ústavný súd nemôže pripočítať sťažovateľovi na ťarchu to, že sa opakovane domáhal zmeny súdneho exekútora, pretože sťažovateľ tak učinil reagujúc na zdĺhavý a neefektívny postup   súdnych   exekútorov,   čím   v konečnom   dôsledku   realizoval   iba   svoje   procesné oprávnenia účastníka exekučného konania.

3.   Napokon   ústavný   súd   skúmal aj postup   okresného   súdu   v   exekučnom   konaní vedenom   pod   sp.   zn.   Er   2863/98   od   posledného   rozhodnutia   ústavného   súdu   sp.   zn. I. ÚS 120/06 z 5. apríla 2006 dosiaľ.

Ústavný   súd   pri   preskúmaní   postupu   okresného   súdu   v uvedenom   období   zistil obdobie   nečinnosti   a tiež   aj   neefektívnu   činnosť,   ktorá   v   konečnom   dôsledku   prispela k celkovému predĺženiu, už aj tak zdĺhavého exekučného konania (viac ako 11 a pol roka).

V čase posledného rozhodovania ústavného súdu v tejto veci, t. j. v konaní vedenom pod sp. zn. I. ÚS 120/06, bolo skúmané exekučné konanie vedené pod sp. zn. Er 2863/98 v štádiu, keď krajský súd odmietol odvolanie sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu, ktorým bola sťažovateľovi uložená povinnosť zaplatiť odvolanému exekútorovi jeho trovy. Následne   bol   spis   z   krajského   súdu   vrátený   späť   okresnému   súdu   12.   januára   2006, pričom okresnému súdu trvalo takmer sedem mesiacov, kým 7. augusta 2006 zaslal spis novoustanovenému   exekútorovi,   aby   mohol   pokračovať   v   exekučnom   konaní.   Obdobne podľa názoru ústavného súdu okresný súd postupoval neprimerane okolnostiam prípadu aj pri rozhodovaní o žiadosti sťažovateľa z 18. februára 2008 o zmenu exekútora, o ktorej okresný súd rozhodol až po viac ako piatich mesiacoch, a to uznesením z 30. júla 2008, ktorým   ustanovil   nového   exekútora,   pričom   následne   okresný   súd   po   viac   ako   troch mesiacoch   vyžiadal   spis   od   pôvodného   odvolaného   exekútora,   aby   mohol   byť   zaslaný novému exekútorovi.

V súvislosti s už uvedenými zisteniami ústavný súd konštatuje, že uvedené obdobia nečinnosti vzhľadom na svoju dĺžku nevykazujú síce takú intenzitu, ktorá by bola spôsobilá bez ďalšieho sama osebe vyvolať porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, avšak ústavný   súd   považoval   za   nevyhnutné   na   tieto   obdobia   nečinnosti   poukázať   z   týchto dôvodov.   Vzhľadom   na   celkovú   dobu   trvania   skúmaného   exekučného   konania,   počas ktorého navyše nebolo aj napriek trojnásobnej zmene exekútora vymožené pre oprávneného (sťažovateľa) ani len čiastočné plnenie, ktorý zatiaľ platí iba exekútorské trovy, bolo možné od okresného súdu spravodlivo a rozumne očakávať, že s prihliadnutím na všetky tieto okolnosti bude mať v rozsahu svojej právomoci záujem postupovať v tomto konaní plynulo a efektívne, tak aby bol čo najskôr dosiahnutý účel exekučného konania, kvôli ktorému sa sťažovateľ so svojím právoplatným a vykonateľným nárokom na okresný súd obrátil.

Okrem toho ústavný súd poukazuje aj na taký neefektívny postup okresného súdu, keď uznesenie krajského súdu z 30. novembra 2005 doručoval okresný súd účastníkom konania až 10. júna 2008.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel   k názoru, že doterajším   postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. Er 2863/98 došlo k zbytočným prieťahom, a tým   aj   k   porušeniu   základného   práva   sťažovateľa   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

IV.

4.   V   nadväznosti   na   tento   výrok   a   v   záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 5 000 000 Sk.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľa dostatočným   zadosťučinením.   Ústavný   súd   preto   uznal   za   odôvodnené   priznať sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti,   s   prihliadnutím   na   všetky   okolnosti   prípadu, považuje za primerané v sume 1 000 €, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil (v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátom.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľa   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2010 je 120,23 € a hodnota režijného paušálu je 7,21 €.

S poukazom na výsledok konania priznal ústavný súd sťažovateľovi nárok na úhradu trov   konania   za   jeden   úkon   právnej   služby   uskutočnený   sťažovateľovi   ustanoveným právnym zástupcom v roku 2010 (prevzatie a príprava zastúpenia) v sume 127,44 € vrátane režijného paušálu, tak ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia. Ústavný súd nepriznal sťažovateľovi úhradu trov konania za podanie sťažnosti ústavnému súdu, pretože v súvislosti s týmto úkonom mu žiadne trovy konania nevznikli, keďže sťažnosť podal sťažovateľ   sám   bez   právneho   zástupcu,   a   nepriznal   mu   ani   úhradu   trov   za   vyjadrenie právneho   zástupcu   k   prijatej   sťažnosti,   pretože   toto   vyjadrenie   neprinieslo   žiadne   nové skutočnosti dôležité pre rozhodnutie ústavného súdu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. júna 2010